Kreativita je pravdepodobne v dnešnej kinematografii neprítomná vďaka neustálej recyklácií príbehov, ktoré sú viac než predvídateľné. Možno je však ešte majstrovskejším preukázaním zručnosti natočenie dobre známeho príbehu, no s vlastnou myšlienkou, ktorá na klasickom deji nielen buduje, ale ho aj posúva o level vyššie. Aj keď to tak možno na prvý pohľad nevyzerá, práve o také niečo sa pokúsila novinka Madam slúžka. Francúzski filmári nás po najnovšom lákajú na romantickú komédiu, ktorá sa však v samotnom jadre javí ako satira modernej spoločnosti. Ostáva tak len jedna otázka. Podarilo sa filmu zaujať nás a predviesť nám, že to najkvalitnejšie z európskej kinematografie stále pochádza z Francúzska?

Madam slúžka recenzia

Ak ste si ešte nevšimli, každý príbeh, akokoľvek zložitý, sa dá opísať pomocou zopár slov. Záleží tak už len na skúsených scenáristoch, ako deju priradia viac a viac vlastností a iných prekážok, cez ktoré sa musí ku koncu prebojovať.

Tento príbeh sa zameriava na bohatý a dobre situovaný americký pár Anne (Toni Collette) a Boba (Harvey Keitel), ktorí sa rozhodnú s cieľom oživiť ich umierajúci vzťah presťahovať do luxusného domu v romantickom Paríži. Pri príprave obzvlášť luxusnej večere pre sofistikovaných priateľov sa však paní domu dozvie hrozivé správy. Na návštevu dorazil jej nevlastný syn Steven (Tom Hughes), čo znamená, že za stolom by malo sedieť 13 hosťov. Poverčivá hostiteľka to samozrejme dovoliť nemôže, pretože ide o nešťastné číslo. Vymyslí tak prefíkaný plán.

Trvá na tom, aby sa jej služobná Maria (Rossy de Palma) prezliekla a na jeden večer predstierala, že taktiež patrí medzi sofistikovaných ľudí. Lenže stačí o niečo viac vína a Maria si začne večer užívať natoľko, že jej osobitý šarm očaruje extravagantného makléra Davida (Michael Smiley).

Jednoduchá kvalita?

Príbeh je relatívne jednoduchý a priamočiary. Bohatí Američania v Paríži; manželstvo sa rozpadá, ich služobná sa kvôli krátkej lži zapletie s obchodným partnerom. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o príliš vratký dej na to, aby z neho vzišiel film, ktorý si zapamätáte. V rukách skúseného scenáristu však ide o dostatočne voľný príbeh, na ktorom môže byť založená skvelá snímka.

Vo výsledku je Madam slúžka zvláštne uspokojivý a extrémne ne-Hollywoodsky film, ktorý sa aspoň mňa bizarne dotkol. Je hlavne o láske a jej absencii, no prevažne o túžbe sa jej opäť zmocniť. Dospelým spôsobom rozpráva dostatočne inteligentný a satirický príbeh, ktorý sám o sebe nie je veľmi veľkolepý. Kvalitu výsledku majú však na starosti všetci, ktorí tento nepôsobivý koncept premenili na nezvyčajnú a horko-sladkú 90 minútovú snímku.

Komediálna Popoluška ako politicky relevantná dráma

Keby som začal zachádzať do detailov ohľadom toho, čo filmári naopak budovania vymazali a zahodili do koša, prezradil by som príliš. Za maskou komédie a šatom romantického príbehu sa však skrýva nepríjemná kritika spoločnosti, z ktorej sa vytráca ľudskosť. No aj keď isté indivíduá odsudzuje za to, že si idú len za tým, po čom túžia, núti nás to opýtať sa: „Nespravili by sme na ich mieste to isté?“

A aj keď priamo sype popol na hlavu istým členom spoločnosti, neodsudzuje ju ako celok. Dôkazom toho je otvorený koniec, ktorý je najčastejšou kritikou tohto filmu. Pre mňa však záver znamenal toľko, ako samotný zvyšok príbehu – preukázal, že to, čo sa nám doteraz snažil dej ukázať, možno vôbec nie je pravda. Taktiež to je ale možno ešte väčšia skutočnosť, ako sme si mysleli, a klasický šťastný koniec ostáva otvorený osobnej interpretácii – za čo si odvážni filmári zaslúžia rešpekt, či už vás priamo oslovili, alebo nie. Spraviť niečo nezvyčajné je totižto vždy ťažké, no hodnotné.

Dualita reality na plátne a v duši

Snímku som videl v takmer plnom kine, kde sa ostatní diváci často smiali. Dôvodom bol rozmanitý humor, ktorý zachádzal od klasickej francúzskej šialenej komédie až po suché vtipy sprostredkované pomocou prekvapivo inteligentného a rýchleho dialógu. Či už jednoduchý alebo zložitý, práve tento slovný ping-pong je najuspokojivejšou časťou filmu, ktorú vnímate od začiatku až do konca. No prevažne vtipné dialógy niekedy vystriedali momenty trpkého ticha, v ktorých na povrch presakuje skrytá hĺbka príbehu.

Ukrývať dvojtvárnosť takmer všade, kam sa pozeráme, je to, čo snímka zvládla síce bez povšimnutia, no so skvelou rovnováhou. Napríklad herečka Toni Collette je absolútne skvelá ako krehká no ostrá druhá manželka Anne. Jasne pôsobí ako neľudská a sebecká, no naopak je v niektorých prípadoch zraniteľná, milá a nesebavedomá. V konečnom dôsledku sa tieto vlastnosti vyrušia a na plátne zostane rovnako ako každá iná postava nie veľmi sympatická, no za to realistická osoba, ktorá vyvoláva pocity ako súcitu, tak aj frustrácie.

Hlavná hrdinka príbehu, ak chcete, je Maria, ktorú silno a sebavedomo zahrala Rossy de Palma. Nech už ale postavy pôsobia akokoľvek absurdne, mám dojem, že na plátne ich herci zahrali presne tak, ako bolo zamýšľané. Predsa len, všetci pôsobia ako skazené kúsky skladačky, ktorá predstavuje nepríjemný svet. Nám už teda len ostáva tipovať, či sa môžu dva jednotlivé dieliky spojiť v jeden a úspešne sa napasovať do zvyšku neúprosnej skladanky.

Zhrnutie

Madam slúžka na prvý pohľad pôsobí ako ďalšia plytká romanitcká komédia. Režisérka/scenáristka Amanda Sthers však francúzsku kinematografiu vskutku obohatila o zaujímavý počin, ktorý je nielen inteligentne vtipný, ale taktiež šialený, kritický a otvorený interpretácii. To, spolu s úžasným hereckým obsadením a skvelou prácou s kamerou, ktorá Paríž neglorifikuje, ale ukazuje v dôverne známom svetle, skvelým štýlom a funkčným soundtrackom zaručuje, že malé percento publika divákov osloví viac, ako by kedykoľvek predpokladali. Ktovie, možno to budete práve vy. Z mnohých dôvodov dostáva film Madam slúžka hodnotenie 8/10.