Karel RECENZIA – Generačný talent, legenda a maestro českej populárnej hudby. Jeho nezameniteľný hlas rezonuje v ušiach poslucháčov naprieč všetkými generáciami. Bavíme sa, samozrejme, o „zlatom hlase z Prahy“ – Karlovi Gottovi, ktorý nás opustil v októbri 2019 po prehratom boji s akútnou leukémiou. Z rúk talentovanej Olgy Malířové Špátové, ktorá sa postarala o réžiu, scenár a kameru, nám do kín zavítal dlho očakávaný dokument Karel. Pôvodne mal mať úplne iný zámer – mal byť darčekom k okrúhlym osemdesiatym narodeninám.
Sinatra z východu
Na filmárku čakala neľahká a náročná úloha – vyselektovať najsvetlejšie a najdôležitejšie momenty z Karlovej kvetnatej a bohatej kariéry. Počas jedného roka ju rodina Gottových prijala medzi seba a stala sa jej súčasťou. Na objektív sa jej podarilo zachytiť pokoru a humor maestra, jeho dobrosrdečnosť a krehkosť, jeho obavy a starosti spojené so stále sa zhoršujúcim zdravotným stavom. Vykreslila ho vo svetle láskavého otca, pre ktorého bola rodina v neskoršej fáze života všetkým. Zdôraznila jeho neutíchajúcu lásku k fanúšikom, keď aj napriek bolestiam vystupoval pred vypredanými sálami. Venovala sa jeho ľudskej stránke, momentom, keď všetka sláva išla bokom a Karel mohol byť Karlem.
Film spája obrázky z posledného roku života umelca s náhľadmi do minulosti. Dozvedáme sa o Karlovom pôsobení na konzervatóriu, o jeho kariérnych začiatkoch, keď večeri trávil v Prahe a vystupoval v kaviarňach. Prezrádza nám, ako spevákovu tvorbu ovplyvnili spolupráce s Jiřím Suchým, Jiřím Šlitrem, bratmi Štaidlovými a Karlem Svobodou. Opisuje vznik najväčších hitov, medzi ktoré patria piesne Očí má sněhem zaváte, Lady Carneval, Die Biene Maja a Kdepak ty ptáčku hnízdo máš. Približuje nám pôsobenie zlatého slávika v zahraničí, jeho život počas komunistického režimu, s ktorým súvisí neslávne podpísanie Anticharty.
Karel RECENZIA – Hodnotenie
Kariéra Božského Káju je nesmierne rôznorodá a je nereálne spracovať každý jeden aspekt počas 133 minút. Režisérska sa skôr sústredila na 60. a 70. roky, ktoré skĺbila so zábermi z posledného roku. Spracovanie jednotlivých udalostí nie je hĺbavé, skôr sa iba naznačia okolnosti a svižne sa ide ďalej. Najlepšími príkladmi sú práve spomínaná Anticharta a spolupráca s Karlem Svobodou, kde sa detailných informácií nedočkáte.
Deficit informácií z minulosti ale nahrádza prítomnosť. Karel sa v nej riadi heslom Carpe diem – užívaj dňa. V kútiku duše cíti blížiaci sa koniec, ale ani to ho neodrádza využiť svoj čas naplno. Venuje sa blízkej rodine, maľovaniu a svojim fanúšikom. Veľkým plusom je aj manipulácia s citlivými zábermi. Keď sa Karel nachádza v nemocnici, nesnažia sa nasilu navodiť dojemnú atmosféru zbytočnými dramatickými zábermi, skôr zobrazujú smutnú neskrášlenú realitu. Vrúcne sú zobrazené aj jeho myšlienky, ktoré sa divákom vrývajú do pamäte.
Po technickej stránke je dokument spracovaný na veľmi vysokej úrovni. Kamera a strih sú v harmonickom súlade a snímka má kvôli nim rázne tempo a perfektný vizuál. Scenár bol pod pompéznosťou maestrovej kariéry okresaný na momenty, z ktorých bolo najviac archívneho materiálu a ktoré režisérke do dokumentu zapasovali.
Karel RECENZIA – Zhrnutie
Dokument o jednej z najvýznamnejších osobností v našich končinách nám ponúka pohľad do majstrovho súkromia, spomienky na jeho famóznu kariéru ako aj posledné chvíle jeho života. Síce nezobrazuje všetky jeho úspechy a niektoré nerozoberá dopodrobna, kompenzuje to krehkými a srdcervúcimi zábermi z blížiaceho sa konca. Film si od nás neodnáša typické bodové hodnotenie z úcty ku Karlovi Gottovi.
