Druhá séria What We do in the Shadows RECENZIA
Často to tak býva. Seriál začne skvele, výborne sa na ňom bavíme, potom však začne kvalita ísť dolu. Toto ale vôbec nie je prípad tohto súčasného projektu o partii upírov, ktorá žije na Staten Islande a snaží sa spoznávať veci z nášho súčasného moderného sveta. Druhá séria What We do in the Shadows rozhodne nestráca tempo.
Dalo by sa dokonca miestami aj povedať, že je kvalitnejšia a lepšia ako tá prvá. Motivovanosť postáv sa tu viac ukáže, vidíme väčšiu rozmanitosť nadprirodzených bytostí a dosť vtipov je lepšie napísaných a vybudovaných. A samozrejme práve humor je nosnou konštrukciou tohto seriálu.
Mockumentary o živote upírov
Je totiž robený v štýle mockumentary (teda akoby dokument so štábom a kamerou, ale v komediálnom duchu). Preto nielen nahliadame do, dalo by povedať, súkromia štyroch hlavných predstaviteľov, ale tvorcovia stavajú aj na humore okolo štábu samotného. Jedna z postáv sa napríklad opýta kameramana, koľko sa ľudia bežne dožívajú rokov. No… a s vybavením sa ťažko uteká z domu plného po krvi lačných príšer.
Takúto kombináciu vie napísať iba Taika Waititi, ktorý nás v poslednom čase svojimi projektami neustále baví. Nie je na to ale sám, spolupracuje s ním naďalej aj kolega z Nového Zélandu, Jemaine Clement. Ten sa v seriáli opäť aj objaví v úlohe vampíra.
Mark Hamill ako upír? To chcete vidieť
Aj týmto je seriál známy. Menšie role a úlohy (tzv. cameo) si vždy strihne niekoľko známych hercov. Hneď v prvej časti sa objaví Haley Joel Osmond (Šiesty zmysel). Najväčšie cameo si ale dal Mark Hamill (Luke zo Star Wars), ktorý sa objavil ako dlhoročný nemesis Lazsla, jedného z ústrednej štvorice, a tým pádom tiež upír.
Zvykom je, že uvidíme aj iné príšery. Výnimkou nie je ani druhá séria What We do in the Shadows. Laszlo, Nadja, Nandor a Collin Robinson sa spolu so svojim spoločníkom postavia zombie, duchom, čarodejniciam, a samozrejme aj iným upírom. A keď sa človek stretne s niekoľkými babadookmi, tak to vraj nie je sranda (aj keď existuje len jeden, ale vydá hneď za niekoľkých).
Kreatúry a ich oponenti
Vlkolakov ako „konkurenčný gang“ sme tento raz neuvideli, ale nebolo to prekážkou. Vystriedala ich celá rada iných bytostí. A objaví sa tu aj starý známy, ktorý sa chce so svojim tímom rovnať upírom so Staten Island. Stále túži po klobúku, ktorý opäť dokáže, že prináša len smolu. A poučenie – ak ste niekomu zničili klub, nepúšťajte ho k sebe domov.
Samozrejme, v prvom rade je o upíroch. A tak v rámci nich nechýbajú narážky na to, čo poznáme z iných diel popkultúry. Či už je to od toho najviac očividného s Van Helsingom, cez ektoplazmu z Krotiteľov duchov, až po tie jemnejšie pre väčších znalcov. Ako napríklad Theatre Des Vampires v závere, ktoré inak môžeme poznať z Interview s upírom.
Pozrieme sa ale aj na druhú stranu od kreatúr. Okrem pohostinných (aj keď sedliackych) susedov, Colinovych kolegov, médií a barmanov uvidíme aj skupinu lovcov upírov. Sú však skôr teoretikmi, a keď príde k akcii, tak im ide o krk. Doslova.
Našťastie sa medzi nimi nachádzal Guillermo. Ako vieme, tento Nandorov spoločník (či pobočník) zistil pravdu o svojich predkoch. Preto neustále zvádza boj so sebou samým a snaží sa zistiť kam sa zaradiť. Spraví ale všetko preto, aby ochránil svojich pánov. A možno konečne získa sľúbené výhody. Cesta k nim ale nebude priamočiara.
Pokračovanie seriálu skvele vybuduje atmosféru hneď od začiatku, od prvého dielu. Úvod nie je zbytočne preťahovaný a hneď nás uvrhne do deja a buduje atmosféru jedným vtipom za druhým. Pritom je to stále robené so štýlom a noblesou, ktorá by bola vlastná vampírom žijúcim od 15. storočia.
Ako sa zaraďujú upíri do života dnes?
Ak sa však snažia stotožniť s modernou dobou, môže vzniknúť množstvo zaujímavých situácií. Nápady sú veľmi originálne a ja neviem kde na ne chodia, ale dúfam, že ich nikdy nevyčerpajú. Kde inde by človek mohol vidieť energetického upíra, ktorý dostane povýšenie v práci a využíva nudné porady na vysávanie sily (no len povedzte, že sa s tým neviete stotožniť…).
Ústredná štvorica prichádza do kontaktu s ďalšími reáliami z dnešnej doby a vždy sa to nejako zvrtne. Super Bowl si pomýlia s oslavou sov (Bowl – Owl), zistia, že internetové trollovanie sa nevypláca (lebo trollovia môžu byť skutočne trollovia) a príde aj na mail so spamom a reťazovou poštou. Prečo ju po stáročiach skúseností nepovažovať za reálnu kliatbu?
Žiť celé storočia má ale svoje výhody
A pritom, ako dlho postavy žijú, prichádza ďalší kreatívny prvok. Svoje rozprávanie alebo spomienky často doplnia o konkrétne udalosti (aj reálne historické). Tie sú popritom dopĺňané fotografiami, maľbami, rytinami a podobne. Krásnym príkladom toho je už len samotné intro, kde sú charaktery zobrazené na rozličných portrétoch či fotkách. A vy ho nebudete chcieť preskakovať, aby ste ich zachytili všetky.
Nielen to je doménou života cez celé storočia. Občas sa dokážete vyhnúť nepríjemným situáciám, lebo ich poznáte snáď všetky. Alebo ich kreatívne obísť a čerpať z nich (ak ste energetický upír). Ale môže prísť aj k nepríjemnej situácii, keď zistíte, že moderná hudba vykráda diela, ktoré ste zložili pred dvomi storočiami…
Jednoducho sa vie aj druhá séria What We do in the Shadows vyhrať so svojimi dejmi a priniesť nám situácie, ktoré nečakáme. A také je tu aj zobrazenie nadprirodzených bytostí. Ak majú čarodejnice hovoriaceho capa, určite má svoj názor. A troll nemusí bažiť iba po bývaní pod mostom a nepáči sa mu stereotypizácia. Moderné prvky (a ich zosmiešňovanie) prenesené na tradičné postavy. Geniálne.
Aj hudba a herci výborne zvolení
Spomínajúc hudbu, veľmi pozitívnym prvkom je aj soundtrack k seriálu. Či už ide o originálne skladby, ktoré zaznejú v pozadí, alebo skladby vybrané pre rôzne situácie. Vždy ich totiž vhodne podčiarknu, pridajú na atmosfére kde majú a samozrejme ani v tomto prípade nechýba ich vtipné využitie.
Herci tu podávajú tiež skvelé výkony. Výber menej známych vôbec nie je na škodu, aspoň ich reálne typom aj príslušnosťou trafili. Cyperská herečka (Natasia Demetriou) určite lepšie stvárni balkánsku ženu, ako by to dokázala bežná Britka. A predstaviteľ Guillerma Harvey Guillén už podľa svojho mena hovorí za hispánsky pôvod.
Aj v takýchto detailoch je krása a vidieť na nich starostlivosť tvorcov. Hereckému obsadeniu (mimo spomínaných drobných jednorázových rolí) určite kraľuje Matt Berry. Poznáme ho z viacerých britských sitcomov (hlavne IT Partička). Doteraz neviem, ako to ten človek robí, ale vtipy z jeho úst vôbec neznejú trápne (dokonca ani sexuálny či toaletný humor).
Druhá séria What We do in the Shadows RECENZIA – zhrnutie
Práve na tomto je jediný kameň úrazu seriálu (alebo skôr len taký drobný kamienok). Niektoré vtipy pôsobia trochu prízemne, ale na druhú stranu, dalo by sa to ospravedlniť neznalosťou hlavných postáv. A drobnou nevýhodou (aspoň za mňa) je aj koniec. Skvele vybudované finále skončí absolútne odrazu, rýchlym strihom. Neuškodila by mu minútka navyše.
Druhá séria What We do in the Shadows skutočne drží úroveň nastavenú po začatí seriálu (a miestami ju prekračuje). Výborné scenáre, originálne deje, veľmi dobre stvárnené role, dostatok nadprirodzených postáv, neustály humor (ktorý je základom seriálu). Nedalo sa povedať, že by som sa nudil, nebol priestor, ale niektoré scény mi prišli mierne natiahnuté a niektoré vtipy trochu jednoduché. Preto dávam hodnotenie 9/10.
