Blue Beetle RECENZIA – Režisér Angel Manuel Soto prináša jeden z posledných filmov zo „starej“ éry DC. Ich neúspešný rok v návštevnosti kín vsádzal nádej do neopozeraného, prvého hispánskeho hrdinu z toho univerza. Ten má byť kombináciou jedinečnej technológie a symbiontickej sily, ktorú hlavná postava dostáva. Podarilo sa mu to však? Ako dopadol?
Blue Beetle RECENZIA
Od začiatku spoznávame mladého Jamieho (čítaj chamie, nie džejmí) Reyesa v podaní Xolo Maridueñu aj s jeho ukážkovo temperamentnou latino rodinou. Na chvíľu odbočíme zo známych lokácií v tomto univerze a dostávame sa do neopozeraného Palmera City. To si však postupne chce podmaňovať organizácia Kord Industries.
Na jej čele stojí až príliš ambiociózna a chamtivá Victoria, ktorú si zahrala Susan Sarandon. Chce získať tajomný artefakt na to, aby mohla vyrobiť ničivé zbrane a exoskelety pre armádu. S jej hrozivými plánmi zásadné nesúhlasí neter Jenny (Bruna Marquezine), do ktorej sa okrem iného hlavný hrdina zpozerá. Náhody ich zvedú dohromady a mladý Jamie sa stáva držiteľom skarabea.
Čo spraví s mimozemským oblekom mladý nerd?
Ide o mimozemskú, samostatne mysliacu jednotku, ktorá si sama vyberá svojho hostiteľa. Mladému chalanovi poskytne oblek, s ktorým je nepriestreľný, dokáže lietať alebo preseknúť autobus. Navyše dokáže vyrobiť akúkoľvek zbraň, na akú si pomyslí.
Tu treba povedať, že film perfektne vystihol, čo by s podobnou technológiou robil 22-ročný nerd. Dostávame tak plno odkazov na iné sféry popkultúry, medzi nimi nájdeme Mega Mana, Final Fantasy, tak trochu aj možno okato Thora či dokonca Mortal Kombat. Na druhej strane však niekedy film neodhadol hranicu toho, čo si môže „požičiavať“ z iných materiálov.
Toto si „požičiam“
Tak sa neraz stane vykrádačkou. To, že oblek pripomína kombináciu Venoma a Iron Mana (alebo jeho Iron Suitu pre Spider-Mana), si všimli fanúšikovia už v traileroch. V samotnom filme ale uvidíme, že si požičali niečo aj z Ant-Mana (koncept „dedičných“ hrdinov je síce známa vec, ale tu to bolo prevedené až očividne podobne) a niekto by si mohol všimnúť aj podobnosť s istými animákmi (Coco prequel?).
Počul som po premietaní aj názor, že tu zaznelo slovo „rodina“ toľkokrát, ako v inej známej franšíze. To bude asi pravdou a po tom, čo vám prídu prsty na počítanie, to aj vzdáte. Je tu však jedno veľké ALE. Treba myslieť na národnosť postáv a to, aké majú skutočne iní členovia rodiny pre nich význam.
Rodina na prvom mieste
Navyše, práve vďaka niektorým z nich získate momenty, pri ktorých sa môžete nahlas pobaviť alebo jasať. Strýko Rudy (George Lopez) môže najprv so svojimi konšpiračnými teóriami liezť na nervy, postupne sa však ukazuje ako ten správny pohoďák a parťák na každú príležitosť (aj keď sa najprv zdá, že nemôže milovať nič viac, ako svoje auto). A ak mi niekto chce hovoriť, že si nezamiloval nanu, ktorá má nápad (a možno nejaké to tajomstvo) v každej situácii, tak mu to neuverím.
Akousi kombináciou superhrdinských kúskov však neprináša takmer nič nové. Prvotné rozpaky s kalibrovaním obleku či jeho spustenie v kritickej chvíli sú momenty, ktoré sme mohli vidieť už niekde inde. Podobne tak aj záchrany na poslednú chvíľu (a vôbec, vlastne celý čas viete, ako to dopadne). A čo majú teraz všetci s napodobňovaním Stvorenia Adama? (alebo že by si aj tu požičali od iného filmu?).
Chvíľami sledujete až s detskou radosťou
Zase treba ale upriamiť pozornosť na slovíčko TAKMER. Predsa len, vďaka nápadom mladého hrdinu aj prispôsobivosti obleku (je skvelé, keď aj organizmus Khaji-Da začne hovoriť španielsky) dostaneme zopár jedinečných a originálnych momentov. Nebudem však prezrádzať, aby ste si práve tie dokázali vychutnať.
Miestami, keď už máte pocit, že sa začnete nudiť, príde tak jedinečná scéna, ktorá vás okamžite zase navráti do detských čias. Ste opäť decko prilepené na obrazovke a vychutnávate si Power Rangerov v ich robotovi. Tu však máte o desiatky rokov viac a sú to členovia rodiny v supertechnológii. S rockovou hudbou si však likvidáciu (a zašľapávanie) nepriateľov užívate úplne rovnako.
Stále súčasť DC
Hovoriac o technológiách – aj tu sa chceli trochu zviesť na vlne toho, že je retro in. Niekde však dokážu vystihnúť atmosféru 80. rokoch fantasticky, tu sa to darilo pomenej (aj keď moja milovaná Power Glove dostala miesto!). K tomu ešte z mne neznámeho dôvodu pridali synthwave hudbu a farebné ladenie (úvodné titulky v ňom sú však pôsobivé).
Film nám chcel dávať najavo, že aj keď funguje nezávisle od iných DC projektov, stále je jeho súčasťou. Narážky ako škola práv z Gothamu, pôsobisko Flasha, či to, že je Batman fašista, však akosi nestačili na to, aby sme si to plne uvedomili.
Neopozerané vtipy, avšak zameniteľní záporáci
Niekedy kúsok dokáže prekvapiť aj svojimi neopozeranými vtipmi. Tie, musím uznať, si dokázali zachovať veľkú mieru jedinečnosti a prichádzali niekedy úplne nečakane, o to väčší efekt mali. Či už je to striafanie sa cynickej sesty Milgaro (Belissa Escobedo), Rudyho nekonvenčný štýl riešenia problémov (veď komu z nás nepomohol kopanec?) či rozpačitosť protagonistu.
Často sa hovorí, že ten môže byť len natoľko dobrý, ako je aj jeho súper. Tu boli nepriatelia úplne zameniteľní a ak by ste si dosadili akéhokoľvek bežného záporáka, sadne tam tiež. Hlavným nemesis mal byť Carapax (Raoul Max Trujillo), ktorého finálny oblek síce vyzeral ako z Bionicle, ale dokázal priniesť zopár napínavých momentov. A plus body za to, že jeho poslednú motiváciu nespravili úplne predvídateľnou.
Logika opustila miestnosť…
Sú momenty, kedy sa snažia staviť na emócie diváka. Tie však v štyroch prípadoch z piatich tiež akosi nedokážu zafungovať. Nemôžeme pociťovať smútok, keď je tragická udalosť spôsobená nelogickým konaním postáv. Celkovo som mal zopárkrát pocit, že logika tvorcov opustila. Veď čo je lepší spôsob vysporiadavania sa s nepriateľskou hrozbou ako to, že sa rozbehnete od nej preč k autu, kde je vaša rodina, však?
Ak ste si od filmu sľubovali dve hodiny jednoduchej zábavy bez zbytočného preháňania, je to presne to, čo dostanete. Nevybočuje zo zaužívaného hrdinského žánru a drží sa priemeru, na druhú stranu to však môže byť stávka na istotu. Neviete sa však niekedy ubrániť pocitu, že tak, ako dostal Jaime skarabea v krabičke od hranoliek, tak musel byť celkovo tento hrdina silne žánrovo „zaškatuľkovaný“.
Blue Beetle RECENZIA – Zhrnutie
Má stále momenty, ktorými dokáže prekvapiť. Úderné vtipy či nápaditá akcia sú len niektorými z nich. Oceníte určite aj skvelý kostým Blue Beetla (nielen jeden, ale tie ďalšie sú práve retro, ktoré funguje) a veľmi dobre spravené CGI (čo je po Flashovi veľkým plusom). To dokáže byť v kozmických alebo silne dynamických scénach pastvou pre oči, hlavne na IMAX plátne. Odnáša si tak od nás hodnotenie 5,5/10.
