Eurovision: The Story of Fire Saga RECENZIA
Pod týmto zdĺhavým a krkolomným názvom (a to dokonca niektorí distribútori uvádzajú ešte Song Contest za Eurovíziou) sa skrýva hudobná (aj romantická) komédia. Hlavných úloh sa ujali Will Ferell a Rachel McAdams a zahrali si jednoduchých Islanďanov s vlastnou kapelou, ktorí majú sen vyhrať európsku spevácku súťaž. Toto je Eurovision: The Story of Fire Saga recenzia.
Lars Erickssong (síce maximálne jednoduchá, ale aj tak príjemná slovná hračka) a Sigrit Ericksdottir sú hlavnými hrdinami tohto filmu. Poznajú sa už od detstva a oboch ich spája láska k hudbe. Lars prekonal smútok zo zosnulej matky vďaka tomu, že uvidel súťaž Eurovízie v televízii ako malý. Sigrid začala vďaka ABBE rozprávať (vďaka nej, nie vďaka Larsovi).
Fire Saga na ceste za slávou
Spoločná vášeň im dá vytvoriť kapelu s názvom Fire Saga, kde spolu spievajú, skladajú texty aj navrhujú kostýmy. Snom je nielen dostať sa, ale samozrejme aj vyhrať európsku súťaž. Celý svet sa im otočí naopak, keď sa dostanú do užšieho výberu (aj keď išlo iba o náhodný výber poroty). Kvalifikovať sa majú medzi 14 inými kapelami a spevákmi, ktorým dominuje favoritka všetkých, popová hviezdička Katiana (ktorú si zahrala Demi Lovato).
Nešťastnou náhodou (alebo možno aj nie) sú však všetci ostatní vyradení. Trvale. Tak sa absolútni loseri a odpadlíci dostávajú na súťaž Eurovízie v Edinburgu. Tam sa stretávajú so všetkými nástrahami, ktoré ponúka hudobný svet, intrigami, hádkami a rozkolmi, až kým sa dostanú k vytúženému finále.
Super zvolení herci aj pekné cameo
Pri Ferellovi je opäť vidno, že si robí, čo chce a baví ho to. To, že má pôsobiť ako Islanďan, mu síce nežerieme, ale odpustíme mu to, lebo nás počas filmu zabáva. Naopak, pri Kanaďanke McAdams vôbec nemáme problém uveriť jej severský pôvod. A Pierce Brosnan, ktorý sa objaví ako filmový Ferellov otec, vyzerá akoby sa na Islande skutočne narodil.
Musíme povedať, že výber hercov bol skutočne veľmi vhodne zvolený. Grécku kandidátku hrá naozaj Grékyňa. Malý detail, ale v dnešnom obsadzovaní aj to poteší. Ruského kandidáta Lemtova, ktorý vyzerá ako kópia Georga Michaela z dôb Wham! (a nie náhodne, dokonca na to aj odkážu) si zahral Dan Stevens. Poznať ho môžete napríklad vďaka hlavnej roli v seriáli Legion.
Samozrejme nechýba ani výber reálnych severanov. Jeden príklad za všetkých, vedúce postavenie poroty stvárnil Ólafur Ólafsson (a severskejšie meno sa vám ťažko hľadá). Príjemným doplnkom bol v roli moderátora celej sútaže Graham Norton, ktorého talkshow je mimoriadne populárna. A netreba zabúdať ani na cameo od rôznych reálnych výhercov a zúčastnených v Eurovízii (spoznáte určite minimálne Conchitu Wurst).
Takto chcel tvorca ešte viac priblížiť atmosféru samotnej sútaže. A musíme povedať, že sa mu to skutočne podarilo. Hra na husle, prefabrikovaný spev a nezabúdajme na chaotické až kontroverzné tanečné čísla. Tu vidíme (aj v jednej spoločnej speváckej scéne), ako dokáže byť film lacný (cheesy, cringy, škoda, že na to nemáme viac vyhovujúce výrazy), rovnako ako samotná Eurovízia.
Piesne sa otravne, ale v dobrom zmysle, dostanú do vášho mozgu
Songy sú napísané tak, aby pekne vystihli podstatu celej súťaže. Nechýbajú srdcervúce balady, metalové vystúpenie (aj keď neviem prečo z Bieloruska), disco štvorica či rap. Jednoducho to, čo by ste hľadali na skutočnej súťaži. Samozrejme, že v nich má ešte viac vyniknúť stereotypickosť daného žánru, ale je to spravené správne, uveriteľne. Ak ste niekedy pozerali Eurovíziu a nevideli ste plačúceho speváka s piesňou o láske, tak ste nepozerali dostatočne pozorne.
Piesne samotnej Fire Sagy prekvapivo nie sú z tých najhorších. V dvoch prípadoch si dokonca viem predstaviť, že by som si ich pridal do playlistu, týka sa to aj pôvodnej piesne, s ktorou išli na súťaž. Pridal by som aj tretiu, ale to skôr z recesie (Volcano Maaaaaaaan). Dobre, aj štvrtú, lebo je to otravná folková odrhovačka, ale pristihnete sa, ako si ju zrazu hmkáte pri umývaní zubov (áno, pozerám sa na teba Ja, Ja, Ding Dong).
Musel som si po pozretí dohľadať informáciu, či sú za hlasmi reálne herci, ktorí ich stvárnili. To by malo rozhodne obrovskú pridanú hodnotu. Bohužiaľ som sa dozvedel, že nie, ale chvalabohu mi to dalo podnet na to, aby som si našiel tých spevákov. Schválne, za Rachel McAdams väčšinu odspievala švédska umelkyňa Molly Sandén. Pre zaujímavosť, zastupovala krajinu na Eurovision Junior v roku 2006.
Speorgovú notu teda zrejme herci netrafili, ale za výkon sa čiastočne o nich postarali aj reálni performeri. Tak nás môžu prekvapiť pekným spoločným songom alebo zopár covermi známych skladieb. Chceli ste niekedy vidieť Farella spievať song Happy? Asi vám to ani nikdy nenapadlo, ale teraz máte aj tak tú možnosť.
Eurovízia lepšia ako skutočná
Dejovo od filmu ani nečakáme veľa, predsa len, v centre diania je Eurovízia samotná. Avšak práve preto mohli mierne znížiť stopáž, vôbec by to neuškodilo. Romantická dejová linka je zbytočne rozťahaná a samozrejme predvídateľná. Berie si typický vzorec a vy si pri nej len akosi povzdychnete, lebo viete, čo bude ďalej. Filmu ale vyslovene neuškodila.
To, že vytvorili celú fiktívnu súťaž iba pre film (a miestami je napínavejšia, ako tá skutočná) je skutočným prekvapením. Režisér David Dobkin zrejme vedel, čo robí, keďže má skúsenosti hlavne s hudobnými klipmi. Mimo nich pôsobil skôr ako producent (aj keď na snímkach ako Krycie meno UNCLE, Kráľovi Artušovi či seriáli Into the Badlands).
Samotná Eurovízia mňa osobne príliš nikdy nebrala. Rád som sa zabavil na absurdnostiach, ktoré sú tam schopné vzniknúť, ale nedokázal by som sedieť pri celej šou. Táto by ma ale dokázala udržať pri pozornosti. Pochopil som pri nej aj systém udeľovania bodov porotou. A v (semi)finále som rovnako napäto ako postavy pri obrazovkách sledoval, ako sa bude situácia vyvíjať.
Zopár emočných detailov navyše
Pekným prvkom filmu je aj vyobrazenie nádhernej prírody Islandu či pamiatok Edinburgu, v ktorom sa veľká časť filmu odohráva. Dostaneme sa tu aj k folklóru, ktorý má v krajine skutočne rozsiahle korene. Spomínam si na prípad, kedy nevystavali diaľnicu, lebo by ohrozili územie elfov. A na nich verí aj hlavná hrdinka, ktorá od nich opakovane žiada pomoc a podporu. Ale kto vie, možno sa im pomoci od nich (za vhodný dar) aj skutočne dostane a elfovia môžu byť reálnejší, ako sa zdá.
Humor samozrejme v snímke nemôže chýbať, je tam predsa Farell. Aj keď sa zdá, že väčšina jeho projektov je v poslednom čase rovnaká, verte mi, v takejto podobe ste ho ešte nevideli. Áno, je pravda, že jeho typické grimasy a vtipkovanie o penisoch ostáva, ale na to sa dokážeme nejako povzniesť. Bránicu vás síce určite nepoškodí, ale úprimný úsmev je možno niekedy aj lepší.
Vo finále (nielen súťaže, ale aj filmu) môžeme predpokladať tradičný happy end. Na neho sme sa síce chystali celý čas, ale nedopadne to predsa len tak, ako si hneď myslíte. Nič to nemení na výslednej spokojnosti snáď všetkých strán a vy sa len prichytíte, ako máte kútiky úst vyššie ako obvykle. Slabšie povahy možno aj nejakú tú slzičku.
Eurovison: The Song of Fire Saga RECENZIA – zhrnutie
Oceňujem, že dokázali vo filme skĺbiť akúsi muzikálovosť (je hlavne hudobný, to vám je už zrejme jasné), komédiu aj romantiku. Aj keď hovorím, posledného menovaného tam bolo možno až príliš (ale na druhej strane by možno bez nej nevznikol finálny song…). Prvky sa navzájom nerušia, ale dopĺňajú a prinesú vám príjemnú oddychovku na poobedie s búrkou či pokojný večer.
Takých 20 minút menej by filmu neublížilo, ale snaha točiť dvojhodinové snímky pre Netflix je už zrejme akýmsi štandardom. Bavil som sa a piesne Fire Sagy si rád pustím niekedy aj pomimo (a možno príde aj na spomínané zaradenie k playlistu). Ale nechceme tú z Eurovízie, nech zahrajú Ja, Ja, Ding Dong! Keby som sa zodvakrát nepozrel na hodinky a nestihol sa pri hluchej scéne prezliecť, tak dám filmu o bod viac. Takto za mňa 7/10.
