Filmy dnes
Netflix a online stream vs kino – Online streamovacím službám (Netflix, Amazon Prime a podobne) sa posledné roky neskutočne darí lákať masy ľudí k pozeraniu ich obsahu. Nie je sa ale čo čudovať. Obrovský pestrý rozsah nie len filmov a seriálov, zaujímaví tvorcovia, lacná ponuka, a hlavne časová a priestorová flexibilita, ktorú si určíte vy sami.
V dobe domácej karantény dostávajú tieto služby enormný nápor a stávajú sa jediným (legálnym) možným spôsobom, ako si vychutnať obľúbene filmy. Kiná sa zatvorili. Premiéry sa buď odkladajú, alebo sa rovno púšťajú na VOD online platformy. Vadí to ale vôbec?
Mali by nám vlastne chýbať tieto obrovské tmavé sály s natiahnutým bielym plátnom? Áno, mali. Aj keď viem, že sa teraz budem pohybovať na veľmi tenkom ľade, musím pripomenúť, čo nám naozaj prináša tento klasický spôsob zábavy. Tiež sa mi to teraz zdá ako prijemne osvieženie – hovoriť o niečom, čo má svoje dvere v období pandémie uzamknuté po skoro celom svete.
Kde pozerať? Rozdiel je veľký
Myslím, že každí z nás pozná rozdiel, keď si pustí film cez online stream, alebo ho vníma cez kino. Čoraz viac ľudí sa sťažuje na svoju časovú vyťaženosť a nemožnosť zájsť do najbližšieho kina. A aj vtedy keď ho navštívia, vyrušuje ich napríklad nepríjemné chrúmanie pukancov od otravných spolusediacich.
Kvôli tomu sú radi, že si môžu prehrať niečo doma, kde sú pánmi ONI. Sám to tak robím. Kebyže si ale môžem vybrať medzi tým, či si pustím napríklad nový horor Neviditeľný doma, alebo naň zájdem do kina, vyberiem si možnosť druhú. Samozrejme, že sa do tejto premennej dá zaradiť ešte mnoho ďalších rovníc. Väčšina filmov nie je tvorená pre veľké projektory, nepotrpia si na to.
Zážitok, na ktorý sa nezabúda
Potom sú tu ale tie druhé, pri ktorých zameškanie tejto príležitosti by bolo naozaj fanúšikovským hriechom. Režiséri typu Nolan alebo Villnevue (a kopa ďalších), tvoria svoje projekty pre čo najväčšie plátna. Na tejto skutočnosti cibria pri natáčaní všetky svoje detaily.
Ich filmy sa stávajú pravou udalosťou. Títo autori nám chcú a potrebujú ukázať ten najkvalitnejší možný zážitok v najlepšej možnej kvalite. Rozťahujú obraz do extrémneho IMAXu, alebo nám nespútane trhajú ušné bubienky s dokonalým sound systémom.
V krátkosti o histórii
Prvé kiná boli tie, v ktorých boli premietané krátke a nemé filmy. Za pár mincí diváci v tom čase prešli magickým procesom. Spočiatku to boli iba jednotlivé premietania, ale postupom času boli vytvorené haly, ktoré zapĺňalo čoraz viac ľudí.
Stretávali sa s pohyblivými obrázkami, ktoré ich ohromne zaujali a otvorili dvere novému umeniu. Bolo to niečo neuveriteľné a priamo pred ich očami a nosom. Tento spôsob zážitku ostal v našich génoch do dnes.
Z lásky ku kinám
Vždy budem obhajovať zážitok z klasického kina ako niečo, čo dnes nie je možné prekonať. Tá nemožnosť odísť alebo si spraviť prestvku má svoje čaro. Ste tu a teraz, vnímate celistvosť, od ktorej nemôžete a nechcete odísť. Stávate sa sami obrazom a nič iné nevidíte, pri najlepšom ani nevnímate.
Radosť z neznámeho
A to ešte nehovorím o skúsenosti ísť do kina na film, ktorého viete iba názov a krátky opis. Ak ste nevideli žiadny trailer, prichádzate do neznámeho prostredia, ktoré vás buď extrémne prekvapí alebo naopak. Tieto hranice ale definujú vaše najkrajšie okamihy spojené s filmom ako takým.
Možno by som tento celý formát vedel prirovnať k foteniu na polaroid. Máte iba jednu šancu spraviť dobrú fotku. Idete tam. Cvak. Neviete čo sa bude ďalej diať. Či to bude dobré, nudné, výborné. Domýšľate si, ako môže výsledok vyzerať. A teraz sa to spustí. „Hmm, toto som nečakal.“ „Toto som predpokladal.“ „Wau, zaujímavé riešenie.“ Výsledok? Cesta do tohto spôsobu sledovania filmu je čarovná.
Absolútne nevedieť čo nás čaká, byť pohltený, pochrúmaný a vypľutý. Tento pocit pri tých správnych filmoch vo vás môže zostať až do konca života. A je to jedno, či za ruku držíte svoju drahú polovičku pokiaľ obrovský Titanic padá ku dnu, alebo sa smejete s kamarátom na tom, akú hlášku povedal Thor z Avengerov.
Váš film začína vchodom do sály
Možno si tiež vravíte, ako super by bolo byť v kine sám. Iba vy, možno s najlepším kamarátom, medzi prázdnymi sedačkami a s obľúbeným filmom pred vami. Mať všetko iba pre seba. Potom vám ale poviem, naplňte túto sálu do poslednej sedačky, do posledného miesta na schodoch. Ľuďmi. Fanúšikmi, kritikmi, bežnými divákmi. Introverti ma začnú nenávidieť, pritom sa sám za jedného považujem, ale táto skupinová socializácia za 2 hodiny v preplnenej sále je úplne očisťujúca.
Zrazu, keď sa pozriete okolo seba, presne tie isté emócie z filmu ako vy, prejavujú aj vaši spolusediaci. Baví ich presne to, čo aj vás. Čarovná atmosféra, keď sa všetci začnú smiať, alebo sú napätí, dostáva náboj jedného organizmu. Všetci sme v tom čase iba jeden človek.
Chémia funguje a vy rozmýšľate, že títo ľudia mi predsa nie sú až takí cudzí, ako predtým, pokým ste sem vchádzali. V čase oddychu si myslíte, že títo ľudia sú tu kvôli filmu. Ale to nie je úplná pravda. Sú tu kvôli zdieľanému spoločného záujmu. Sú tu aj kvôli vám.
Koniec. Titulky. Je čas odísť. Neviete čo máte povedať, snažíte sa to v hlave usporiadať. Pri jedinečnom dojme neviete normálne premýšľať dovtedy, pokým si nepôjdete večer ľahnúť do postele. Tomu hovorím moment, na ktorý sa nezabúda.
Samozrejme, že nie všetky projekcie budú vo vás vyvolávať tento pôžitok. Ale stojí to za to skúšať, riskovať, nebáť sa. Za to si chcem zaplatiť päť eur ja. Za niečo, čo ma príjemne prekvapí. Niečo, čo mi aspoň do konca dňa ukáže iný pohlaď na svet.
Koniec mudrovania
Snažím sa hovoriť, aké je nesprávne sledovať filmy cez mobil a tablety? Ako nás obrovský rozsah filmov a seriálov na online službách skôr ubíja, ako pomáha? Presviedčam vás, že je kino lepšie médium, ako online stream? Nie, nie a nie. Chcem len pripomenúť myšlienky a emócie, na ktoré už možno za pár rokov zabudnete.
Online stream aj kino nám poskytujú rovnakú zábavu, iba v rozdielnej forme. Ako sa rozhodnete vy?