Crytek a všetko, čo predchádzalo Hunt: Showdown
Štúdio Crytek je fanúšikom hier a herného priemyslu až notoricky známe. Ešte predtým, než nám hráčom priniesli v dnešnej recenzii preberané Hunt: Showdown, pracovali na početnom množstve úspešných first person shooter strieľačiek. Ich projekty spravidla predstavujú záruku špičkového vizuálneho stvárnenia a hrateľnosti orientovanej na frenetické strieľanie.
Je každopádne pravdou, že výnimky vrámci ich tvorby nepochybne nájdeme a na niektoré z nich upozorníme. Nakoľko sa jedná o herný debut, bolo by smrteľným hriechom nespomenúť prvotinu z ich produkcie, ktorá je súčasne prvotinou značky Far Cry. Tá pritom vzišla z úspešného technologického dema, ktorým Crytek predstavoval svoj nový engine.
Ten niesol príznačný názov CryEngine a umožňoval vidieť do veľkej diaľky a rozsiahlo preskúmavať prostredie. Pochopiteľne teda fungoval ideálne pre žánrový projekt, v ktorom ste vďaka dovtedy nevídanému rozhľadu mohli jednoduchšie taktizovať.
Sériu mali teda začínajúci autori pod svojimi vývojárskymi krídlami ešte pred francúzskym Ubisoftom, ktorý figuroval výhradne ako vydavateľ. Vidieť to najmä na úplne odlišnom prístupe k samotnému hraniu, keďže Crytek prišiel s lineárnou akciou na pomerne rozsiahlych exotických ostrovoch. Cez piesočnaté pláže, temné zákutia laboratórií a podmorské oblasti ste sa kradmo plazili a bohatým arzenálom kosili zástupy vojakov, neskôr i groteskných príšer.
Na druhej strane Ubisoft so sériou pokračoval ako s open world arkádou, samozrejme s menšou výnimkou realistického Far Cry 2, ktoré vďaka nekonvenčným mechanikám považujú mnohí za vrchol doterajšej série.
Crysis predstavoval zlom
Crytek však neskôr uzatvára partnerstvo s EA a následkom toho strácajú ako svoj engine, tak aj práva pracovať so značkou Far Cry, ktorá pripadla vydavateľovi z Francúzska. Ich prácu to ale nezastavuje a tak vytvárajú CryEngine 2, ktorý využívalo prvé Crysis a CryEngine 3, na ktorom pre zmenu bežalo pokračovanie rovnomennej taktickej FPS akcie.
Vďaka veľkému úspechu značky Crysis (jednotka si dodnes drží metascore na hodnote 91%) mohlo už skúsené štúdio otvoriť mnoho ďalších pobočiek a menších štúdií, ktoré spadali pod materskú spoločnosť. Vývojárom sa nejakú dobu darilo ako komerčne, tak aj kvalitatívne.
Dostali sa k práci na Xbox One launch titule, z ktorého nakoniec vznikol Ryse: Son of Rome, no ten na hráčskom poli veľa vody nenamútil. Vyzeral síce nádherne a svojím stvárnením sa môže vyrovnať aj s terajšou konkurenciou, avšak získaval len mierne nadpriemerné hodnotenia.
Neskôr, presnejšie v roku 2014, sa ukázalo, že Crytek nie je schopný udržať všetky otvorené pobočky pri živote. Postupne začal pracovníkov predávať ostatným štúdiám ako napríklad Sega alebo Deep Silver, prípadne ich rovno zatvoril. Primárne sa autori sústredili na inovovanie populárnej free to play strieľačky Warface. Taktiež ešte vytvorili VR projekty ako The Climb a Robinson: The Journey. A tým pádom sa konečne dostávame k Hunt: Showdown.
Vedeli ste, že Hunt mal byť pôvodne celkom iný?
Dnes si to už len málokto pamätá, ale na pôvodnom Hunt: Horrors of the Gilded Age pracovali originálni autori značky Darksiders spolu s jej duchovým otcom Davidom Adamsom. Skúsený dizajnér prišiel so zasadením, pompéznymi plánmi na vytvorenie veľkého množstva protivníkov a na E3 v roku 2014 predstavil westernovú third person akciu pre štyroch hráčov.
Vtedajšie prostredia boli pomerne podobné tým v plnej verzii, avšak z dostupnej ukážky je zrejmé, že by sa Hunt hral úplne inak. Svojím vizuálnym stvárnením ani zďaleka nepôsobil tak naturalisticky a farebne nepríjemne. Treba síce brať v úvahu, že sa jednalo o alpha verziu, ale zdalo sa, že bude omnoho akčnejší a otvorenejší bezhlavému strieľaniu.
Nepochybne atraktívny projekt, ktorý z dnešného pohľadu pripomína ponurejšiu verziu Left 4 Dead z pohľadu tretej osoby však nikdy nevznikol, nakoľko prišli už spomínané finančné problémy. Celý koncept hry sa dostal späť k materskému Cryteku a ten o niekoľko rokov neskôr prišiel na svet s verziou, ktorú už veľmi dobre poznáme.
Aj Django najskôr trénoval
Dosť však už bolo histórie a zažitých faktov, poďme si rozobrať ako sa hrá Hunt: Showdown vo svojej súčasnej verzii. Westernová akcia nie je dostupná na Steame prvých pár mesiacov, nakoľko v Early Access ste si ju mohli zahrať už v roku 2018. Svojho dňa D sa dočkala 27. augusta 2019 na PC, pochopiteľne s prísľubom vývojárskej starostlivosti a pridávania nového obsahu.
Je ale možné, že ako nováčik tak úplne neviete, čo od podobnej záležitosti čakať. Najnovší projekt renomovaného štúdia Crytek je predsa len svojou náplňou mierne atypický. V tomto prípade treba upozorniť na podrobný tréningový režim, ktorý vás v podstate zoznamuje s pravidlami hry a hrania.
Vývojári mu dávajú prednosť a preto vás do tradičných hier nepustia predtým, ako ho úspešne dokončíte. Skladá sa z trochu samostatných loveckých objednávok, kde sa postupne zvyšuje obtiažnosť. To v prípade hry Hunt znamená, že pribúdajú rôzne typy protivníkov, finálny boss je silnejší a nábojov do pušky, brokovnice alebo revolverov je čoraz menej.
Lovci musia loviť
Aby ste všetko jednoducho pochopili, náplňou hry je nájsť hlavné monštrum, ktoré treba eliminovať, vykázať z toho sveta, zhrabnúť odmenu a uniknúť. Vašimi nepriateľmi sú nielen svet zamorený bizarnými monštrami, ale i časovým limit, ktorý je nastavený na šesťdesiat minút.
V tréningu primárne cestujete naprieč zničenými lokáciami, zoznamujete sa s mapou, rozmiestneným budov a základnými mechanikami, ktoré vám pomôžu v skutočných hrách na život a na smrť. Pokojne si dostupné tréningy vyskúšajte niekoľkokrát, otestujte svoju výbavu, naučte sa efektívne bojovať s monštrami a eliminovať problémy, ktoré vám môžu obludy spôsobiť.
Crytek zjavne zastáva teóriu praxe a pri predstavovaní jednotlivých súčastí vás príliš nezdržuje otravnými textami. Skôr vás necháva, aby ste sa sami takpovediac spálili a spoznali nebezpečenstvá na vlastnej koži. Postupne zisťujete, ako k sebe prilákať skupiny mŕtvol. Dozviete sa, prečo sa oplatí puškou strieľať výhradne do hláv, ako sa vyvarovať nepríjemným stretom, prípadne kradmo odstraňovať príšery.
Pustý a nebezpečný raj pre pištoľníkov menom Hunt: Showdown
Rovnako treba podotknúť, že pre divoké strieľanie, ktorého si dosýta užijete v tréningových objednávkach, nie je v klasických hrách miesto. Preto ak holdujete veľkým prestrelkám a radi sa necháte pohltiť prítomnou atmosférou, ktorá je podporená autentickou vizuálnou stránkou a poctivým zvukovým podkladom, urobte to v rámci takejto prípravy.
Akýkoľvek aspekt totiž zďaleka najviac exceluje v sólo zážitku, kde je vám umožnené všetku prítomnú špinu a zvuky nasať ako špongia. Krákajúce vrany, štekajúce zmutované psy, potulujúce sa príšery pod zamračenou oblohou vytvárajú prostredie, v ktorom nie je príjemne nikomu.
O nekompromisnosti sveta svedčí i to, že sa občas musíte chladnokrvne zbaviť polomŕtveho koňa, pretože je šanca, že svojím erdžaním prezradí vašu terajšiu polohu. Nechcem vám však príliš prezrádzať ďalšie veci, o ktorých som sa hraním dozvedel, nakoľko si myslím, že by ich mal spoznať každý hráč sám.
Brutálny zážitok plný násilia
Každopádne práve preto sú dostupné tréningy, kde máte na všetko relatívne dostatok času, môžete sa pozrieť na akékoľvek miesto a popritom zápasiť s monštrami, skúšať rôzne experimenty a testovať, čo všetko je možné. Veľmi rád som sa do jediného dostupného single-player módu vracal, nakoľko je perfektnou ukážkou toho, ako má vyzerať poctivá survival akcia v strhujúcom prostredí.
Mimoriadne si vychutnáte uspokojujúci pocit zo streľby, ktorá odmeňuje presné mierenie čvachtajúcou zrážkou munície s hlavou nepriateľa a jej následnou explóziou. Zásahy vďaka prítomným zvukom pôsobia surovo a dávajú vám pocit, že naozaj ničíte hnijúcu telesnú schránku.
Lebky sa postupne rozpadajú, kúsky kože odpadávajú, čo si vychutnajú najmä fanúšikovia gore a explicitného násilia. Navyše nabíjanie zbraní je pedantne animované, takže ak obľubujete zbrane, je radosť sa naň dívať.
Zvuky sú samostatnou kapitolou a neraz zámerne bijú do uší. V podstate umožňujú zabudnúť na akýkoľvek okolitý svet a nedovolia vám opustiť hranice hry. V konkrétnych situáciách sú dokonca tak nepríjemné, že by ste si slúchadlá najradšej dali z hlavy dole (áno, hovorím o priam až odpornom cupitaní pavúčích nôh alebo neprestajnom vrieskaní chodiacich mŕtvol).
To, že sa tak obšírne venujem prepojeniu hrateľnosti, grafickej stránky a zvukov, nie je náhoda. Chcem tým poukázať na fakt, že vizuálne stvárnenie ide ruka v ruke s audio prevedením a drsnou hrateľnosťou. Paradoxne, technicky bravúrny výsledok minimálne z môjho hľadiska mierne trpí v klasickom hraní, na ktoré je Hunt: Showdown zameraný.
Adrenalín a strach počas lovu v Hunt: Showdown
Tradičné hranie v tíme alebo osamotenej online hre pôsobí kontrastne oproti tomu, čo ponúka tréning. Princíp zostáva zachovaný, akurát sa na lov vydávate v sprievode jedného, prípadne dvoch hráčov (ak ste samovrah, tak aj ako osamelý vlk). Ideálna situácia je taká, keď máte známych a vytvoríte tím troch lovcov.
Do hry to vnáša príjemný prvok taktizovania, kedy spolu komunikujete. Snažíte sa kryť si chrbát a potichu odstraňovať monštrá, klásť pasce a ak dôjde na najhoršie, bojovať s živými hráčmi. Strieľanie v bežných situáciách sa v týchto hrách príliš neodporúča. Láka hráčov k vašej pozícii a v prípade stretu hrozí smrť, ktorú rozhodne nechcete podstúpiť, no to si rozoberieme o niečo nižšie.
Akčný zážitok, kedy sa cítite ako neohrozený lovec a vraždíte všetko, čo sa hýbe, tu nenájdete. Nahradí ho svižný krok, skrývanie sa a čakania na vhodnú príležitosť, kedy s bijúcim srdcom zaútočíte. S bossom, pochopiteľne, bojovať musíte, avšak rovnako musíte byť aj pripravený na príchod ostatných hráčov.
Tým sa po skolení jednej z hlavných oblúd (momentálne sú v hre k dispozícii traja bossovia) objavíte na mape. Očakávane k vám smerujú iba s jediným cieľom, zabiť vás a získať cennú odmenu.
Ako som už upozornil, koncept je vymyslený tak, že musíte príšeru vykázať zo sveta. To v praxi zaberie niekoľko minút, počas ktorých musíte obraňovať svoju pozíciu pred hráčmi. Podobné situácie, kedy je nutnosťou ukázať pevné nervy a presnú mušku patria k napínavým vrcholom Hunt: Showdown.
Rovnaká hra, iné pravidlá
Zvuková stránka tu nemá úlohu atmosférickú, ale poslúži ako samostatná mechanika. Zvuky vám povedia, či je v blízkosti nebezpečenstvo. Ďaleké výstrely prezrádzajú, kde sa možno hráči nachádzajú. Ak náhodou započujete kroky, chystajte si zbraň a pripravte sa na bitku koltov, pušiek a nečestných taktík, kedy sa snažíte akýmkoľvek spôsobom prekabátiť súpera.
A práve tu prichádzajú niektoré výhrady súvisiace s online hrou. Autori doteraz neimplementovali funkciu, ktorá by rozdelila zápasy na sólo lovenie, hranie v tíme s dvomi a následne tromi hráčmi. To znamená, že ste hádzaný do jedného vreca s hráčmi, ktorí možno majú výhodu vlastného tímu a ľahko si vás podajú. Asi nemusím veľmi prízvukovať, že je niečo podobné mimoriadne neférové.
Za istý neduh sa dajú považovať i servery, kde sa málokedy dostávate medzi európskych hráčov, čo spôsobuje trhanie obrazu. V hre, kde máte bojovať s inými lovcami, je niečo podobné neprípustné a v kritických pasážach to môže stáť život.
Rovnako sú lovy snáď až prehnane rýchle, nakoľko platí pravidlo – kto prvý príde, prvý berie. Tým stráca zážitok a poctivo budovaný svet, na ktorom si dal Crytek tak veľmi záležať. Neznamená to nutne, že by vás takéto kolá nebavili, akurát v porovnaní s tréningovým režimom by ste radi vyskúšali niečo offline a opäť sa ponorili do pohlcujúceho sveta.
Hlavnému online režimu chýba pevnejší balans medzi zábavným mordovaním monštier, férovým duelom s hráčmi a predávaním perfektnej atmosféry. Nechápte to zle, oba zážitky sú svojím spôsobom kvalitné a oba kvôli odlišným aspektom. Najmä preto som sa domnieval, že mi budú dožičené v dostatočnom množstve a adekvátnej vyváženosti.
Prečo nechcete zomrieť? Pretože v Hunt: Showdown strácate všetko
Odpoveď je prostá, pretože prídete o všetko. A keď píšem všetko, myslím tým vybavenie, ktoré máte so sebou, svojho bojovníka, ktorému sa hraním zvyšuje level a aj všetky zakúpené schopnosti. Vývojári sú v tomto prípade tvrdí a ak prehráte, poriadne to pocítite. Musíte začať s iným pištoľníkom a úplne odznovu. Treba zakúpiť nové vybavenie, nové schopnosti a dostať sa späť medzi elitu.
Každopádne, aby si mohli byť hráči istí vašimi skúsenosťami, autori do hry pridali celkový rank, ktorý svedčí o tom, koľko máte odohrané. Po dosiahnutí ranku 100 vás čaká akési povýšenie a to resetuje všetky dostupné a vlastnené predmety. Odmenou vám bude legendárna zbraň a financie, prípadne boost získavaných skúsenostných bodov.
Obdobný systém považujem za funkčný. Súčasne stimuluje k neustálemu snaženiu sa a zlepšovaniu, keďže máte chuť získavať nové vybavenie a schopnosti. Niekomu by z čítaného textu mohol prísť frustrujúci a nezábavný, no primárne si musí každý uvedomiť, že strácate len bojovníkov a ich levely, nie váš celkový rank. Ten je nakoniec tým najlepším zrkadlom skúseností a ostrieľanosti daného hráča.
Tak teda vstúpiť do westernového sveta lovcov a príšer?
Nebudem vás dlho napínať a jednoducho poviem, že rozhodne áno. Hunt: Showdown je netradičný herný zážitok, ktorý sa našťastie nesnažia ostatní vývojári mechanicky a neinovatívne imitovať. Vďaka svojej tematickej originalite a takmer bezchybne prevedenému spracovaniu ho osobne radím medzi to najlepšie, čo sa v žánrovom vreci urodilo a to podobným hrám nijak výrazne neholdujem.
Jednotlivé lovy pôsobia strhujúco, neraz desivo, adrenalínovo a víťazstvo prinesie nemalé uspokojenie. Smrti sa budete chcieť za každú cenu vyhnúť a stimulácia prostredníctvom vybavenia, nových zbraní a vylepšení je dostatočne silná, aby vás i strata lovca s vysokým levelom neodradila od opätovného hrania.
Navyše, zahraničným svetom hier sa začínajú šíriť prvé správy, ktoré hovoria o single-player režime. To by primárne znamenalo, že hráči, ktorí si chcú užiť poriadne brutálne jatka početných oblúd z hororových svetov a najdesivejších nočných môr, dostanú výborného žánrového zástupcu. Ako som vás už snáď svojou recenziou presvedčil, Hunt je zábavný hrateľnosťou, no tá je zaobalená v audiovizuálne pohlcujúcom kabáte, ktorý nám v režime pre jedného hráča určite nedá vydýchnuť.
Posledné riadky píšem jednak s vedomím, že sa teším na nadchádzajúci lov v sprievode ďalších ostrostrelcov. Súčasne ale očakávam oznámenie, či už príbehového režimu (autori majú bohatý lore, takže je z čoho vyberať), prípadne sólo objednávok bez prítomnosti cudzích nepriateľov.
Najmä vďaka nepopierateľným kvalitám si pištoľníci z ohrozených svetov vyslúžili hodnotenie 8/10 a v prípade, že vás tento nekompromisný western láka, pokojne mu dajte šancu. Koniec koncov, tréningové pasáže stihnete odohrať do dvoch hodín a ak vás nezaujmú, Steam vám vráti peniaze. Každopádne si myslím, že k tomu nedôjde, nakoľko Crytek už v zárodkoch hrania presviedča o svojich zručnostiach a len tak ľahko vás nepustí.
