Horizon Zero Dawn RECENZIA
Recenzovaná verzia: PC
Štúdio Guerrilla Games bolo v minulosti známe primárne vďaka hrám zo série FPS strieľačiek menom Killzone. V roku 2017 však prišiel ich veľký kariérny zlom, nakoľko na konzoly PlayStation 4 dorazili s open world titulom, ktorý spadal do žánru akčného RPG. Okamžite sa z unikátnej novinky stala snáď najobľúbenejšia originálna IP, ktorú si tamojší používatelia nesmierne vážili. Ako však dopadlo Horizon Zero Dawn na osobných počítačoch vám prezradí naša dnešná recenzia.
Hoci vlastním aktuálnu konzolu od spoločnosti Sony, k dnes preberanému titulu som sa nikdy nedostal. Hier a vlastne aj exkluzivít je naozaj mnoho, pričom nastolenou tematikou mi Zero Dawn bolo vzdialené, takže som ho svojho času vynechal. Je pritom pravdepodobné, že by som sa k jeho hraniu len tak ľahko nedostal a súčasne by mi nikdy nenapadlo, že uvidím slová Sony Computer Entertainment na monitore môjho počítača.
Táto kedysi utopistická fantázia sa ale stala realitou, no a zástupcovia dobre známej japonskej firmy sa rozhodli rozšíriť portfólio dostupných platforiem svojich dvoch hier. Konkrétne šlo o Death Stranding a následne prišiel rad na Horizon Zero Dawn. Oba počiny vyšli počas tohtoročného leta na konkurenčnej platforme s veľkou základňou hráčov. Nad ponukou, či recenzovať velebené akčné RPG, som teda, pochopiteľne, príliš dlho neváhal.
Zdôrazňujem, že tentokrát upustím od tradičnej podrobnej analýzy. Stručnejšou formou sa pokúsim predať tie najzaujímavejšie aspekty a nedokonalé súčasti, ktoré ich mierne kazia. Koniec koncov, naprieč rokmi ste o nich museli neraz počuť. Už teraz však môžem prezradiť, že kvalita prevedenia hry z konzol na počítače zohráva kľúčovú rolu. A tento port dobré meno pôvodnej hre príliš nerobí.
Od batoľaťa, až po skúsenú lovkyňu
Scenáristi John Gonzalez a Ben McCaw dokážu zaujať hráča od úvodného intra, v ktorom sledujeme hlavnú hrdinku Alloy ešte ako malé bábo. O pár momentov neskôr, keď sa dostávame k prvej hrateľnej pasáži, je sympatické žieňa s výraznou farbou vlasov, o niečo staršie, pričom vďaka kvalitnému filmovému spracovaniu naše prepojenie s protagonistkou ešte väčšmi narastá.
Nasleduje prvé zakrádanie sa, prvý lov a efektná tréningová montáž, ktorá dokazuje, že origin snímky nemusia nutne disponovať úmornými stodvadsiatimi minútami naratívnej vaty, pričom nezriedka ani po záverečných titulkoch neprichádza pocit uspokojenia. Tým chcem naznačiť to, že zhruba úvodnú hodinu až hodinu a pol považujem za mimoriadne umne vystavanú.
To v sebe zahŕňa ako implementovanie mechaník prostredníctvom klasickej, i keď funkčnej, tutorial sekvencie, tak aj celkovú audiovizuálnu kvalitu. Spracovanie úplne najviac vynikne v rámci početných cut-scén. Autori taktiež jednoducho predstavia jednotlivé frakcie, fungovanie okolitého sveta, jeho pravidlá a motivácie ústredných charakterov. Vo výsledku sa do tradičného open world hrania púšťate s dobrým pocitom a jasným cieľom.
Poslabšie questy
Nanešťastie, kvalita hlavnej dejovej línie (ktorá si svoju úroveň drží i v neskorších fázach) a dobre vystavaný svet tak trochu trpí kvôli generickým vedľajším úlohám. Počas ich hrania až nepríjemne často zívate nudou, nakoľko vás príliš nebavia. A to ani po príbehovej a, žiaľbohu, ani po náplňovej stránke.
Nezriedka mi prišlo zvláštne, že postavy do veľkej mieri ignorujú pravidlá sveta (hneď v úvodných questoch komunikujete s frakciou, ktorá by vás mala ignorovať). Následkom toho som sa príležitostne nedokázal zžiť s danou úlohou a akonáhle sa snažila atakovať moje emócie, žiadaný účinok sa nedostavil.
Práve kvôli slabšiemu scenáru nepovinných úloh mi prišla hrateľnosť v konkrétnych prípadoch nudná a prehnane natiahnutá (niekoľkokrát opakuj identickú činnosť). Nepomáha tomu ani fakt, že možnosti v dialógoch sú oproti iným zástupcom relatívne striedme a nie až tak relevantné.
Rád by som upozornil na to, že podstata náplne questov je z hľadiska herného dizajnu v zásade irelevantná. Dôležité je to, ako dobre dokážu vývojári danú aktivitu nalepiť na príbeh, zasadenie a hlavný charakter. Také Luigi’s Mansion 3 je z väčšinovej časti založené na tom, že chodíte po jednotlivých lokáciách a vysávate všemožné predmety. Aj napriek tomu ide o jednu z najzábavnejších hier pre starších i ratolesti.
Vytrhávanie buriny, infiltrácia kláštora alebo pátranie po zdroji falošných peňazí v Kingdom Come: Deliverance nefunguje kvôli tomu, že by šlo o strhujúce pasáže, ktoré servírujú bitku za bitkou. V rámci daného sveta a dejovej línie však výborné fungujú a dávajú zmysel, vďaka čomu mňa osobne náramne bavili a osviežovali súbojovú zložku. Niečo podobné som pri nepovinných dejových potulkách svetom s Alloy necítil.
Funkčný stavebný kameň
Jadro hrateľnosti – parkour, súboje, prieskum obrovských prostredí s nemalou diverzitou – je výborné. Šplhanie po skaliskách aj v nebezpečných výšinách pôsobí jednoducho, avšak dostatočne zábavne a svižne. Cestovanie naprieč fascinujúcim svetom sprostredkuje nespočetné množstvo úchvatných výhľadov a zapamätania hodných scenérií s pestrou farebnou paletou i špecifickou náladou počasia.
Prostredia sú plné užitočných surovín, ktoré viete pretaviť v obchodné platidlo alebo využiť ako prostriedok k tvorbe šípov a ďalšej munície. To znamená, že nemusíte mať strach z neutíchajúcej prázdnoty, ktorou mnohé moderné open world hry trpia. Aktivít je tu dostatok a rozličná štruktúra lokácií prispieva k zaujímavostí explorácie.
Na súboje dochádza primárne v hlavných alebo vedľajších úlohách, nakoľko sa viete počas voľného prieskumu priamemu kontaktu s mechanickými konštrukciami vyhnúť. Keď ale dôjde na onen stret železných hučiacich bytostí a prostých vynálezov, ktorými Alloy disponuje, všetko bezproblémovo šľape.
Vďaka vyššiemu frame ratu je strieľanie z luku a chystanie rôznorodých pascí krásne plynulé. Už poriadne dlhú dobu som nenarazil na tak príjemný pocit z mierenia a následnej streľby. Je značne úsmevné, že musel prísť port konzolovej exkluzivity, aby mi ukázal, že so mnou nie je nič v neporiadku a stále existujú hry s brilantným režimom streľby (DOOM ma subjektívne nebaví).
Intenzívne strety
Je pravdou, že z videí pôsobia súboje priamočiaro a vlastne bez akejkoľvek hĺbky, avšak opak je pravdou. Sám som bol milo prekvapený možnosťami, ktoré máte ako hráč, prípadne hráčka, k dispozícii. Áno, takzvaný melee combat je simplicitný, no o ten tu primárne vôbec nejde. Prvé husle tu hrajú rôznorodé luky a ďalšie vymoženosti. Tie ozvláštňujú aj opakované strety s identickými druhmi protivníkov.
Väčšinou strieľate z luku, to je, samozrejme, pravda. Avšak je veľký rozdiel, či používate elektrický alebo ohnivý šíp. Nehovoriac o mrazivej alebo vybuchujúcej munícii. Kradmo sa dostanete k chrbtu súpera a ihneď ho zneškodníte, prípadne nachystáte dômyselnú pascu, ktorou chytíte rovno celé stádo upaľujúcich tvorov? Komplexnosť bojov závisí len od vášho umu a prístupu k nim.
Počas nespočetného množstva lovov (naozaj, niekedy som len niekoľko hodín utekal po mape a skúšal rôzne taktiky) som neraz testoval rôzne prístupy k rôznym typom zvierat alebo ľudským nepriateľom. Poteší i fakt, že protivníci sa druh od druhu správajú odlišne, čo taktiež dopomáha diverzite. A ako iste viete, diverzita v hlavnej zložke hry je nesmierne dôležitá.
Kritizovať preto súbojovú zložku Horizon Zero Dawn by bolo, aspoň v mojich očiach, nespravodlivé. Je totiž adrenalínová, dynamická a nestráca na zábavnosti. Vďaka novým (i keď v rámci originálnosti nijak prevratným) schopnostiam, ktoré si postupne odomykáte a zásluhou pestrého arzenálu sa stáva iba robustnejšou a dokáže prekvapiť.
PC port je zubným kazom inak kvalitného herného chrupu
Ak ste dlhoroční PC hráči, zrejme ste sa už stretli s takzvanou benchmark funkciou. Do hier je táto súčasť pridávaná najmä kvôli tomu, že testuje výkon vášho počítača a na základe výsledku určí, aké detaily by ste si mali nastaviť. Počuli ste už ale o tom, že je benchmark nutnosťou?
Doposiaľ som sa s tým nestretol, no skúsenosti ďalších známych ma oboznámili s informáciou, že v niektorých ďalších konzolových portoch sa vynútený benchmark objavil. V čom ale spočíva jeho problém? Z nejakého dôvodu trvá enormne dlho a naozaj si počkáte, kým sa dostanete k hre. Aj tak ale softvér nedokáže určiť optimálny výkon a preto si môžete kvalitu detailov bezproblémovo o úroveň, či dve zvýšiť.
Ak ste sa náhodou prehrýzli benchmarkom, máte veľké šťastie. Niektorým sa to nepodarilo (na istý moment ani mne), keďže nám hra vždy počas procesu spadla, pričom jasný liek na túto programovú chybu nejestvuje. Ani zďaleka však nemáte vyhrané. Mnohým hráčom titul pravidelne padá, definitívne zamrzne, občas vás postretnú prepady snímkovania – je toho mnoho. Guerrilla Games o početných problémoch vie a snaží sa ich opraviť, avšak v tomto boji sa im zatiaľ zvíťaziť nepodarilo.
Príbeh Alloy stojí za zahranie, no nie nutne teraz
Horizon Zero Dawn vyzerá fantasticky a nezriedka dychberúco. Konzolový počin sa na počítačoch výborne hrá, v súbojovej zložke je nádherne plynulý, adrenalínový a samozrejme aj zábavný, pričom cenou sú iba priemerné hardvérové nároky. Bohužiaľ, ani mesiac po vydaní nie je zaručené, že sa k hraniu vôbec dostanete. A ak náhodou áno, je tu šanca, že zážitok zo sveta a pôžitok z gameplay zložky výrazne stiahne dolu technická stránka a početné problémy.
Je pravdou, že ošiaľ konzolových hráčov tak úplne nezdieľam. Dokonca si myslím, že porovnávať dobrodružstvá Alloy s eposmi ako The Witcher 3: Wild Hunt alebo ďalšími fantastickými RPG zástupcami je scestné. Každopádne, projekt Guerrilla Games je tradičným nadštandardne kvalitným otvoreným svetom, ktorý zaujme svojou originálnosťou, niektorými charaktermi, faunou i flórou, pričom tieto pútavé lore aspekty spája s výživnou gameplay časťou.
Preto si stojím za tým, že má zmysel pre fanúšikov akčných RPG, ktorí sa súčasne radia medzi striktnú PC Master Race komunitu, zahrať si Horizon Zero Dawn. Bohužiaľ, musím výstražne upozorniť, že by mali ešte pár mesiacov počkať, pokiaľ autori (stále aktívne pracujúci na porte) opravia všetky prítomné chyby a snáď aj odstránia značne otravnú a vynútenú benchmark funkciu. Najmä kvôli nepríjemnostiam musím ísť s hodnotením o niečo nižšie. Namiesto tradičnej osmičky odchádza Alloy so stále nadpriemerným, aj keď technickými nedokonalosťami zníženým, výsledkom 7,5/10.
