Film Súperi RECENZIA
Žáner športovej drámy možno uchopiť na sto spôsobov. Spracovanie toho artového, podobne ako pri tohtoročnom Iron Claw, je pomerne zriedkavé. Diváci komorného filmu preto nastražili oči i uši, keď režisér Luca Guadagnino predstavil tenisovú romantickú drámu Súperi (Challengers). Minulý rok bola premiéra snímky v Benátkach stiahnutá pre štrajk, o post jedného z najlepších filmov roka 2024 preto zabojuje až teraz.
Daj mi tvoje meno, Suspiria a Bones and All boli doposiaľ poslednými, skvelými projektmi talianskeho filmára. Medzi žánrami dokáže skákať veľmi umne a Súperi spájajú len to najlepšie z toho, čo doteraz priniesol. Tentoraz spojil romantický príbeh milostného trojuholníka s dramatickým stupňovaním atmosféry, ktoré zvolil aj vo svojich hororových počinoch. To všetko zaobalil do tenisového prostredia so zaujímavým spôsobom rozprávania príbehu.
Príbeh sleduje niekdajšiu tenisovú hviezdu Tashi Duncanovú (Zendaya), ktorá sa po zranení vydala cestou trénerky svojho manžela. Tým je Art Donaldson (Mike Faist), tenisový šampión bojujúci so šnúrou prehier. Jej stratégiou dostať manžela späť do formy je prihlásiť ho na turnaj Challenger, v ktorom narazí na Patricka Zweiga (Josh O’Connor) – jeho bývalého najlepšieho priateľa a tiež milenca jeho ženy.
Jedinečný spôsob chronológie rozprávania
Pre porozumenie konaniam jednotlivých postáv je nesmierne dôležité poznať dejový sled udalostí, ktorý v tomto prípade filmár skrýva za netradičný spôsob rozprávania. Namiesto chronologickej expozície príbehu z minulosti a následnému návratu do aktuálnych udalostí nám Súperi odhaľujú oba časy postupne. Začíname v roku 2019 na finále turnaja medzi Donaldsonom a Zweigom, po niekoľkých výmenách sa však vraciame na samý začiatok ich vzťahu s Tashi.
Jednotlivé podania, výmeny či tajbrejky vo finálovom zápase skvele fungujú ako momenty, prostredníctvom ktorých sa réžia Luca Guadagnina vracia do tínedžerských čias troch ústredných postáv. Divák tak spozná výsledok zápasu, ako aj celého príbehu intríg milostného trojuholníka z minulosti, až tesne pred poslednou scénou filmu. Vďaka dvom hodinám stavania atmosféry je posledná scéna akčnou prestrelkou loptičiek medzi dvoma tenistami.
Milostná trojhra na kurte i mimo neho
Pre tento štýl rozprávania filmár perfektne zvolil tváre hlavných postáv. V prvom rade všetkým veríme ich vek v daných scénach – už len vďaka malým zmenám, akými sú účesy či brada. Divák preto nemá problém zorientovať sa v neustále skákajúcich časových líniách. Herecké kvality megahviezdy Zendaye už poznáme. Potvrdila ich v polohe toxickej, manipulatívnej a nesmierne sexi ženy, ktorá rozvracia vzťahy a v živote dôležitým je pre ňu iba tenis.
Mike Faist a Josh O’Connor medzi sebou vedú magickú hereckú chémiu, či už ako najlepší priatelia zamilovaní do Tashi alebo následne ako sokovia v živote i športe. V retrospektívnych scénach sa dokážeme vžiť do ich mladíckych túžob a správania, o trinásť rokov neskôr zas rozumieme ich diametrálne odlišným životným situáciám. Výmeny tejto trojice – na kurtoch i v dialógoch – sú prirodzené a nesilené.
Kreativite s kamerou sa medze nekládli
Zatiaľ čo scenárista Justin Kuritzkes rozpráva príbeh dialógmi, thajský kameraman Sayombhu Mukdeeprom (Trinásť životov) na to využíva kreatívne uhly a pohyby kamery. Nie je novinkou, že režisér Luca Guadagnino nechá svoje snímky hovoriť pútavým spojením zvuku a vizuálu, tu však nastavil latku ešte vyššie. Kamera švenkuje a lieta z jednej strany kurtu na druhú, niekedy je pripevnená na telo tenistu, inokedy sa diváci v kine sami stávajú tenisovou loptičkou.
Zároveň je nesmierne intímna a prekvapiť tak môžu detailné zábery na stehenné svaly hráčov či taká banalita, akou sú padajúce kvapky potu. Filmové zrno preniká na plátno a dáva najavo, že nesledujeme čistokrvnú športovú drámu, ale Guadagninov ďalší art. Súperi sú v prvom rade sexi, čo podčiarkla techno-synthová energická hudba od Trenta Reznora a Atticusa Rossa z ikonickej kapely Nine Inch Nails. V určitých scénach film pôsobí ako športom nabitý videoklip.
Film Súperi RECENZIA – Zhrnutie
Súperi nepochybne zaujmú širokú škálu divákov. Svoje si v ňom nájdu fanúšikovia športových filmov, romantických drám i arthousových snímok. Guadagnino priniesol svoj najprístupnejší film pre všetkých, hlavne v kontraste s jeho poslednými – Suspiriou a Bones and All. Naopak, netreba očakávať priamočiary tenisový film na štýl Kráľ Richard: Zrodenie šampióniek, Súboj pohlaví či Borg/McEnroe.
Tenisový milostný trojuholník na čele so Zendayou prináša zatiaľ jeden z najlepších filmov roka 2024. Počuť o ňom ešte budeme, pokiaľ sa medzi nominácie pretavia jeho oscarové ambície, čo sa wrestlingovému Iron Claw bohužiaľ nepodarilo. Luca Guadagnino si tak na zoznam pridáva ďalší klenot, ktorému zdanlivo nemáme čo vytknúť. Súperi si od nás odnášajú perfektné hodnotenie 10/10 a už teraz sa nevieme dočkať režisérovho ďalšieho projektu.
