Mission: Impossible – Fallout RECENZIA
Akčné filmy už dnes nie sú to, čím boli kedysi. Síce ten príbeh varírujú stále – hrdina, ktorý si prechádza všetkým možným aby splnil jednu vec – niečo v nich jednoducho posledné časy chýba. Na napätie sa totiž kašle, emócie máme len povrchové a ide len o to, aby všetko búchalo a trieskalo. Séria Mission: Impossible sa však bravúrne týmto moderným stereotypom vyhýba a častokrát sa snaží o menšiu inováciu.
Bourne skončil veľmi rýchlo a Bond to už stratil. Táto séria si však išla z nuly na stovku a jej posledné filmy hodnotím ako špičku v akčnom žánri. Keď som teda vstupoval do sály na Fallout, stále som krútil hlavou, že už sa nedá, aby to bolo lepšie. Nie je šanca, aby dokázal režisér Christopher McQuarrie urobiť ešte niečo viac ako pred troma rokmi. Nuž, stalo sa a Fallout absolútne prekonáva všetky doterajšie filmy v sérii a rovno sa zaraďuje medzi najlepšie akčné počiny 21. storočia.
Zoznam najlepších akčných filmov sa opäť premieša!
Toto je bez akýchkoľvek pochýb, neuveriteľne úžasný film. Akčnému rebríčku v posledných rokoch určite kraľovali pecky ako Bournovo Ultimátum alebo Mad Max, no verte či nie, Fallout prináša rovnakú dávku adrenalínu aj napätia presne ako tieto dva filmy, alebo hocijaké iné akčné klasiky. Tentokrát je to však menej komplikované ako predchodca, o niečo zábavnejšie, v niečom precížnejšie a prekvapivo staromódnejšie. Stále však ide o múdry film, ktorý pozná svojich divákov a varuje vás, že si ho užijete len keď budete dávať pozor na každé hovorené slovo.
Začnime teda tým hlavným – akciou. Úprimne, celých tých 147 minút som bol na kraji mojho kresla a takmer nedýchal. McQuaire si v akčných scénach jednoducho vyhodil z kopýtka, avšak s profesionalizmom na tvári. Je tu toľko fantasticky nakrútených scén, že sa vám o nich ešte len bude snívať deň po videní. Sú perfektne nastrihané, majú úžasnú choreografiu, kamera zachycuje čo môže (vychutnáva si ich a ostáva dlhšie v jednej pozícii) a hudba už len vypeckuje zážitok, kedy sa vám husia koža začne objavovať po celom tele.
Špiónske veci, no lepšie
Avšak nie je to len spôsobom, akým sú tieto veci natočené. Akčné scény tu fungujú, lebo aj napriek tomu, ako moc vymyslené niekedy sú, sú zábavné sledovať a predovšetkým, v každom zábere je cítiť punc reálnosti a driny, čo za scénami stála. Pozeráte sa tam na skákania z budov a lietaní v helikoptérach a jednoducho cítite tú reálnosť. Aj preto vás tá akcia jednoducho pohltí.
Scenár je navyše tak chytro presplietaný, že ani na sekundu nestrácate niť a chodíte na misie spolu s Cruisom. Dokonca vám ani hneď nenapadne, že pár príbehových liniek tu už sami tvorcovia museli opakovať, keďže k filmu ako je tento proste patria. No to by bola asi naozaj moja jediná výčitka Falloutu, pretože, ja sám neviem čo iné by tu mohlo byť zle.
Ukážka ako sa to robí
Ešte len ten koniec mi prišiel taký krátky, akoby sa tvorcom už nechcelo keďže už boli vydýchaný, no každopádne, to je asi fakt všetko. Hovorím však len o úplne posledných sekundách filmu. To je vlastne aj jediný dôvod, prečo by som takého Mad Maxa alebo Bourna stále uprednostnil, no verte, že by som váhal.
Jednoducho… takto to má vyzerať. Takto má vyzerať špiónsky film a takto má vyzerať akčný film. Momentálne ako vám píšem tieto slová ma priam ničí to, že sa tu nemôžem rozpísať o daných scénach bez toho, aby som ich nezničil alebo nezašiel do spoilerového teritória. Viete čo je však asi najväčšia haluz pri pozeraní tohto filmu?
Aj hudba tu hrá veľkú rolu
V prvej tretine sa tu nachádza scéna, pri ktorej vám už bije srdce trikrát rýchlejšie ako by malo a po jej skončení som si vravel, že dobre, toto bolo ono. Toto bola najlepšia scéna filmu. No o 20 minút neskôr tu sledujete ďalšiu a o ďalších 20 ďalšiu. Vydýchnuť si tu môžete tak na dve minútky a ide sa až do konca. Keď sa objavili záverečné titulky, asi prvýkrát som bol sklamaný, že neuvidíme ešte nejakú jednu. O to viac sa vám však vytvorí chuť na opakované pozretie.
Za všetkými týmito nervami tu ale stojí skladateľ Lorne Balfe, ktorý hudobne priniesol taký menší tohtoročný Dunkirk. Pamätáte si tie stupňujúce Zimmerove vlny s hodinkami? Nuž, jeho štýl tu je cítiť (Balfe sa u neho učil). Avšak, narozdiel od Zimmera ktorý ide z hlučného do hlučnejšieho, Balfe sa tu nebojí ísť len do tichých malých bubnov a neskôr vypáliť stupňovacie hučanie s dychovými nástrojmi. Najviac ma však potešilo, ako originálne je tu niekedy hudba použitá. Fakt vás prekvapí, kedy budete počuť tie tiché bubny a kedy napríklad smutnú hudbu hranú na husliach.
Herecká istota
Ako som už vravel, aj kamera tu robila nádherné kúsky, najmä pri naháňačkách, kde sa nebála ísť do doteraz nevídaných uhlov. Navyše s nádherným pozadím, kvôli reálnym lokáciám sa dočkáte hneď niekoľkých krásnych snímkov. Herecky už išlo len o stávku na istotu. Cruise je fantastický, Fergusson opäť očarila, Simon Pegg tentoraz hrá odvážnejšie, nie je len na vtip a taký Henry Cavill ma kompletne očaril.
Tak ako po skončení piatej misie si teda neviem predstaviť, čo chcú tvorcovia robiť ďalej, no viem, že ak do toho dajú rovnakú precíznosť ako tu, budem prvý v rade aby som si to pozrel. Naozaj neviem čo viac tu písať, jednoducho od perfektného filmu, Fallout delí len to, že patrí do špiónskeho žánru, ktorý sa tentokrát nesnažili zmeniť, ale urobiť v ňom veci najlepšie ako sa dalo. Ide o fantastický počin roka 2018, na ktorý dúfam, že sa nezabudne. Ja viem, že ja určite nie. 9/10
PS: Absolútne odporúčam IMAX premietanie. Ide asi o jeden z najlepších filmov aký sa tam kedy premietal. Sú tam pasáže, ktoré sú natočené IMAX kamerami, takže vidieť obraz v celej svojej kráse bolo neuveriteľné. Netuším síce, prečo to máme v IMAX 3D, no ani to nebolo vôbec zlé. Okrem krásneho obrazu však odporúčam IMAX aj kvôli zvuku, kedy sa vám tie Balfove tóny priam zaryjú do pamäte. Ak teda máte IMAX v blízkosti tak švihajte, najlepšia možná možnosť ako vidieť tento bohovský film.
Videli ste film? Súhlasíte s mojou recenziou? Napíšte nám do komentárov.
