Korupcia na každom rohu, úplatky pod stolom, rodinkárstvo či iné nelegálne praktiky… Všetci o ich existencii vieme, no často sa vykonávajú mimo nášho dohľadu, alebo niekto schválne prižmúri oči. Ako by sa však situácia zmenila, keby sme sa na tieto veci nepozerali cynicky a realisticky, ale formou komédie? Presne o to sa pokúsili talianski filmári novinkou Jednou nohou v base! Okrem toho, o čom film je, sa dozviete aj to, či sa vám naň oplatí zájsť.

Jednou nohou v base RECENZIA

Mladý právnik Antonio sníva o tom, že sa stane spoločníkom vo vychytenej firme svojho profesora Salvatoreho. Ten je však známy egoista a tyran, a tak sa Antonio stáva jeho asistentom, osobným šoférom či kuchárom. Keď konečne dostane vytúženú ponuku stať sa spoločníkom, má to jeden háčik – musí si vziať Isabel, milenku jeho mentora, ktorá potrebuje získať občianstvo. Dobromyseľný Antonio prijíma… a ocitá sa v kolotoči problémov, ktorý sa len tak nezastaví.

Mladého študenta práva s (zatiaľ) čistým svedomím si zahral herec Guglielmo Poggi, ktorý jasne pochopil, čo presne chcel režisér/scenárista Valeria Attanasio týmto filmom povedať. Mňa osobne však až tak nezaujalo samotné posolstvo príbehu, ale skôr spôsob, akým nám ho tvorcovia sprostredkovali. V skratke teda sledujeme mladíka, ktorý je vhodený do situácie, ktorej nebezpečenstvo, absurdita a ilegálnosť sa neustále stupňuje. My sa len bezmocne prizeráme, ako a či vôbec si Antonio poradí s ďalšou prekážkou.

Emocionálna cesta

Film Jednou nohou v base je teda presne o tom, čo napovedá jeho názov. Hlavný však nie je len titulný Antonio, ale aj jeho právnický mentor – profesor Salvatore. Toho stvárnil skvelý, energický a presvedčivý Sergio Castellitto. Všetko to teda spočíva v tom, že ostrieľaný špekulant sa snaží naverbovať si pravú ruku, pred ktorou nebude tajiť nič, ani ilegálne praktiky.

Ani toto však nie je dostatočný opis deja. Ten totižto zachádza do omnoho väčšej hĺbky a zameriava sa aj na témy morálnosti, beznádeje či prehnaného sebavedomia. Skvelým príkladom je situácia, kedy hlavná postava dostane ponuku na mesačný plat 10 000€. Aj napriek tomu, že žije v skromnej chatrči so svojim otcom, nad ponukou váha z morálneho hľadiska – čo je jedna z mnoho situácií, kedy sme bližšie spoznali Antonia.

Cesta za ničím

Už z tých najzákladnejších tipov o písaní scenára vychádza, že akúkoľvek postavu najlepšie spoznáme, keď čelí ťažkým situáciám a rozhodnutiam. Tých v novinke naozaj nie je nedostatok, pričom hlavný hrdina sa nimi nechá ovplyvniť. Jeden by teda tipoval, že táto emocionálna cesta skončí nejakým veľkým finále, no katarzia sa žiaľ nekoná.

Ako som načal v odstavci vyššie, najväčším nedostatkom, resp. chybou filmu, je jeho koniec. Hlavný kreatívny tvorca príbeh zo začiatku pojal pevne do rúk, no ku koncu sa mu začal vymykať z kontroly. Povedzme, že Attanasio si rozosial omnoho viac, ako dokázal zožať. Výsledok teda ku koncu začne pôsobiť jemne nezáživne a hlavne nezmyselne. Taktiež bol predvídateľný.

Nič prameňom vtipu

Možno je to tým, že ide o „extrémne európsky film,“ no Jednou nohou v base má taktiež neskutočnú energiu. Ide o dobrý štýl tempa, ktorý sa hodí ku aktívnym hercom a príbehu, ktorý sa postupne rozbaľuje. V tomto ohľade je však energia taktiež hlavne ku koncu prehnaná. Divák pri tomto filme nedostane ani chvíľu na odpočinok – ani jednu sekvenciu, ktorá by tempo na chvíľu rozbila a nechala nás vydýchnuť. Predsa len ho však natočili Taliani.

Práve toto je však dôvodom, prečo je film tak veľmi vtipný. Nie sú to neinšpirované one-linery alebo trápne pointy, ale neustále brblajúce postavy. Scenárista tu občas tiež zašiel do extrémov, ktoré prestali byť príjemné na sledovanie, no vďaka jednotlivým dialógom zachoval uvoľnenú atmosféru – a to aj napriek energickému tempu. Je to teda taká absurdnosť. Niektoré veci zmysel dávajú, iné zasa nie, no ak prižmúrime oči ako skorumpovaní politici, nájdeme v tom význam.

Má to vôbec význam?

Veľa vám prezradiť nechcem, no Jednou nohou v base má zaujímavú štruktúru príbehu. Nie je to klasická cesta from zero to hero, na ktorú sme zvyknutí v Hollywoode – tu sme predsa v európskej kinematografii. Taktiež to však nie je jednoduchý vzostup a pád. Udalosti deja sú totižto postavené tak, že postavy sa situačne dostávajú tam, kde už boli, no prinesú si so sebou cenné emocionálne poznatky.

Príbeh tejto komédie má teda celkom ucelený kolobeh, ktorý v istom zmysle kopíruje reálny život. Ten popritom aj kritizuje a ukazuje na situácie, ktoré sú v reálnom svete omnoho častejšie, než by sme si chceli priznať. Aj preto sa filmu dá odpustiť zopár veľkých i malých chýb v rozprávaní príbehu či absolútne šialené tempo. Cielene totižto nevytvára samostatnú drámu či humor, ale miesto toho ich vzájomne preplieta.

Zhrnutie

Talianska novinka Jednou nohou v base je skvelý film na uvoľnenie, pokiaľ sa občas radi pozeráte na tento svet cynickým či kritickým nádychom. Určite však pri ňom nezaspíte. Ku koncu nesympatické tempo a scenár, ktorý sám seba precenil, sú celkom veľké chyby. Našťastie však neprekážali skvelo napísaným dialógom a konečnému posolstvu. Dramatické prvky sú síce predvídateľné, no tie komediálne vás často príjemne prekvapia. Z týchto dôvodov si film Jednou nohou v base zaslúži hodnotenie 7/10.