V novodobej kinematografii sa poslednou dobou šíri praktika, ktorá nie je divákmi príliš obľúbená. Väčšinou to dopadne obrovským sklamaním. Ide o obľúbený nápad filmárov spraviť remake alebo adaptáciu z už tak známej predlohy. Zväčša na tom štúdiá iba zbohatnú, výsledný film však málokedy dopadne dobre. Takmer vždy za sebou zanechá spúšť a hromadu naštvaných fanúšikov príbehov, s ktorými by sa radšej nemal nikto nepovolaný zahrávať. Nemusí tomu tak však byť vždy.
Do kín sa konečne dostala dlho očakávaná hraná adaptácia už kultového anime filmu s rovnakým názvom. Anime z roku 1995 bolo vytvorené podľa príbehu z už v tej dobe známej mangy. Dva filmy rozdelené vyše dvoma desaťročiami sa ale trochu líšia. Zámerom novinky nebolo originál doslova okopírovať, preto sa jedná iba o adaptáciu a nie o remake. My sa však nebudeme príliš zameriavať na porovnávanie týchto dvoch počinov. Jedná sa totiž o dva úplne rozdielne štýly filmu. Miesto toho sa na nový Ghost in the Shell pozrieme ako diváci neoboznámení s pôvodným príbehom – rovnako, ako väčšina ľudí, ktorí naň do kina zamieria.
Ghost in the Shell recenzia
Príbeh je samozrejme, ako už vieme, prebraný z pôvodného anime filmu. Niet teda o čom uvažovať, ako by sme mali ohodnotiť jeho základnú štruktúru – tá je perfektná. Dej nasleduje Majorku (Scarlett Johansson), ktorá ako prvá na svete dostáva plne kybernetické telo. Stáva sa súčasťou anti-kriminálnej organizácie a plní rôzne misie. Pri jednej z nich však narazí na záhadnú postavu, ktorá jej odhalí ohromné tajomstvo, čo ju obklopuje.
Je jednoduché sa na film pozerať. Ide totiž o neuveriteľný zážitok s veľkým pôžitkom. Príbeh sa vyvíja od prvej sekundy snímky takmer až do úplného konca. Tu však narážame na veľký problém. Prvá polovica filmu má skvelé tempo, pri ktorom sa kúsok po kúsku dozvedáme niečo ďalšie o postavách a svete, v ktorom žijú. Medzitým však nájdeme čas aj na pomalšie scény, ktoré majú za príčinu striedavé tempo, ktoré je pre divácky zážitok nesmierne dôležité. Druhá polovica filmu sa však extrémne ponáhľa a zrazu sa deje až príliš veľa vecí naraz. Ako sa blížime ku koncu sa nám dokonca začne zdať, že bol spravený na poslednú chvíľu, pripadá nám odfláknutý. Dalo by sa aj povedať, že nedokončený.
Na príbehu sa mi ale zo všetkého najviac páčila priamočiarosť a absencia zbytočného a lenivého vysvetľovania. Je vidieť, že režisér Rupert Sanders a scenárista Jamie Moss nás považujú za celkom samostatne zmýšľajúce stvorenia, ktorým netreba opisovať proces rozhodovania každej z postáv. Nám je totiž pri sledovaní filmu presne jasné, prečo a čo kto robí. Jednoducho povedané, príbeh nás nevedie za ručičku a diváka rešpektuje – to si veľmi vážim. V dnešnej dobe je totiž ťažké nájsť snímku, ktorá svojich divákov nevníma ako obmedzené ovce, ktorým treba všetko podať na striebornej vidličke. Ďakujeme, tvorcovia Ghost in the Shell!
Herecké obsadenie
V hlavnej úlohe v roli Majorky si zahrala hviezda Scarlett Johansson. Ešte pred vydaním filmu snímka čelila kontroverzii, pretože herečka je beloška. Podľa mnohých fanúšikov hlavnú rolu však mala dostať nejaká herečka z Ázie. My tu takzvaný whitewashing však rozoberať nebudeme a o tejto veci si utvorte vlastný názor. Dôležitejšie, čo sa týka hereckého výkonu svetoznámej herečky: ten je absolútne skvelý. Detailnými pohybmi a náznakmi v reči totiž neustále prejavuje jednu správu. Všetkým naokolo dáva v každý okamih najavo, že je rozdielna a jej to nevadí. Je priamočiara a rovnako, ako sa príbeh nebabre s divákom, sa ani Majorka nebabre s ostatnými postavami. Hlavná postava je jednoducho úžasná.
Zvyšok hereckého obsadenia tvoria Michael Pitt, Pilou Asbæk, Chin Han, Juliette Binoche, Takeši Kitano a ďalší. Podľa môjho názoru stvárnili svoje postavy dokonalo. Už len pri pohľade na nich je jasné, že sa pozeráme na hrané anime. Štýl filmovej tvorby možno rozpoznať aj zo správania postavy, ktoré herci zvládli naozaj skvelo. Jediné čo im chýbalo, bola väčšia hĺbka. Tá sa žiaľ dostala iba postavám hercov Johansson a Pitt. Najviac by sa štipka z nej hodila hlavnému záporákovi.
Titul audiovizuálny orgazmus je zaslúžený
Už v prvej scéne je každému jasné, že sa práve pozerá na film plný prvotriednych vizuálnych efektov. S nimi totiž filmári nešetrili a pri každým prechodom postáv z bodu A do bodu B sa nám naskytne pohľad na neuveriteľne nádherné mesto. To znázorňuje futuristickú metropolu New Port City, ktoré je znateľne inšpirované mestom Tokyo. Svet sa vďaka úžasným a farebným efektom zdá veľmi presvedčivý a reálny. Dokázal sa odlíšiť od väčšiny ostatných svetov žánru sci-fi, ktoré sa zväčša zdajú chladné a prázdne.
Bravúrnu prácu s kamerou má na starosti človek s menom Jess Hall. Nesmierne futuristickú hudbu, ktorá neustále podporuje vizuál na plátne, ktorým sme v každom momente omámení priniesli Clint Mansell a Lorne Balfe. Títo dvaja skladatelia sú známi prevažne vďaka elektronickej hudbe. Na naše šťastie ju mohli vo filme Ghost in the Shell dokonalo predviesť. Ich hudbu ste už mohli započuť napríklad vo filmoch Terminátor Genisys, Noe či Requiem za sen.
Zhrnutie
Nová hraná adaptácia Ghost in the Shell dopadla vcelku dobre. Ak ju však začneme porovnávať s pôvodným filmom, ihneď si všimneme zopár rozdielov. Odlišnosti sa nachádzajú hlavne v hĺbke príbehu a postáv. Ak sa však o pôvod nezaujímate a na film zájdete neovplyvnení dávnym úspechom, takmer určite sa vám zapáči. Dôležité herecké výkony sú skvelé a aspoň na prvý pohľad dokonalo vystihli pôvodné postavy. Príbehom s ku koncu zhoršujúcim sa tempom nás sprevádzajú nádherné vizuálne efekty. Tie iba násobí skvelá hudba. Celý svet sa tak zdá nesmierne realistický. Film teda prekonal hlavné problémy, s ktorými sa stretávajú snímky z žánru sci-fi. Ghost in the Shell preto dostáva hodnotenie 7,5/10.
Mne sa to fakt páčilo… perfektné vizuálne tornádo s krásnym príbehom :-)