Až tragický, seba-zosmiešňovací humor, výprava založená na postavách, často hlboké, smutné, ale aj optimistické scény sú veci, ktorými všeobecne vyniká európska kinematografia. Najčastejšie sa všetky tieto body podarí trafiť francúzskym filmárom, ktorí sa nás aj tentokrát snažia prekvapiť. No aj keď trafili, nezačína to už byť nuda? Podarilo sa im vymyslieť dostatočne originálnu komédiu, ktorá by sa niečím od tých ostatných odlíšila? Poďme sa na to pozrieť a zistime spolu, či dokáže kruh zapadnúť do štvorca!

Do plaviek! RECENZIA

Keď depresívny Bertrand trpiaci krízou stredného veku odpovie na inzerát, ktorý hľadá nového člena do družstva mužského synchronizovaného plávania, (áno, mužské akvabely) netuší, že v amatérskom družstve nájde nielen priateľov, ale i novú chuť do života. Plávame, alebo sa len systematicky topíme? Na to niet odpoveď. No čo sa dozvieme je to, že ak sa chce, aj kruh zapadne do štvorca a naopak.

Nebojte sa, tiež až tak veľmi nerozumiem, aký presný pohľad na život táto veta opisuje. No skvelo to vysvetľuje kreatívne spracovaná montáž na začiatku filmu, ktorá pôsobí ako prológ. Zasadzuje nás do Bertrandovho sveta, respektíve jeho pohľadu na svet. Vysvetľuje nám a počas príbehu dokazuje, že cieľom života je byť čo najčastejšie šťastný. No to neznamená, že budete šťastný vždy. Ako teda do typicky francúzskeho príbehu zapadajú mužské akvabely a v čom spočíva humor filmu ‚Do plaviek!‘ ?

Le grand bain

Pôvodný názov v preklade znamená niečo ako „Veľký kúpeľ“, v ktorom ponorenie do vody symbolizuje ponorenie do života samotného. Mať tú moc, karhám slovenských prekladateľov za názov Do plaviek!, ktorý nesiaha ani po päty tomu českému (Utop se, nebo plav). Z názvu filmu sa teda vytratila symbolika, ktorá by prilákala divákov, ktorí hľadajú niečo viac ako len komédiu. „Ešte že máte mňa, však?“ je sebavedomá veta, ktorú použijem rád preto, aby som poukázal na najsilnejšiu stránku celého príbehu: jednotlivé postavy.

Začíname totižto práve pohľadom nesebavedomého Bertranda (Mathieu Amalric), ktorý je stelesnením tragéda. Nielen že má depresiu, ale stenu v živote mu postavila aj kríza stredného veku a fakt, že už 2 roky si nevie nájsť zamestnanie. Bez možnosti, ako sa posunúť ďalej, mu spontánne podá pomocnú ruku plagát vyvesený v miestnej plavárni. Ako sa naučil počas rokov, nič špeciálne neočakával. Veď načo by to bolo dobré? Aby sa zbytočne nesklamal, rovno si na rovinu sám priznáva, že nevie, prečo sa chce pripojiť do družstva mužského synchronizovaného plávania. No ako sám zistí, práve tieto rozhodnutia bývajú tie najlepšie.

Francúzske umenie v obale francúzskej komédie

Filmu s dĺžkou cez 2 hodiny trvá celkom dlho, kým spoznáme celé družstvo. Práve preto dáva z filmárskeho hľadiska zmysel, že postavy zo začiatku spoznávame cez Bertranda. No postupne sa nám začínajú otvárať aj ich osobné životy – plné problémov a tragédie. Z mužov a postáv je každý iný a nikto vlastne netuší, čo v amatérskom družstve robí. No všetci majú rovnaký cieľ: dokázať, že keď sa chce, aj kruh zapadne do štvorca a naopak. Možno už teraz lepšie rozumiete, ako jednoducho táto veta vystihuje celý príbeh.

Na čom sa teda smiať? Úprimne, som rád, že predmetom komédie nie je až tak zrútený psychický stav, do ktorého sa jedného dňa môže dostať každý z nás, ale skôr jeho následky. Teda v tip je v tom, čo takýto človek celkom bez vysvetlenia vykoná, a zasa naopak v tom, čo úmyselne robí potom, čo naberie trochu sebavedomia. Ja viem, všeobecnejšie som to už podať ani nemohol. No pár slovami je to občas čierna komédia, ktorá sa až tak nevyhýba klasikám Francúzska – čo je len dobre.

Nádych nezávislosti

Film Do plaviek! ma nádherne prekvapil filmárskym spracovaním. V tomto ohľade by som nerád použil slovo kvalita, ale skôr nádych. Atmosféra. Pocit. Kompozične si kameraman Laurent Tangy skvelo rozumel s režisérom a scenárismi, ktorí dali dokopy zopár krásnych záberov. Film nie je symbolický len príbehom a metaforami o živote a topení sa, ale aj z vizuálnej stránky. Keď sa postava cíti nepatrne, je nepatrná aj v obraze. Keď sa jednotlivec oddelí od skupiny, je od ostatných stenou oddelený aj na plátne.

K tomuto všetkému môžeme pripočítať naozaj fantastickú prácu strihača Simona Jacqueta, ktorý tempom nevytvára len emócie, ale aj vtip. Úctyhodnej hudbe Jona Brion tiež nemôžem nič popierať, pretože živo ladí s tónom filmu. No vo finálne nesmiem zabudnúť na sympatické hviezdy, ktoré jasne pochopili svoju zakaždým unikátnu úlohu: Amalric, Poelvoodre, Efira, Foïs, Moati, Canet, Anglade, Bekhti, Katerine, Ivanov či Thamilchelvan. Mnoho mien pre mnoho výnimočných postáv.

Zhrnutie

Novinka Do plaviek! je tak neuveriteľne francúzsky film, až je to nemožné. Postavy sú celkom typické – každá má vlastné problémy a predvídateľné ciele, ale nedá sa s nimi nesúcitiť. Z časti za to ďakujem skvelému hereckému obsadeniu. Kde snímka taktiež vyniká je práca s kamerou, ktorá „tancuje“ s hudbou a scenárom. Bizarné finále niekomu možno zapadne so zvyškom absurdistického deja, no okrem dĺžky nenachádzam ďalšie významné chyby. Pokiaľ je francúzska kinematografia vašou šálkou čaja, film Do plaviek! by ste si nemali nechať ujsť, preto dostáva hodnotenie 8/10.