Krúdovci: Nový vek RECENZIA
Krúdovci: Nový vek RECENZIA – Krúdovci: Nový vek je pokračovanie úspešného animovaného filmu z roku 2013 Krúdovci. Režisérov a scenáristov Chrisa Sandersa (Ako si vycvičiť draka, Lilo a Stitch) a Kirka De Micca (Vesmírni opičiaci) vystriedali štyria noví scenáristi na čele s Kevinom Hagemanom (Nočné mory z temnôt) a na režisérsku stoličku si tentokrát sadol Joel Crawford, pre ktorého sa jedná o prvý celovečerný počin. Aktuálne sa už ale venuje predprodukcii ďalšieho animovaného pokračovania, tentokrát z inej filmovej série, s názvom Kocúr v čižmách: Deväť životov a štyridsať zlodejov.
Krúdovci: Nový vek nemali jednoduchú produkciu. Napriek tomu, že pokračovanie bolo oznámené krátko po premiére prvej časti, v roku 2016 bolo štúdiom DreamWorks zrušené. Rok na to bol nakoniec projekt úspešne obnovený, pôvodný príbehový koncept však produkcia zmietla zo stola. Film sa v ňom mal zamerať na matku rodiny Ugge, ktorá mala svojich milovaných priviesť na začiatok vytvárania modernej spoločnosti. Skupina scenáristov však prišla s novým príbehom a tak už mohli byť za mikrofóny povolané staré známe hlasy z jednotky – Nicolas Cage, Emma Stone, Ryan Reynolds, či Catherine Keener.
Starí známi v novom svete
Rodinka Krúdovcov konečne vyliezla zo svojej jaskyne, prežila koniec sveta a prešla dlhú cestu k poznaniu. Dcéra Eep a nebojácny Guy majú k sebe čoraz bližšie a to pekne vytáča hlavu rodiny, večne namosúreného Gruga. Hýbateľom deja sa tak opäť stáva Guy, ktorého príbeh nám je predstavený hneď v úvode retrospektívnou scénou. Chlapec je totiž odhodlaný splniť posledné želanie svojich rodičov – nájsť Zajtrajšok.
Krúdovci preto nasledujú svetlo, ktoré ich dovedie až do rozprávkovej, farebnej, ale predovšetkým opevnenej záhrady, v ktorej žije rodina Bettermanovcov (doslovný preklad: „lepších ľudí“). Tí žijú v blahobyte, bez strachu, ale čo je najdôležitejšie, v pokrokovom svete s novými vynálezmi a novátorským zmýšľaním. Práve s Guyom majú spoločnú minulosť a keďže táto rodinka sa od Krúdovcov nemôže viac líšiť, začína sa príbeh plný (ne)pochopenia a nedorozumení.
Rovnaký a predsa odlišný
Hneď v úvode je dôležité povedať, že napriek tomu, že druhá časť kopíruje koncept jednotky a stavia na už známej téme evolúcie, zmena scenáristov a režiséra je značne citeľná. Prvý film bol dynamickým dobrodružstvom v štýle road tripu (postavy prechádzali z bodu A do bodu B) a staval na rýchlom strihu. Snažil sa ponúknuť čo najviac vtipov a s postavami pracoval viac ako s archetypmi (neskúmal ich do hĺbky). Dvojka sa snaží pristupovať k veciam trochu inak.
Film postavy veľmi skoro privedie do už spomínanej záhrady. Nebojí sa na správnom mieste a v správnu chvíľu spomaliť a nechať ich jednoducho rozprávať. Nejde o žiadne hlboké filozofie a netreba sa báť, že by bol film kvôli tomu nudný. Práve naopak. „Pacing“ – tempo filmu – je v tomto prípade oveľa viac dôslednejšie ako v prvej časti. Veľmi dobrým príkladom je scéna na konci druhého aktu, kde postavy spolu večerajú. Bezchybne napísaný dialóg podmienený dôslednou réžiou, zatiaľ čo si scéna dokáže niekoľko minút držať hutné napätie. Takže naozaj, v tomto ohľade sa jedná o „upratanejší“ film.
V praveku bez nápadov?
Niektorí by mohli nasledujúce riadky považovať za zbytočné, ale je dôležité sa pristaviť pri motíve zosúčasnenia. Dej sa odohráva v praveku, ktorý je pomaly ale isto na ústupe a niektoré z postáv vzhliadajú k modernite. A keďže sa od filmu ako takého očakáva vysoká divácka návštevnosť a pre deti musí byť čo najviac zrozumiteľný, tvorcovia sa (ako napríklad v prípade Doby ľadovej) uchyľujú k „vynálezom“, ktoré majú odrážať dnešný svet (pre príklad: okno ako televízor, mydlo v kocke, …).
Na jednej strane je to veľmi prirodzené a divákovi je cez podobný prvok film bližší. Na druhej strane mám však pocit, že tvorcovia málo pracovali s tým, čo konkrétne historické obdobie samo osebe ponúka. Od výťahov a sauny sa tak dostávame aj ku zvieratám tohto filmového sveta. Aj v tomto prípade sa animátori vydali cestou istoty a namiesto vytvorenia vlastných druhov zvierat (alebo zobrazenia skutočných, ktoré v tej dobe žili), jednoducho spojili niekoľko nám známych dohromady a postarali sa tak o prvých mutantov v dejinách. Viac autorskej inovácie by snímka určite zniesla.
Bez poriadneho finále to nejde
Čo ma nemilo prekvapilo, bol tretí akt filmu. Zatiaľ, čo si jednotka vystačila bez záporáka a spoliehala sa na nutnosť konca sveta, dvojka prichádza s final bossom na konci. A vyznieva to ako päsť na oko. Záporák sa objaví ako blesk z jasného neba a divákovi nezostáva nič iné, iba ho brať ako samozrejmosť. Hoci kvôli nemu sú naši hrdinovia nútení zmeniť svoje vnímanie a postoje, k príbehu a ani k celkovému vyzneniu filmu toto rozhodnutie tvorcov nič nepridáva.
Navyše, ako v správnom súčasnom hollywoodskom bijáku, sú v závere spojené ženské postavy do jedného tímu, aby spolu bojovali a oslobodili tie mužské. Nemal by som nič proti tomu, keby má k tomuto bodu film aspoň minimálny set-up. Ten sa však nekoná a tak nás čaká monštruózne finále, ktoré k zvyšku komorného a inteligentného filmu jednoducho nepasuje. Deťom sú, samozrejme, podobné úvahy ukradnuté a tak si užijú akčnú farebnú jazdu.
Krúdovci: Nový vek RECENZIA – Zhrnutie
Krúdovci: Nový vek je prepracovanejšie a farebnejšie pokračovanie animovaného filmu, v ktorom si to svoje nájdu ako deti, tak aj dospelí. Tvorcovia vytvorili svet, ktorý nás baví objavovať, so sympatickými postavami, z ktorých každá je svojská a zapamätateľná. Témy rovnosti a pochopenia sú stále aktuálne a hoci film v treťom akte úplne mení svoju identitu, jedná sa o príjemné rodinné pozeranie. 7/10.
