Recenzia filmu DogMan
Je takmer nemožné, aby niekto nevidel ani jediný film od Luca Bessona. Tento slávny Francúz je autorom desiatok filmov, medzi ktoré patrí séria Taxi, akciou nabitý Kuriér alebo kultové sci-fi Piaty element. Tento raz stavil na komornejšiu snímku s poriadne riskantným konceptom. Predstavuje nám chlapca natoľko dobitého životom, že sa rozhodol stiahnuť do úzadia a namiesto ľudí sa obklopiť psami.
Musím od začiatku povedať, že sám som sa nápadu obával. Príbeh sľubuje, že hlavný hrdina bude trestať bezprávie a vydá sa na cestu za svojou osobnou pomstou. Trailer vo mne tiež vyvolal rozporuplné pocity, nevedel som, či sa budem pozerať na akčnú jazdu alebo psychologickú drámu. A potom som si sadol do kinosály.
Úvod vás nepustí a chcete počuť všetko
Sledujeme, ako polícia pri naháňačke zastavuje nákladné auto. Za volantom sedí osoba, ktorú oslovujú ako madam. Situácia však eskaluje, keď zistia, že je celý nákladný priestor vozidla zaplnený psami. Tie navyše za Marilyn Monroe prezlečený muž označuje ako svoje detičky.
Prípad, s ktorým si bežné jednotky nevedia rady, pridelia psychologičke Evelyn (Jojo T. Gibbs). Obvinený jej prezrádza svoje meno a tým sa stretávame s protagonistom príbehu Douglasom (C.L. Jones). Douglas sa konečne otvorí a začne doktorke odhaľovať svoj životný príbeh, rozpráva ho retrospektívne a nelineárne. A pre účely filmu to funguje perfektne.
Muž, ktorý už zomrel mnohokrát
Sledujeme jeho nešťastné detstvo, keď ho jeho psychotický a násilný otec zatváral k psom. Boli jeho jedinými spoločníkmi, v ktorých dokázal nachádzať útechu aj oporu. Až do takej miery, že sa stali jeho ochrancami. A zároveň on chránil ich. Mohli by sme si myslieť, že pri vyslobodení sa jeho príbeh otočí k pozitívnejším chvíľam, no to sa nedeje.
Douga život ešte mnohokrát zrazí k zemi. Ako hovorí on sám – zomrel niekoľkokrát. Sledujeme, ako sa v ňom niečo zlomilo a ako sa čoraz viac dištancuje od ľudí. Navyše zistí, že má jedinečný dar, ktorý sa rozhodne využiť, aby pomohol ľuďom, ktorí to potrebujú a zároveň potrestal tých, ktorí si to zaslúžia.
Melodráma so slušnou dávkou čierneho humoru
Tragické momenty rozprávané jedinou postavou fungujú na diváka skvele. Nie sú podávané v chronologickej následnosti a zároveň nám hlavný hrdina prezradí iba to, čo sám chce. Dostávame ucelený obraz, pri ktorom však zostáva dostatok priestoru na predstavivosť.
Tento spôsob príbehu niektorí diváci prirovnávajú ku Jokerovi. Nie je to odveci, určitú podobnosť by som tam dokázal nájsť. Napríklad Douglas všetko hovorí s tak chladným pokojom, že z toho dostávate zimomriavky.
Teraz by ste si mohli začať myslieť, že film DogMan je melodrámou. To ale nie je pravda, ani zďaleka. Protagonista rozdáva poriadnu dávku čierneho humoru a satiry, často na svoj vlastný účet. Pri takýchto momentoch sa pousmejete, prichádzajú však aj scény, ktoré vás dokážu rozosmiať naplno. Vôbec nie nútene, ale vyplývajú priamo so situácie.
Akcia fungujúca aj po boku psychológie?
Žánrový mišmaš doplňuje fakt, že DogMan je aj akčný kúsok. Nie všetci sú totiž nadšení z toho, že tajomný Doug zbavuje mesto od zločinu a rozhodnú sa ho vypátrať. Protagonistovi teda nezostáva nič iné ako obrániť sa voči nim, a to najdrsnejším spôsobom, ako dokáže.
Nakoľko je protagonista na vozíčku, čo je tiež dôležitý aspekt celého filmu, využíva pomoc svojich štvornohých spoločníkov a zopár dobre vymyslených trikov. Nastávajú momenty, v ktorých s ním sympatizujete a viete, že záporné postavy dostávajú, čo si zaslúžia.
Do veľkej miery je príbeh aj psychologickou drámou. Rozhovory s doktorkou Evelyn odhaľujú čoraz viac z mysle hlavnej postavy. Sledujeme, ako sa odkrývajú jej vrstvy bolesti, ktorá sa len prehĺbi, keď ju začne zdieľať aj samotná psychologička. Konverzácie naberajú aj filozofickú rovinu s nejednou vynikajúcou myšlienkou, či dokonca aj náboženský smer.
Rozorvanosť protagonistu
Rozporom postavy je aj spôsob, akým koná a čomu verí. Aj napriek svojmu tragickému životu neprestáva veriť v Boha a zveruje mu do rúk svoj život. Douglas je miestami až zázračným spôsobom zachránený a dejú sa nepochopiteľné momenty, z ktorých vyjde bez väčšej ujmy (aspoň tej fyzickej). Tie sa však dajú v tomto prípade odôvodniť práve uvedeným „božím zázrakom“.
Je však trochu škoda, že práve tento typ uvažovania postavy ku konci filmu prevažuje nad prvotnou dokonalou filozofiou a perfektnými shakeaspearovskými sitátmi. Tu nachádzame ešte jednu vášeň hlavnej postavy – divadlo. Podstatu má v jednej z jeho životnej bolestí, a to v nenaplnenej láske aj dôvode, prečo sa opakovane prezliekal za ženu.
Výborný herecký výkon a psie postavy s množstvom charakteru
Vo filme DogMan sa musí jednoznačne vyzdvihnúť herecký výkon Caleba Laundry Jonesa. Nehral totiž jednu postavu, hral niekoľko životných etáp jedného muža, ktorého charakter sa zásadne menil v dôsledku životných udalostí. Zároveň hral jeho transsexuálne premeny a persóny (alebo masky, ako on sám hovoril), na ktoré sa menil, aby unikol realite.
Film si vystačil aj s menším počtom postáv, tu však boli v centre pozornosti psy. Nechcelo sa mi veriť, koľko im Besson ako scenárista vymyslel charakteru a ako ho dokázal perfektne podať. Jack Russell Mickey bol absolútnou hviezdou a doberman, ktorého jedinou úlohou bolo sedieť s prekríženými labkami, dokázal aj tak povedať viac ako niektoré ľudské postavy za polovicu filmu.
Oplatil sa multižánrový risk?
Samozrejme, na snímke sa nájdu aj chybičky krásy. Tými sú napríklad momenty, pri ktorých sa udalosti z ničoho nič pohnú vpred kvôli nečakanému odhaleniu (a fakt, že aj 20-ročné CCTV kamery dokážu prečítať ŠPZ auta v noci do najmenších detailov). Alebo tiež vedľajšie dejové linky, ktorým sa venuje viac priestoru, ako by bolo treba. Dokonca by mohol niekomu pripadať aj jeden zo záverečných stretov prehnane a nechcene komický.
Besson však koniec koncov priniesol skvelý film, ktorý funguje ako spojenie viacerých žánrov – psychologickej melodrámy, akcie a poriadne čiernej komédie. Zobral si isté prvky z jedného zo svojich skorších filmov, Leona, a pridal trochu nahliadnutia do mysle postavy ako z Jokera. Do konceptu navyše šikovne zamiešal psy namiesto ľudský postáv. DogMan je tak určite povinnou jazdou nielen pre milovníkov najlepšieho priateľa človeka.
Recenzia filmu DogMan – Zhrnutie
Autor dokázal pod dve hodiny vyrozprávať celistvý a dobre zakončený príbeh s metaforickým otvoreným koncom, ktorého výklad zostáva na divákovi. Keď ste si už mysleli, že linka doktorky Evelyn išla do stratena, opäť prekvapil jediným momentom, ktorý to zvrátil. Film má aj hluché miesta, netrvajú však dosť dlho na to, aby ste sa nudili. Isté momenty už pôsobili jemne prehnane, no pri tomto režisérovi sme už na to celkom zvyknutí. Z týchto dôvodov si film DogMan odnáša hodnotenie 7,5/10.
