Viete si predstaviť, že by vám jedného dňa uniesli vaše vlastné dieťa? Akokoľvek hrozná je táto myšlienka, ešte smutnejší je fakt, že po svete sú tieto udalosti na dennom poriadku. Najstrašnejšie na celej situácii je však zväčša pocit beznádeje milujúcich rodičov, ktorí si uvedomujú, že s tým nič nezmôžu. Jediné, čo je v ich silách, je čakať a veriť v najlepšie. Predstavte si však, že by sa únos odohral priamo pred vašimi očami a život vášho dieťaťa by záležal len na vás. Ako ďaleko by ste zašli, aby sa nevinný život vášho syna dostal do bezpečia? Lepšie povedané, priniesla by nám Halle Berry realistický príbeh, alebo iba absurdnú naháňačku áut?
Na doraz recenzia
Karla Dyson (Halle Berry) je rozvedená, tvrdo pracujúca matka, ktorá s láskou vychováva svojho syna Frankieho (Sage Correa). Stačí však iba krátka chvíľa nepozornosti a Karla sa stáva svedkom toho, ako sa jej jedináčik dostáva do spárov únosca. Otrasená matka v šoku na nič nečaká a nasadá do auta, čím začína zbesilá záchranná naháňačka, ktorá rozhodne o osude jej syna.
Film Na doraz (Kidnap) je predstavovaný ako ženská verzia snímky 96 hodín (Taken), v ktorej Halle Berry nahradila Liama Neesona. Nie je ťažké vidieť prečo. Oba filmy predsa nasledujú zhruba rovnaký príbeh rodiča, ktorý nie je ochotný prestať prenasledovať svoje ukradnuté dieťa a jeho bezcitných únoscov. Otázka, ktorá nás teraz zaujíma, je či sa Na doraz dokázal vyrovnať ostatným známym akčným thrillerom s podobným dejom.
Neprináša veľa, mnoho ani nesľubuje
Na doraz sa ani prinajmenšom nesnažil ukrývať svoje snahy a ambície stať sa čiastočne kultovou záležitosťou. Hlavným ťahačom trailerov bolo zopár prehlásení a nie veľmi kreatívnych one-linerov hlavnej hrdinky, pričom zvyšok času bol venovaný „vysokorýchlostnej“ naháňačke, ktorá sa započne ihneď po únose jej syna Frankieho. V skratke ide o jednoduchý príbeh, ktorý toho nesľubuje veľa. S vcelku krátkym časom 82 minút sa taktiež môže zdať, že ide o perfektný akčný thriller na zakončenie letnej filmovej sezóny.
Snímku teda v prvej rade treba vychváliť za fakt, že splní takmer všetko, čo sľúbila a čo od nej čakáte. Akciu udržuje nekomplikovanú. Po nejakom čase, v ktorom sa pomocou predvídateľného, ale správne realizovaného dialógu oboznámime s každodenným životom Karly a jej blízkeho vzťahu s jej synom, sa dostávame k bodu zlomu. Hlavný príbeh sa v skutočnosti začína až tu. Všetko, čo sme doteraz videli, slúžilo iba ako úvod k postavám. Karla je teda svedkom toho, ako jej dieťa cudzí človek odtiahol do neznámeho auta. Odhodlaná matka sa okamžite rozbehne za autom a začína naháňačku.
Dôležité je podotknúť, že pri šprinte cez rovné parkovisko sa nervózna Karla samozrejme potkla a samozrejme jej z tašky vypadol mobilný telefón. Aby toho však nebolo málo, telefón sa dve minúty dozadu vybil, takže aj tak na tom nezáleží. Na čom však záleží, je neuveriteľná náhoda straty schopnosti telefonickej komunikácie Karly s políciou. Práve to, že hlavná hrdinka pri sebe nemá telefón, je jediný dôvod, prečo môže film vôbec existovať. Akonáhle je celý dej postavený na takto malom, a ešte horšie, náhodnom detaile, zvyšok sa dá brať vážne len s veľkou dávkou seba-presviedčania.
Jednoduchosť zložitou cestou zachraňuje
Film však akousi záhadnou cestou vyťažil z toho, že základ príbehu je tak neuveriteľne jednoduchý a založený na náhode. A tak dokáže vytvoriť hnacie, aj keď občasne nerovnomerné tempo. Problémových prvých 40 minút ubehne vcelku rýchlo. Nudné, nekreatívne strihy a kameru spolu s kurióznymi monológmi vystriedajú psychologicky zaťažujúcejšie situácie, v ktoré ste od začiatku dúfali. Práve po prvej časti filmu, počas ktorej ste na režiséra naštvaný, príde na povrch temnejšia a čoraz kreatívnejšia stránka Karly, ktorá bojuje i naháňa únoscov svojho syna.
Druhá polovica filmu Na doraz je tým správnym akčným thrillerom. Rýchlo som si začal uvedomovať, že snímka nakoniec nie je až tak nudná a dokonca prišlo zopár uspokojivých, drsných, krvavých a akčných sekvencií. Všetko vyvrcholilo skvelým finále, v ktorom mohla oscarová Halle Berry naplno predviesť svoj talent. Posledné chvíle príbehu boli totiž prekvapivo napínavé a atmosférické, natiahnuté na tú správnu minutáž. V závere dokonca nechýbalo mnoho skvelo realizovaných prvkov hororu.
Zdanlivo kvalitnejšia druhá polovica filmu aj zdokonalila lenivé filmárske umenie prvej polovice. Kamera ponúkla hneď niekoľko krásnych a veľmi kreatívnych záberov v obmedzenom prostredí. Zopárkrát som si aj užil veľmi dlhé scény, za ktoré si kameraman Flavio Martínez Labiano zaslúži pochvalu. Najpríjemnejšie zo všetkého ma však prekvapila hudba. Federico Jusid skvelo vystihol situáciu a nervózne naštvané a beznádejné emócie matky. Žiaľ najväčším problémom filmu je jeho samotná podstata. Všetko sa totiž točí okolo toho, že Halle Berry nedokáže nájsť spôsob, ako na seba upozorniť políciu počas akčnej naháňačky cez vcelku plnú diaľnicu.
Zhrnutie
Na doraz sa nedá považovať za dobrý film so zlým príbehom. Divákom totiž sľúbil akčnú naháňačku matky za účelom vyslobodenia svojho uneseného syna, zakončenú krutým finále. A verte tomu, alebo nie, presne to môžete čakať. Na doraz realizoval všetko, čo sme od neho očakávali. Halle Berry opäť ponúkla skvelý výkon, aj keď zatienený kurióznymi monológmi. Hudba a kamera však v druhej polovici filmu nesklamali, čím zo snímky vytvorili letný počin, ktorý si niektorí z vás vcelku užijú. Z mnoho absurdných dôvodov dostáva film Na doraz hodnotenie 5,5/10.
