ELIZA je takmer po šiestich dekádach späť
To, čo všetci dlho pokladali za stratené je opäť na svete. Vedcom sa totiž podaril priam prelomový kúsok – oživili úplne prvého chatbota ešte z minulého storočia. K dosiahnutiu tohto míľniku im pomohli prachom zaľahnuté archívne záznamy kódov, ktoré písal ešte samotný tvorca predmetného chatbota. O tejto téme informoval portál Gizmodo.
Tímu vedcov to trvalo síce pár rokov, kým sa im podarilo dať všetko dokopy, no výsledok rozhodne stojí za to. Ak patríte k technologickým nadšencom, alebo ste si niekedy priali vyskúšať prvého chatbota na svete, ktorý položil základy napríklad pre staré-dobré ChatGPT, tak prostredníctvom tohto odkazu tú možnosť máte.
Chatbot, ako už samotný názov napovedá, je program umelej inteligencie, ktorý s vami jednoducho povedané chatuje. Samozrejme, že nedokáže zodpovedať úplne všetky otázky a dopodrobna, no poskytuje istú podporu, informácie a odreagovanie. Vôbec prvým takýmto chatbotom bola ELIZA. Vynašiel a navrhol ju počítačový vedec Joseph Weizenbaum z MIT ešte v rokoch 1964 až 1967.
V porovnaní s dnešnými modernými AI programami sa zdá naozaj primitívne až zaostalo. Avšak v tej dobe išlo o prelomový objav, ktorý vyvolal celý rad rôznych reakcií. ELIZA fungovala na princíp psychoterapeutky tak presvedčivo, že dokonca Weizenbaumova asistentka odmietala komunikovať s chatbotom v jeho prítomnosti.
Staré kódy hodné zlata
V roku 2021 našiel archivár na MIT Myles Crowley v krabici s Weizenbaumovými vecami skrytý poklad. Jednalo sa o výtlačky kódov napísané samotným Weizenbaumom, ktoré, ako časom vysvitlo, boli väčšina pôvodného kódu pre ELIZU.
Členovia ELIZA Archeology Project detailne popísali, ako proces vzkriesenia ELIZI prebiehal. Uvádzajú, že pôvodný kód pre chatbota bol písaný v ranom programovacom jazyku MAD-SLIP na počítačovom systéme CTSS (Compatible Time-Sharing System).
Pôvodný kód však nebol úplný, a tak ho bolo treba očistiť a dokončiť. Správa od vedcov dokonca uvádza, že miestami museli napísať kódy pre nové funkcie, keďže neboli nikde v archívoch dostupné.
ELIZA sa napodobňovaniu nevyhla
ELIZA rozhodne spôsobila veľký boom, no s rozmachom počítačových sietí sa čoraz viac začali objavovať aj jej klony. Prvý chatbot sa tak hravo zaradil k jedným z najviac kopírovaných programov v histórii.
Časopis Creative Computing publikoval v roku 1977 klona ELIZI, ktorý bol napísaný v programovacom jazyku BASIC. V tom istom roku sa totiž na trh dostali počítače Apple II, Commodore Pet a TRS-80. Tie prispeli k rozvoju BASICU a verzia ELIZI sa tak stala dostupnou a obľúbenou aj medzi domácimi používateľmi.
Verzie základnej verzie ELIZI je v súčasnej dobe už nespočetné množstvo. Najvýraznejší klon však napísal v programovacom jazyku Lisp jeden z programátorov ARPAnetu (Advanced Research Projects Agency Network). Táto verzia bola taká populárna a úspešná, že mnohí ľudia na pôvodnú ELIZU na dlhé roky zabudli. Avšak vďaka odhodlanému tímu vedcom ju máme po 58 rokoch späť.
