Pripravili sme si pre Vás novú rubriku, a to náhľady na dnes už skoro zabudnuté snímky. Avšak keď si na ne sem tam spomeniete, tak sa vo Vás objaví tá skvelá túžobná nostalgia. Zaspomínajte si snami na niečo, čo ste možno aj vy v minulosti pozerali!
Na aký film sa dnes pozrieme?
Postrach Denis je komédia, ktorú videl snáď každý. Je nepopierateľné, že pri pozeraní tohto filmu niektoré scénky vyčarili úsmev na tvári nejednému z nás. Šesťročný chlapček Denis napriek jeho veku, vzrastu a roztomilej tvári bol naozaj právoplatne nazývaný postrachom okolia.
Hlavne pre pána Wilsona, ktorý neprežil snáď ani deň bez toho aby mu Denis niečo vyviedol a teda jeho názor bol viac ako príhodný. (Samozrejme uznávam zotrvačnosť a psychické zdravie pána Wilsona, keďže priemernému slovenskému dôchodcovi by pri Denisovi alebo pokojne aj polke z jeho povahy chodil dôchodok na psychiatriu.) A určite nesmieme zabudnúť na „ chudáka“ zlodeja Sama Kudlu, ktorému Denis jeho plány prinajmenšom trošku sťažil.
Avšak práve tieto situácie, keď Denis preukazoval svoje majstrovské schopnosti zlostenia a vytvárania problémov, sú situácie bez ktorých by sa tento film ani nemohol volať „Postrach Denis“. Poďme sa teda spolu pozrieť na niektoré z nich.
Pán Wilson bol vždy obľúbená postava..
Koho iného by to mohla byť práca, ak nie Denisova, že? Zároveň tu máme prvý príklad nekonečnej vitality pána Wilsona. Skôr ako poviete, že nič nie je tak nekonečné ako vesmír, pozrite sa prosím na neho :P Žiaľ o jeho predstaviteľovi Walterovi Matthauovi sa o nekonečnosti hovoriť nedá, keďže v júli roku 2000 Nás navždy opustil v úctyhodnom veku 79 rokov. Našťastie bude na filmových plátnach žiť večne ako George Wilson, starček s oceľovými nervami.
Denis bol veľmi neposlušný chalan..
https://www.youtube.com/watch?v=SNen1RS7_kw
Po zhliadnutí tejto scénky ste sa asi cítili zahanbene, keď ste si spomenuli na Vaše detské „bitky“ s drevenými mečmi (chápte ako konár nájdený na zemi) alebo inými bojovými nástrojmi a porovnali ich so schopnosťami 6-ročného Denisa. To nevadí, snáď Vás uteší, že je nás viac. A ak si to predsa len nepriznávate a práve držíte v ruke nejaký ten vysoko vražedný nástroj, že sa predsa len idete porovnávať, odložte ho. Na to bude času ešte dosť. Teraz však Náš článok pokračuje ďalšou ukážkou.
Denis nikdy nebol obľúbené dieťa, avšak existoval moment kedy sa z neho radovali všetci..
No tak k tomuto veľa slov netreba. Každý z Nás ma v okolí aspoň jedného takého človeka (šéfa, kolegu, spolužiaka…), ktorého odchod by bol oslavovaný ako národný sviatok. A ak sa zamyslíte a predsa len vo svojom okolí nikoho takého nenájdete, tak my všetci ostatní len posielame žiarlivostné pozdravy. Ale predsa len, som jediná, ktorej malého Denisa prišlo ľúto?
Tak to vážne muselo bolieť..
https://www.youtube.com/watch?v=1W8gXenwFUk
Au. To muselo neskutočne bolieť. Minimálne tak ako teraz bolí mňa (keď ste sa teda dočítali až tu), že tento článok sa už blíži ku koncu. Avšak nezúfajte čoskoro sa znova vidíme.
