Justice League je piatym filmom od štúdia DC a už sa snaží spojiť najslávnejších hrdinov DCEU. Inak povedané, pokúša sa o niečo, na čom Marvel pracoval niekoľko rokov a pracne nás na to pripravoval. Za pomerne krátke 2 hodiny sa film snaží predstaviť nové postavy, dať dokopy celý tím a ešte popritom riešiť osobné problémy každého z nich. Doposiaľ sme sa dočkali iba dvoch sólových filmov (Muž z ocele a Wonder Woman), zatiaľ čo sa štúdio snaží spájať postavy, ktoré vlastne ani nepredstavili. Na rovnakom bode pohorel aj Suicide Squad, no oni to skúsili znova. Justice League je len ďalšou skúškou toho, či sa im to tentokrát náhodou nepodarí. Verte nám, nepodarilo sa.
Výmeny režisérov filmu nepomohli
Snímka si rovnako ako aj ostatné projekty od DC, prešla veľkými ťažkosťami. Výmena režiséra, ktorý pretočil veľkú časť filmu, prepisovanie scenára alebo ich obľúbené okresávanie materiálu v strižni. Toto všetko sa na filme bohužiaľ odzrkadlilo – a tak vyzerá aj výsledný produkt. Pozeráme sa na niekoľko rokov progresu, natlačeného do jedného filmu. Zdá sa, že DCEU chce v rekordnom čase prekonať svoju konkurenciu, no zdanlivo bežia opačným smerom. Je teda škoda, že si nedokázali zobrať ponaučenie z pomerne úspešnej Wonder Woman a tak idú z blata do kaluže.
Ako som už načrtol, veľkým kameňom úrazu je práve konzistencia filmu. Bolo doň natlačených toľko vecí, že to on sám nestíhal procesovať. Diváci nemajú ani sekundu na to, aby niečo stihli spracovať a hneď sú hodení do úplne rozdielnej scény. Príbeh skáče z jedného konca sveta na druhý, od postavy k postave, nikde sa nezastavuje a tvrdohlavo si ide svoje. Zatiaľ čo iné filmy dokážu využiť absenciu hluchých miest, pri Justice League je to opakom. Je značne vidieť, že na projekte pracovali dvaja rozdielni režiséri – pričom tam chýba práve Snyderov prístup. Joss Whedon si z toho jednoducho urobil nepodarených Avengers 2.0.
Zlepené klbko chaosu minutého potenciálu
Keď si to tak zoberieme, 4 postavy z tímu doteraz nemajú sólový film. Ako to teda môže dopadnúť, keď sa ich posnažíte všetky predstaviť v jednej snímke? No predsa ako jeden veľký, nepodarený chaos a neporiadok. Niektoré postavy dostali až moc veľa priestoru, zatiaľ čo ostatné skoro žiaden. Plusom však bola výborná chémia medzi členmi tímu, za čo treba vďačiť najmä hercom a nie zle napísanému scenáru. Celý príbeh filmu je vlastne založený na tom, že Batman trpí výčitkami svedomia ohľadom Supermana a stáva sa jeho fanúšikom číslo jedna. Samozrejme, je to pekný prejav jeho ľudskosti, no miestami to vyznie naozaj vtipne.
Filmu zrovna nedopomohol ani záporák, ktorý bol úplne rovnaký ako Doomsday v BvS alebo Ares z Wonder Woman. Steppenwolf je ďalším obyčajným CGI monštrom, ku ktorému si nedokážete vytvoriť žiaden vzťah alebo emócie. Zápornú postavu buď milujete, alebo ju nenávidíte – tu pre zmenu necítite nič. Ako sa predsa hovorí, dobrý záporák tvorí film. V neposlednom rade tu máme nedotiahnuté CGI. V niektorých momentoch film vyzeral, ako keby mal rozpočet seriálu. Po vizuálne nádhernom Batman v Superman od Zacka Snydera je škoda, že tu opäť cítime degradáciu. Mne osobne sa nepáčili ani spomalené scény, ktoré si Snyder ponechal zo snímky 300. To je však vecou osobného názoru…
Justice League stojí na hrane dobrého a zlého filmu
Určite však filmu nemôžem iba krivdiť – Justice League popravde balansoval medzi svetlými momentami a medzi takými, pri ktorých sa chytáte za hlavu. Čo teda rozhodne stálo za to? Určite tým budú výkony hercov, ktorí sa do svojich postáv vžili naplno. Celý film však opäť ťahala krásna Gal Gadot ako Wonder Woman. Je veľká škoda, že sa Ben Affleck snaží vycúvať z hrania Batmana. Konečne sme sa totižto dočkali jeho komiksovej verzie, na ktorú je radosť pozerať. Humornú stránku filmu ťahal výborný Ezra Miller ako Flash a ešte lepší Aquaman v podaní Jasona Momoa. Áno, počujete dobre. DC sa pokúša „marvelizovať“ a tak vo filme uvidíte pár podarených vtipných scén a dialógov.
Nemôžem zabudnúť ani na legendárneho Dannyho Elfmana, ktorý sa staral o hudobnú stránku Justice League. Soundtrack znie či už na sluchátkach, alebo vo filme úžasne a som rád, že sa nebál použiť staré témy Batmana a Supermana. Sem-tam som započul aj Zimmera, ktorý mi prekvapivo ani s Junkiem XL nechýbal. Cez všetky tie zápory musím uznať, že Justice League je dobrým krokom vpred pre DCEU a hlavne jeho príbeh. Film je totižto niečo ako strieborná podtácka pre všetko, čo nás čaká. Veľa vecí z toho už bolo načrtnutých v snímke, no to by som zachádzal do spoilerov.
Justice League si tak určite nájde svoju cieľovú kategóriu. Užijú si ho konzumní diváci, ktorí sa prídu zabaviť a zažiť 2 hodiny neustálej akcie. Zarytých komiksových fanúšikov poteší film takisto, pretože ponúka veľa z komiksovej predlohy. Film v celkovom univerze vyzerá pozerateľne, no samostatne ide o zlepenú guču bordelu. Zlé momenty striedajú tie dobré a takto to funguje celý film – našťastie iba 2 hodiny, ktoré sa dajú hravo zvládnuť. Druhá potitulková scéna však prezradila, že sa DC nehodlá vzdať a Justice League bol naozaj len prvým krokom k niečomu väčšiemu. A verte mi, že sa vám na tie potitulkové oplatí ostať. 6/10
PS: Superman je naozaj super, tak ako vždy ;)
