Režisér Neil Marshall nám po úspechoch Guillerma del Tora prináša nového Hellboya, ktorý toho dosť nasľuboval. Fantastický David Harbour v hlavnej úlohe, úzka spolupráca s tvorcom komiksovej predlohy Mikeom Mignolom a množstvo krvi či vulgarizmov? Nie je nič, čo by sa mohlo pokaziť. Teda tak to vyzeralo v teórii pred premiérou filmu. Aká je však realita? Poďme to spolu zistiť!
Hellboy RECENZIA
V prvom rade musím niečo povedať o starších filmoch z rokov 2004 a 2008, v ktorých zahviezdil Ron Perlman. S víziou jedného z najlepších žijúcich režisérov možno tieto adaptácie komiksov nemuseli byť pre každého, no z každého hľadiska šlo o nadpriemerné kúsky. Dokázal sa im teda nový Hellboy vyrovnať, či ich dokonca prekonať? Na to by stačilo jednoduché áno/nie, no ja touto cestou chodím nerád. Často totižto býva veľmi zradná a nebezpečná…
Osobne verím, že nemá význam vzájomne porovnávať dve verzie adaptácie od dvoch rozdielnych tvorcov. Každá by totižto mala stáť na vlastných nohách – ideálne bezkonfliktne. Čo sa teda podarilo originálnym filmom nie sú podmienky, ktoré nový Hellboy musí splniť, ale skôr inšpirácia. Tej pritom tvorcovia mali naozaj prebytok, keďže novinka je veľmi verná svojej komiksovej predlohe. Na produkcii sa totižto podieľal aj Mike Mignola, čo vyzerá ako kladná vec, no hneď vám poviem, prečo to Hellboyovi uškodilo.
Som plný a viac už nevládzem
Nový Hellboy je absolútne šialenstvo. No teraz pozor – myslím to obojako. Šialený je síce v tom, že sa v ňom dejú veci, pri ktorých sa vám nad kreativitou tvorcov zatočí hlava, no aj v tom, že pôsobí ako dielo šialenca. Dvojhodinový film má absolútne nezmyselné tempo a na diváka neustále hádže nové informácie, nudne podané backstories či nepodstatné vedľajšie postavy. A to je problém.
Príbeh sa tentokrát nafúkol niekoľkonásobne viac, ako bolo za potreby. Pozerať sa na Hellboya je preto ako prejedanie sa slaninou – to správne množstvo skvelo chutí a veľmi vám neškodí, no keď si dáte príliš, dostanete srdcovú zástavu a skončíte v truhle. A asi taký nový film je.
Kedy, kde, kto?
Keď už je reč o záporoch filmu, treba špendlíkom dať do pozornosti chabý scenár. Pravda je taká, že samotný príbeh je úžasný. To vám potvrdí ktokoľvek, kto čítal kolekciu Hellboy komiksov s názvom The Wild Hunt, podľa ktorých bol film viac-menej natočený. Napchať však tak obsiahly príbeh s toľkým množstvom postáv, vedľajších dejových línií a potrebným rozvinutím charakterov a ich motivácií do 121 minút je nemožné.
Keby sa príbeh trochu doladil a vypustila by sa z neho aj polovica menej podstatných častí, kvalite filmu by to len prospelo. Takto však Hellboy pôsobí nezastaviteľne. Nonstop sa niečo deje, pričom už ani neviete, čo vlastne, a prečo. Viete však, čo je na tom úplne najviac šialené? Je to zábava.
Kde sú priority?
Chudák Marshall a jeho scenárista Andrew Cosby zabudli, že centrom dobrého filmu je príbeh. V správnom scenári, ktorý je rozpálený kvalitou, sa nič nesmie stať bezdôvodne a každá akcia musí mať neskoršiu reakciu – tzv. setup a payoff. Pri novinke to však je postavené hore nohami, respektíve dolu hlavou. Je to na vás, akú perspektívu si zvolíte, no výsledný pôžitok bude rovnaký.
Pri novom Hellboyovi teda nebolo prioritou osloviť divákov mozog, ale jeho oči. Vôbec by som sa nedivil, keby produkcia filmu začala zasadnutím producentov a zhrnutím dvadsiatich návrhov na vizuálne zaujímavé scény, pričom dej bol zmetený pod koberec. Žeby to však predsa len nevadilo? Nuž, v tomto bode vám už žiaľ neporadím. Môžem vám však pomôcť rozhodnúť sa, či sa práve vám oplatí navštíviť kino a novinku si pozrieť.
Dobrovoľne skákať do ohňa – nebolí to?
Keď vás všetci naokolo varujú, že sa na niečom vážne popálite, no vy ste sa už dávno predtým rozhodli, že do toho pôjdete, aký by mal byť váš krok? Dať na ostatných, alebo si to sám vyskúšať a podľa toho si utvoriť svoj názor? To záleží na tom, aký ste typ človeka, no už asi tušíte, čo vám tým chcem povedať.
Ja osobne som veľmi rád, že som na Hellboya zašiel. Áno, aj napriek veľmi negatívnym recenziám, ktoré tento film navždy zatratili do pekiel pekelných. Je to totižto sranda. S hodnotením od 15 rokov si tvorcovia mohli dovoliť použiť odporné krvavé efekty a množstvo vulgarizmov, čo predsa len pri vysoko-rozpočtových filmoch často nevidíme. To už máme jeden plusový bod v prospech Hellboya.
Aj keď sú akčné scény v teórii dobre rozvrhnuté, v choreografii zlyhali – no sú skvelo natočené. Veľmi zaujímavé a pekné zábery sa popravde ťahajú naprieč celou dĺžkou filmu. Taktiež skvelý je dizajn príšer a monštier – aj keď ich prevedenie vyzerá ako z hry na PlayStation 2. Ako som už spomínal, samotný príbeh a scenár sú katastrofálne, no vedú ich vpred úžasne navrhnuté sekvencie.
Zhrnutie
Nový Hellboy stihol behom dvoch hodín načať šialené množstvo postáv, vedľajších príbehov a nepodstatných príbehových prvkov, preto pôsobí chaoticky. Nepomáha mu pri tom ani zbrklý strih. Vizuálne efekty by mali vyzerať omnoho lepšie, no záchrana prichádza v podobe humoru a herectva zo strany Davida Harboura, drsnej brutality a nekonečného krviprelievania. Povedzme teda, že ide o perfektnú oddychovku pre dospelých. Z týchto dôvodov dostáva film Hellboy hodnotenie 6,5/10.
