Mníška 2 RECENZIA – Nie je žiadnym klamstvom, že franšíza V zajatí démonov patrí medzi tie najúspešnejšie a najlepšie vo svojom žánri. Aspoň taký dojem sme mali po úspešných filmoch z hlavnej dejovej línie, ktoré doplnilo niekoľko ďalších strašidelných kúskov.
Jedným z nich je aj pokračovanie spin-offu s názvom Mníška 2, ktorý zavítal do kín ešte len nedávno a prišiel vystrašiť masy ľudí. Otázne však je, či sa mu to skutočne podarilo a či sa opäť raz nejedná o zbytočný film, ktorý prišiel zozbierať len priemerné recenzie a pripísať si na účet filmového štúdia Warner Bros. niečo málo peňazí. Poďme na to.
Mníška 2 RECENZIA
Keď sa démonická mníška Valak objavila po prvý raz vo filme V Zajatí démonov 2, vystrašila nás do špiku kosti. Existencia strach naháňajúcej sestry s desivými čiernymi očami bola vzrušujúcim prísľubom vzhľadom na úspech prvých dvoch filmov Jamesa Wanna a celý svet mal vysoké očakávania. Ale Valakov spin-off z roku 2018 bol žiaľ miernym sklamaním a jeho pokračovanie od režiséra Michaela Chavesa sa musí miestami prebárať rovnakým nepriaznivým osudom.
Mníška 2 nasleduje sestru Irene (Taissa Farminga) päť rokov po udalostiach prvého filmu. Hneď sa spriatelí s nováčikom v kláštore, s odvážnou Debrou (Storm Reid) a pekelné momenty sa môžu začať. Démon Valak totiž na konci prvého filmu nebol zničený a Vatikán príde za Irene s jasným rozkazom – chcú od nej ďalší zázrak, ktorý túto nechutnú bytosť v habite mníšky pošle raz a navždy do pekla.
Valak pochoval svoj potenciál
Ako je už veľmi dobre známe, Valakova cesta začala v kláštore Cârța niekde v Rumunsku. A aj keď ho zapečatili Kristovou krvou, o stovky rokov neskôr počas bombardovania v 2. svetovej vojne bol démon opäť uvoľnený z večného väzenia, nadobudol podobu mníšky a započal poriadne krvavý sled udalostí.
Tie pokračujú aj v druhom filme, v ktorom Valak manipuluje s postavami, od vytvárania ilúzií s duchmi až po nekompromisné zabíjanie. Všetko to znie veľmi výdatne, ale má to jeden háčik. Démon, ktorý bol kedysi anjel (neskutočné klišé), asi zabudol, aký potenciál má. Inými slovami, Valak zabudol strašiť. Čo v hororovom filme považujem za kolosálny faux pas a namiesto pod kožu vrývajúceho sa záporáka spravili ničím zaujímavého démona. Príde, zabije, odíde. Príde, zabije znova, odíde. Tento kolobeh zažívame počas 110 minút takmer neustále a z Valaka sa namiesto nechutného stvorenia, ktoré by sa nám po vzhliadnutí malo zjavovať aj v snoch, stáva bohapustý John Wick v kostýme mníšky.
Temné, ale stále tomu niečo chýba
V Mníške 2 je celkový nedostatok premýšľania, pokiaľ ide o strach, a Chaves je vehementne lojálny k už poznaným filmárskym zvykom. Film jednoznačne zanedbáva kreativitu a chýba mu efektívny strach. Vďaka neustálym pomalým rozbehom a hlasným nárazom Chavesov film signalizuje divákom, že horory 21. storočia sa zasekli niekde v roku 2018 a od toho momentu idú dole vodou. Laicky napísané, film nám hovorí, aby sme sa báli, ale nerobí to prirodzene a pod tlakom to jednoducho nejde.
Aby som len nekritizoval, má to aj svoje svetlé temné stránky. Husia koža to síce nebude, ale tak či onak, audiovizuálne sa jedná o absolútne hororovú rozprávku, ktorej pochmúrna atmosféra sa nedá vytknúť. Má to „vibe“ hororu, nechýbajú ani „jumpscares“ a nechutný make-up Valaka na herečke Bonnie Aarons tomu len pridáva na odpornosti.
Po technickej stránke to zvládnuté je, či už nie priveľmi epileptické strihy, dobre manévrovanie s kamerou alebo škrípajúca hudba (hudobná stránka v moderných hororoch býva vždy tou lepšou stránkou filmu). Po piatich rokoch čakania by však človek chcel viac a treba si uvedomiť, že publikum je každým rokom náročnejšie.
Sympatický prostredník a (takmer) skvelý výkon hlavnej postavy
Našim prostredníkom nie je nikto iný ako herec Jonas Bloquet. 31-ročný Belgičan si zopakoval svoju úlohu ako Maurice, ktorý po novom pracuje ako údržbár na internátnej škole dievčat. Jeho začínajúca romantika s učiteľkou a otcovský pud ochrany jej dcéry, ktorú staršie dievčatá šikanujú, vnáša do rozprávania emócie. To je všetko v poriadku, ale ja som do kina prišiel na horor a nie na romantiku.
Väčšina jeho scén sa však stáva rovnako cyklických ako zvyšok filmu. Bloquet poskytuje filmu dobrý výkon, ale je mu podaný naratívny oblúk, ktorý neumožňuje veľký záujem a priestor vyniknúť. Až do momentu, keď si z neho Valak spraví svoju bábku a rošambo sa môže začať.
Hlavnú úlohu vo filme si zahrala mladšia sestra „matky“ franšízy V Zajatí démonov. Veru Farmigu ako Lorraine Warrenovú nikomu netreba predstavovať, ale tu dostaneme jej o niekoľko rokov mladší odvar – Taissu. Tá je bez pochyby stredobodom pozornosti a vo veľa momentoch zatieňuje aj samotného Valaka. Je priamočiara, drsná a nerozpráva príliš veľa, čo z nej robí sympaťáčku od začiatku až po koniec.
Až na niektoré nie veľmi svetlé momenty, kedy by som ju nazval pomenovaním „mníška, ktorá vždy príde neskoro, ale vlastne na čas“. Čo tým myslím? To sa dozviete až po dopozeraní filmu, kedy zistíte, že hrdinovia nemusia nosiť len plášť, ale niekedy im stačí aj habit mníšky. Napriek tomu je Taissino svetlo menej majákom a viac blikajúcou žiarovkou, ktorá sa snaží čo najlepšie osvetliť film. A to môže byť veľký problém, pretože…
…horor so šťastným koncom nie je horor.
Spoiler? Nie až tak úplne a nemusíte si teraz myslieť, že ste sa dozvedeli záver filmu. Ako je totiž známe o hororovej franšíze V zajatí démonov, každý jeden film sa prakticky skončil šťastným koncom. Niekomu to môže vyhovovať, že zlo porazí dobro, ale za mňa by mal horor končiť veľmi negatívne. K tomuto docieleniu nepomohlo ani hodnotenie R, ktoré žiaľ vo filme vôbec necítim a miestami mám pocit, že sa pozerám na PG-13 od Disney.
Ďalšia vec, čo musím podotknúť, je zbesilosť v druhej časti filmu. Aj táto stránka filmu bude pre niekoho vizuálne očarujúca – na druhú stranu, mne spôsobila len utrpenie. Očakával som poriadne naloženú ducharinu a nie zbesilú „zombie“ naháňačku bez logiky, ktorú okorení ešte jedno veľmi zaujímavé (avšak dosť od veci) stvorenie. Čo tým chceli scenáristi Ian Goldberg, Richard Naing a Akela Copper dosiahnuť sa už pravdepodobne nedozvieme, no nič sa nedá robiť. Divák v kine nezomrie nudou, ale nebude z neho odchádzať ani s nadšením.
Mníška 2 RECENZIA – Zhrnutie
Všetky frustrácie bokom, Mníška 2 je stále signifikantným zlepšením prvého filmu. Nejedná sa o však žiadne hororové prekvapenie roka a bez pochyby sa zaradí medzi priemerné filmy. Nevystraší, ale ani neurazí.
Občas Chaves vymyslí zaujímavú atmosférickú scénu, ale zbytok nemá žiaľ poriadne grády. Za mňa teda ďalší horor, ktorý je remeselne slušný, vyobrazuje krásne historické lokácie, ale nevyužíva naplno potenciál desivého Valaka a väčšinu času ide len na pol plynu. Rovnako to je aj s ohodnotením, ktoré sa mi zastavilo pri polovici, ale ako som už spomínal, vďaka všetkým ostatným aspektom filmu si Mníška 2 zaslúži slušných 6/10 bodov.
