Ani taký zástanca technologického pokroku ako ja nemôže namietať faktu, že žijeme v naozaj bizarnej dobe. V posledných desaťročiach sa rozmohli spôsoby komunikácie, obzvlášť rozšírením internetu, na ktoré sme nikdy predtým neboli zvyknutí. Človek je sociálny tvor a aj vďaka tomu sa zo sociálnych sietí stala súčasť nášho každodenného života. Na aké nebezpečenstvo však môžeme na internete natrafiť? Alebo práve naopak, môžu moderné médiá pomôcť k tomu, aby rodič našiel svoje stratené dieťa? Tieto témy preskúmal a zdramatizoval film Pátranie! Oplatí sa vám preň navštíviť kino?
Pátranie RECENZIA
Keď Davidovi zmizne jeho jediná dcéra Margot, polícia spustí pátranie. Po 37 hodinách však nemá jedinú stopu, a tak sa David rozhodne pozrieť niekam, kde zatiaľ nikto nehľadal – do dcérinho notebooku. Pomocou jej počítača a rozhovorov s jej priateľmi David odhaľuje dcérine tajomstvá a zisťuje, že Margot nebola zďaleka tou dokonalou dcérou, za ktorú ju považoval…
Nenechajte sa zmiasť témou príbehu, ktorý nám priniesli tvorcovia Aneesh Chaganty a Sev Ohanian. Pátranie totižto nie je ani tak o sociálnych sieťach samotných a ich vplyvoch na človeka. Miesto toho skôr dej poukazuje na to, ako sa základné ľudské vlastnosti, vrátane tých chybných, rozširujú na internet, kde môžu buď páchať škodu, alebo prinášať dobro. Je teda o ľudskosti. Za jedinečným formátom mysterióznej drámy a napínavého príbehu sa teda ukrýva emocionálny príbeh o rodičovstve, klamstvách, podozreniach a láske.
Kto by to bol povedal?
Musím zahanbene priznať, že pred zhliadnutím filmu ma námet o hľadaní strateného dievčaťa pomocou počítačov a médií vôbec nezaujal. Vravel som si, že takýto nápad sa nebude dať zmysluplne natiahnuť na dĺžku cez 100 minút, a aj keď hej, tak to nebude záživné. Dnes by som vám s radosťou povedal, ako veľmi som sa mýlil. Režisér Aneesh Chaganty vo svojom veľkom debute dokázal nemožné a vyrozprával napínavý príbeh IBA pomocou počítačových obrazoviek. Aby som si prepožičal jeden výrok, Pátranie je technickým zázrakom so srdcom v centre.
Pátranie je teda celé vyrozprávané cez obrazovky, telefonáty, správy, online chaty a pod. Režisér týmto spôsobom, zmiešaným s použitím funkcie kalendár v starom Windowse, dokázal už v prvých minútach ustanoviť vzťahy postáv a vyvolať emócie. Znie to nemožne, ale naozaj sa mu to podarilo. Veľmi veľa v tomto formáte spravilo aj správne načasovanie alebo napríklad momenty, kedy sme dostali pohľad na nejakú správu, ktorú sa potom dotyčná postava rozhodla vymazať a neposlať. Aj vecami, s ktorými sa stretáva každodenný používateľ sociálnych sietí a médií, nás režisér zabavil a zaviedol do napätej nálady.
#samézvraty
Slogan, ktorým sa film Pátranie z časti prezentuje na internete, je dokonalo výstižný. Režisérovi so scenárom pomáhal Sev Ohanian, ktorý dokonalo vie, ako sa pomocou malých bodov v príbehu sadia semienka pre veľké a nečakané odhalenia. A to aj v nízko-rozpočtovom a kreatívnom formáte. Viacero rôznych zvratov z tohto filmu prekvapivo robí jeden z najviac šokujúcich dejov poslednej doby. Dôvod? Ako by vám potvrdilo mnoho režisérských velikánov, plot twist nemá význam, ak sa neviete spätne dopracovať ku ukrytým náznakom naň v skorších častiach filmu.
Ja som Pátranie videl už dvakrát a môžem potvrdiť, že všetky základy pre nie-náhodou šokujúci príbeh sú tam. Počin s ocenením za Najlepší film s inovatívnou formou by som však najviac zo všetkého chcel vychváliť za to, ako opisuje falošné a odporné správanie ľudí potom, čo zmizne Margot (Michelle La). Z ľudí, ktorí ju predtým ledva poznali, sa zrazu stali jej najlepší kamaráti, ktorí po nahraní dojímavého videa na YouTube zbierajú zhliadnutia. Tí, čo o tom nič nevedia, na internete obviňujú Davida (John Cho), jej otca.
Ako Fraps
Do príbehu sa miešajú všetkým dobre známe médiá ako YouTube, Instagram, Facebook, Tumblr a podobne a teší ma povedať, že tí z vás, ktorí majú s používaním počítača skúsenosti, sa pri sledovaní Pátrania nebudú chytať za hlavu. Extrémne talentovaná dvojica editorov Will Merrick a Nicholas D. Johnson to spravili tak dobre, že máte pocit, ako by samotné plátno naozaj bolo ozajstnou počítačovou obrazovkou. Pohyby myškou nie sú neprirodzené. Internetový prehliadač vyzerá autenticky. Sociálne siete sa javia presne tak, ako ich poznáte. Z technického hľadiska si teda Pátranie rozhodne zaslúži pochvalu.
Aj keď sa editori pri tomto filme dosť možno narobili najviac z celého štábu, vypichnúť treba aj dva špecifické herecké výkony. Hlavnú úlohu vo filme hrá John Cho, ktorého určite poznáte ako Harolda z komédie Zahulíme, uvidíme. Ten teraz opäť dokázal, že okrem vtipov dokáže perfektne zvládnuť aj emócie a drámu. Detektívku Vick, ktorú k jeho prípadu priradili, si zahrala sympatická Debra Messing, ktorej taktiež nič nechýba. Okrem nich by som nerád zabudol na vhodnú hudbu, ktorú zložil Torin Borrowdale.
Zhrnutie
Pátranie nie je film o sociálnych médiach ako takých, ale o ľudskosti, ktorá sa na nich prezentuje svojimi kladnými aj zápornými stránkami. Inovatívne spracovanie príbehu, ktorý je celý vyrozprávaný cez obrazovky, vôbec nie je nudné. Dej samotný je plný dobre načasovaných zvratov a momentov, ktoré nielen budujú postavy, ale prehlbujú záhadu. Z viacerých dôvodov si film Pátranie zaslúži hodnotenie 8/10.
