Pozor, nasledujúci článok obsahuje spoilery!
Film Neviditeľný
The Invisible Man (Neviditeľný) je najnovším filmom od hororového štúdia Blumhouse. Ide o ozajstný filmový trhák, ktorý sa vyšplhal na prvé miesta rôznych rebríčkov. Našu recenziu na film Neviditeľný si môžete prečítať tu. Režisér Leigh Whannell ukázal, že patrí medzi najlepších z najlepších. Jeho film priniesol medzi remaky originalitu a ukázal, že nie každá prerábka pôvodnej snímky musí vyzerať ako jeho moderná kópia.
Ostatné remaky môžu Neviditeľnému len ticho závidieť. Pôvodný film Neviditeľný muž z roku 1933 mal totiž podobný, ale predsa odlišný príbeh. My sme sa Vám preto rozhodli priniesť 5 vecí, čo sa budúce remaky hororov môžu od tejto snímky naučiť.
Zmena uhľa pohľadu spraví príbeh opäť zaujímavým
Film z roku 1933 nám hovorí príbeh z pohľadu šialeného vedca, ktorý stratil všetky svoje zábrany kvôli neviditeľnosti. Filmov, ktoré neskôr prebrali tento koncept je naozaj veľa, stačí spomenúť Hollow Mana (2000). Leigh Whannell sa však rozhodol vyrozprávať svoj príbeh z pohľadu obete. Ide o skvelý nápad, ktorý filmu dodal nádych tajomna a neznáma.
Zápletka založená na reálnych problémoch pomáha divákom viac sa vcítiť do deja
Už prvá scéna z filmu, keď sa hlavná hrdinka snaží utiecť z domu pred svojím násilníckym manželom, je tak dobre natočená, že nás drží v napätí, hoci vieme, ako skončí (prezradil nám to trailer). Po tom, ako sa Cecelii (Elisabeth Moss) podarí utiecť, si manžel nájde iný spôsob, ako jej robiť zo života peklo. Nikto ju ale nepočúva.
Práve toto patrí medzi najväčšie problémy súčasnej spoločnosti. Ženy sa boja nahlasovať domáce násilie, lebo sa tým často nič nevyrieši. Legislatíva má, čo sa tejto problematiky týka, veľké medzery. Divák si tak k filmu vytvorí silnejšie puto, než by sa mohlo zdať na prvý pohľad.
Čím je hrozba realistickejšia, tým je strašidelnejšia
Cieľom hororov v podstate je, aby sme si kúpili strach. Veľa z nich (vrátane nášho pôvodného z roku 1933) si zakladá na nadprirodzených javoch či duchoch. To však nie je prípad The Invisible Man. Antagonista totiž získava neviditeľnosť vďaka modernej technológií, ktorá nemusí byť za pár rokov až taká nereálna. Bolo prázdne miesto v kine hneď vedľa vás skutočne prázdne? Aj takúto otázku si po filme určite položilo veľa ľudí.
Jump scary nie sú jediný spôsob, ako vyľakať diváka
Ďalší veľký problém moderných hororov je, že si príliš zakladajú na lacných „ľakačkách“. Je síce pravda, že po nich divák väčšinou vyskočí zo sedadla, no toto napätie po chvíli upadne a stráca svoj význam. Najmä ak ich je vo filme príliš veľa. Našťastie, Leigh Whannell našiel riešenie aj pre tento problém.
Režisér drží divákov po celý čas v neuveriteľnom napätí. Ja osobne som sa v kine po ani neviem koľkých rokoch z napätia normálne spotil. A to je presne cieľom filmu. Samozrejme, nevyhnete sa ani jumpscarom, no tých je ozaj málo a sú neuveriteľne prepracované.
Celé kino zostalo v nemom úžase, keď neviditeľný muž z ničoho nič v reštaurácií podrezal hrdlo Emily (Harriet Dier) a vložil nôž do ruky Cecelii. Ide o skutočne brilantnú scénu. Po nej prichádza spomalený záber, kde si Cecelia uvedomuje, že sa jej zrejme nikdy nepodarí ujsť tomuto maniakovi a je celkom bezbranná.
Výborná kamera a zábery, ktoré vás prinútia vidieť na plátne aj to, čo tam nie je, robia tento film ešte geniálnejším.
Do filmu treba vložiť niečo vlastné
Leigh Whannell sa naozaj snaží, aby bol jeho film originálny. A darí sa mu to. Mohol len jednoducho chytiť pôvodný scenár z roku 1933 a ešte raz ho pretočiť. To by však tento film zrejme nebol taký úspešný a rýchlo by upadol do zabudnutia. Podobne ako Cyntoryn zvieratiek (2019). Namiesto toho prekopal celý scenár od základov. Napriek tomu sa mu však podarilo udržať pointu príbehu.
Aj vy si myslíte, že je Neviditeľný jeden z najlepších hororov za posledné roky? Vyjadrite sa do komentárov.
Zdroj: cinemablend.com