Miesto, kde sa všetky naše sny o dobrom horore zmenili na nočné mory | Fantasy Island RECENZIA

Fantasy Island RECENZIA

Fantasy Island RECENZIA – Pre väčšinu z nás je kino miestom, kde si máme užiť chvíle pohody a vychutnávať si krásy novodobej kinematografie. No niekedy sa udejú nečakané situácie, ako som mohol zažiť pri najnovšom filme štúdia Sony. V ňom namiesto pohody prichádza stav úzkosti a vy premýšľate nad tým, či ešte vôbec niekedy nejaký horor vidieť chcete.

Dámy a páni, pripravte sa. Nasledujúce slová totiž nebudú pozitívne, nakoľko všetku moju pozitívnu energiu vycucal ostrov, ktorý dokonca ani na oficiálnom plagáte nedokáže vyzerať strašidelne.

Film Fantasy Island budem recenzovať z pohľadu človeka, ktorý miluje horory a naivne som dúfal, že spoločnosť Blumhouse si na svojom najnovšom nízkorozpočtovom filme dala záležať. Ak bol pokus tvorcov vytvoriť príbeh obsahujúci viac komédie a menej hororu, beriem, ale taktiež bez úspechu. Film totiž stále zaraďujem medzi tragédie.

Pred pár dňami som mal teda tú česť vidieť najhorší film v mojom doterajšom živote a veľmi rád sa s vami podelím o svoje pocity. Preto neostáva nič iné, ako zavítať ešte raz na miesto, kde sa slovo fantázia vyskytuje iba v názve tohto nevídaného skvostu.

Nikde inde som žiadnu snahu o fantáziu neobjavil, ale to je v dnešnom filmovom svete úplne normálne. Filmové štúdio Sony sa môže aspoň presunúť do iného žánru. Tam je úspech ľahko predvídateľný, pretože pri nadchádzajúcich tituloch ako Bloodshot, Morbius alebo Venom 2 sa nič iné ani neočakáva.

Ale späť k filmu. V samotnom príbehu by sme fantáziu hľadali len márne, ale za to objavíte niečo úplne iné. Ak ste zvedaví, pokračujte nižšie, ale nemajte očakávania.Tie som mal aj ja a nedopadlo to podľa plánov. Stačiť vám bude musieť moja úprimnosť, ktorá podrobnejšie preskúma miesto, kde strach a napätie nenájde nik a vy začnete po pol hodine dúfať, že vás naplaší aspoň nejaký náhodný divák sediaci vo vašom okolí. Bu.

Aký filmový žáner si Fantasy Island skutočne zaslúži?

Už dávno je všeobecne známe, že ľudia sú prosté stvorenia, ktorých konanie sa dá niekedy považovať za nelogické. Nič nového, nie? Ale priradiť filmu nevhodný žáner bolo pre mňa naozaj niečo nové. V oficiálnom popise filmu nájdeme len detské hodnotenie PG-13. Sem tam síce vidíme nejaké slabé bodnutia nožom, ale to by som rozchodil aj ja. Možno.

V popise nájdeme aj slovo horor, ale podľa toho, čo máme možnosť vidieť, moja predstava o horore vyzerá úplne inak. Pri Fantasy Island síce horor zažijete, ale tým hororom je maximálne to, že sa skoro dve hodiny musíte pozerať na zle napísaný vtip.

Predstavte si situáciu, v ktorej sa stretne Mexičan, Španiel, Talian, Aziat, Ind, černoch, beloch a hŕstka náhodných komparzistov. Viete, čo bude nasledovať? Nič rasistické, aj keď to znie ako začiatok veľmi nevkusného vtipu. Namiesto toho vidíme diváka, ako potichu trpí a nočné mory, ktoré sľubuje film, budete zažívať akurát tak vy.

Zachráni film Fantasy Island scenár, ktorý v sebe skrýva veľa záhad?

Samozrejme, že nie. A jedinou záhadou je akurát tak to, kto mal vôbec tú odvahu vypustiť takéto niečo do sveta ľudí. Scenáristi Jeff Wadlow, Christopher Roach a Jillian Jacobs si na svoje konto pozitívne recenzie určite nepripíšu a my sa tomu nemôžeme čudovať. Vytvoriť nespočetne veľa zápletiek nebolo vôbec nutné, tak ako podľa môjho názoru nebolo nutné ani samotné vytvorenie filmu.

Vyššie menovaní páni pravdepodobne nehovoria rovnakou rečou a ich spôsob spolupráce nedokážem definovať. Ak by si totiž po sebe dôkladne prečítali svoje scenáristické výtvory, z filmu by po rozumnom jednaní vytvorili jedine tak krátkometrážne dielo, ktoré by pre bezpečie nemalo presahovať viac ako 109 sekúnd. Namiesto toho sme si užili spomenuté trojčíslie v minútach, ktoré budete pocitovo vnímať ako roky.

Nachádza sa spása filmu aspoň v jeho hereckom obsadení?

Skúsite hádať? Odpoveď je opäť nie a pri takomto výkone by sa hercom mohla pokojne stať aj koza. Dialógy sa nesú v znamení zvieracej ríše a miestami sa cítite ako v miestnosti plnej retardov. Každá druhá postava má totiž v scenári vpísané nelogické citové výlevy a syndróm odpúšťania si, ktorý vás po chvíli počúvania „prosím odpusť mi“ prinúti odpustiť aj sebe samému za to, že tam musíte bezbranne sedieť.

Odísť preč by bolo predsa len neprofesionálne. Šancu si zaslúži každý ľudský výtvor, ale pre pokoj na duši som šance na úspech filmu Fantasy Island pre istotu pochoval už po úvodnej scéne. Treba sa jednoducho zmieriť s tým, že ste padli do pasce, ktorá bude vyše hodiny ničiť všetky vaše predstavy o kvalitnom filme.

Videli ste niekedy horor, v ktorom namiesto hlavných postáv zomierajú tie vedľajšie? Na tomto ostrove nájdete naozaj všetko a sprevádzať vás ním bude pán Roarke, ktorého z nejakého dôvodu stvárnil Michael Peña. To sa mu niekto vyhrážal, že sa upísal takému projektu?

Raz ste hore, raz ste dole. Tu sa však držíte ešte nižšie ako dole a neurobíte s tým nič. Herca Michaela Peñu a herečku Portiu Doubleday môžeme stále považovať za úspešných hercov, ale prečo by si niekto ničil kariéru práve takýmto spôsobom? Mexický Ježíš v bielom obleku a prepnutá žena, ktorá veľmi rada rieši intrigy? Veľmi zlé, a takýchto hysterických žien na vás vo filme čaká hneď niekoľko. To je však len úplné minimum a tvorcovia nám dávajú aspoň skvelú príležitosť zaplakať aj nad výkonmi herečiek, medzi ktorými nájdeme Lucy Hale alebo Maggie Q.

Bude takáto katastrofa stačiť na zisk zaslúženej Zlatej maliny?

Ak by to bolo na mne, dostanú ju všetci. Herecké obsadenie vo filme Fantasy Island so sebou prináša veľa nezaujímavých postáv akou je aj skupina vojakov, ktorí sa snažia prekročiť hranicu na opustenom ostrove. Otázkou je, odkedy má ostrov o rozmeroch fazuľky hranice?

To podľa môjho názoru nevedia ani samotní predstavitelia filmu, ale herec Austin Stowell medzi nich krásne zapadol. Vaše zvedavé oči sa tak zastavia na partii dezorientovaných chlapov a niekoľko desiatok minút sa cítite, ako keby sledujete rodinné prípady s pofidérnym Mexičanom, ktorý pripomína narkobaróna rozdávajúceho falošné sny a fantáziu pomocou tvrdých drog.

Poteší aj prítomnosť Michaela Rookera, ktorý je asi jediný, čo sa o ostrove vyjadruje ako o diabolskom mieste. Optimizmus jeho postave teda nechýba a o filme ako horore sa vyjadruje po celý čas aspoň on. Nám ostatným neostáva nič iné, ako zaplakať, tak ako nad sebou podľa môjho názoru zaplakal aj samotný film.

Ako posledné duo vidíme dvoch bláznivých bratov, z ktorých jeden miluje ženy a ten ďalší preferuje chlpaté lesné jahody. Slovo pokrvní znie v zložení belocha a aziata naozaj veľmi „dôveryhodne“, ale to pri takomto filme nemusíme nijak riešiť.

Inými slovami, najlepší herecký výkon vo filme podal nečakane granát, ktorý v mojich očiach uspel aj bez použitia zbytočných monológov. A verte mi, že aj rozprávajúci granát by bol lepší dodatok v scenári, ako celá jeho originálna verzia dohromady. V závere filmu sa dokonca záchranca granát stáva kľúčovým predmetom a po odistení nastalo vytúžené vykúpenie v podobe záverečných titulkov.

Technická stránka filmu, ktorá na ostrove vytvorila peklo

Dante Alighieri nám opísal peklo ako miesto, kde Cháron preváža duše zavrhnutých, celé okolie sa chveje a zo zeme šľahajú ohnivé blesky. Režisér a bohužiaľ pre projekt Bloodshot aj scenárista Jeff Wadlow to poňal trochu inak. V tomto prípade si môžeme peklo predstaviť ako hárem ľahkých žien v tropickom rezorte, kde aj CGI efekty vyzerajú zle. Strela z bazuky pôsobí ako prelet muchy pred kamerou, po ktorom vás taktiež neohúri ani umelý výbuch vyzerajúci ako bublina vytvorená prdom pod hladinou vody.

Ak nazrieme za kameru, nájdeme za ňou Tobyho Olivera. Niektoré zábery musím pochváliť a vďaka nim vidíme nepreskúmané krásy ostrova. Na zoznam si môže zapísať aj niektoré zábery z vtáčej perspektívy, ktoré však ešte v tej istej sekunde pokazí nevkusná hudobná stránka filmu.

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU STRANU