Kráľ Artuš recenzia
Režisér Guy Ritchie, ktorý splodil skvosty ako Podfu(c)k alebo Sherlock Holmes sa po dvoch rokoch vracia na filmovú scénu. Na ramená si zobral veľkú ťarchu, sfilmovať legendu o Kráľovi Artušovi a jeho magickom meči. V čom je ale Ritchieho dielo rozdielne od filmov ako Camelot, Excalibur alebo Kráľ Artuš? Režisér si túto tému zobral do vlastných rúk a sľúbil, že to bude jedinečné. Že na filme naozaj uvidíme jeho rukopis. Z klasickej legendy sa teda v rukách Guya Ritchieho stáva čistokrvné fantasy. Je to niečo ako Game of Thrones na drogách. Pokiaľ by malo existovať sfilmovanie hier Skyrim alebo Dark Souls, malo by vyzerať presne ako Kráľ Artuš: Legenda o Meči!
Ako dokázal Guy Ritchie obohatiť nezáživný príbeh pre filmy?
Príbeh rozpráva zväčša o Artušovej (Charlie Hunnam) ceste za získaním meča a učením sa ovládať ho. Všetko však má svoj začiatok. Artušov otec Uther Pendragon (Eric Bana) zomiera, a trónu sa ujme jeho zlý brat Vortigern (Jude Law). Nič netušiaci budúci kráľ vyrastá v nevestinci, pričom jeho detstvom prejdeme (doslova) za pár sekúnd. Z Artuša vyrastie charizmatický muž, ktorý sa v uliciach mesta Londinium hrá na Robina Hooda. Miesto luku a šípu mu ale nevadí rozdať pár rán päsťou. Do cesty na mu však pripletie magický meč Excalibur, ktorý mu odhalí jeho pôvod. A tak sa Artuš vydá za cieľom nastolenia spravodlivej vlády pre svoj ľud.
Pozitívne je, že aj keď ide o stredovek, jasne vidíme Ritchieho rukopis. Prvá polovica filmu sa podobá na jeho klasické Londýnske pouličné gangsterky, pričom tá druhá je vizuálne nádherná fantasy jazda. Dobre sa na to pozerá, ale úprimne, zle sa to počúva. Pravdepodobne ide o zlyhanie scenára, divák ostáva často zmätený a neostáva mu nič iné, než sa pozerať na veľkolepé mordovačky. Tie tvorcom filmu naozaj vyšli. Už len epická úvodná scéna ponúka boj sto metrových slonov s priviazanou búraciou guľou na chobote. To však nemení nič na tom, že príbeh sa ťahá, je nezáživný a nudí. Bezradnosť diváka pri pozeraní filmu je asi to najhoršie, čo môže snímka ponúknuť…
Dobrou cestou sa ale vydal storytelling, teda spôsob akým je príbeh vyrozprávaný. Ten sa často podobá na vtipnú scénku z Ant-Mana, kde Michael Peña rozpráva príbeh o tom, ako sa o jobe dozvedel. Rýchle prestrihy, predbiehanie deja pri rozprávaní alebo typický anglický slang 21. storočia. To všetko nás na filme nesmierne bavilo. Guy Ritchie teda prerobil stredovekú tému tak, aby bola dostatočne vtipná a zaujala každého. Nikoho predsa nezaujíma pravdivosť mytológie, pokiaľ ide o akčnú fantasy jazdu. Smutné teda je, že film je lepšie upravený, ako napísaný. To dokázalo naozaj sklamať, pretože na pekné bojové scény netreba režiséra ako je Guy Ritchie. Popri jeho Sherlockovi Holmesovi ide skôr o sklamanie.
Stačili epické súboje a hudba k úspechu filmu?
Druhá polovica filmu sa z Londýnskych pouličných bitiek (teda prepáčte, Londiniumských) premenila na epické súboje. Spomalené zábery striedajú zrýchlené, a tak to je skoro pri každom boji. Po chvíli ale aj to omrzí. To som ešte nespomenul to, že pri týchto scénach sa ľahko stratíte pretože sú neprehľadné a kamera sa nachádza v strede boja. Všetko začne byť únavné a dezorientujúce. Bordel, na ktorý by sa pekne pozeralo, ak by bol lepšie spracovaný. Nesklamala aspoň hudba a ozvučenie filmu, ktoré doslova hýbalo s celou kinosálou. Dupot obrovských slonov, ohlušujúce lesné rohy a prenikavé bubny. To všetko krásne vystihovalo stredovek. O výborný soundtrack sa postaral Daniel Pemberton, ktorý striedal ako stredovekú, tak aj modernú hudbu.
Ritchieho Sherlocka Holmesa vystihovalo jeho výborné herecké obsadenie, na čele s Robertom Downeym Jr. a Jude Lawom. Kráľ Artuš sa vybral podobnou cestou, pretože s hercami som bol spokojný. Samotného Artuša si strihol Charlie Hunnam, ktorý si zahral aj v novom filme Stratené Mesto Z. Jeho rola mu neskutočne sadla a verím, že si ho väčšina ľudí zapamätá práve ako Artuša. Nechýbala mu drzosť, charizma a ani odvaha.
Na strane zla sa ukázal už skúsený Jude Law, ktorý si v nových Fantastických Zveroch zahrá mladého Dumbledora. Ukážkovo zahral bezcitného kráľa, ktorého postava bola ale dosť nevýrazná. Čarodejnicu (s ktorou som očakával lovestory) si zahrala Astrid Bergès-Frisbey. Mal sme možnosť vidieť aj Aidana Gillena a cameo (ktoré pokazilo výbornú scénu) si strihol aj model a bývalý futbalista, David Backham.
Zhrnutie
Guy Ritchie svojimi predošlými filmami dokázal, že má naviac. Príbeh je nudný a natiahnutý. Nedokázal to zachrániť ani pekný vizuál a epický bossfight, spojený s výbornou hudbou. Naozaj to zamrzí. Dalo by sa to vysvetliť tým, že Kráľ Artuš by sa mal dočkať ešte piatich pokračovaní. Pokiaľ to bude takto pokračovať, veľa ich teda nebude. Podobný film by sa naozaj hodil skôr na spracovanie hry, než klasickej legendy. Ak ste si ale prišli užiť drsné fantasy a scenár moc neriešite, nesklame vás to. Mne neostáva nič iné, než film ohodnotiť číslom 6,5/10.
