On sa bojí RECENZIA – Nie každý režisér si vybuduje povesť toho, že v divákoch namiesto strašenia vyvoláva nevoľnosť a odpor. Ak by sme v roku 2023 hľadali jedno meno, je ním jednoznačne 36-ročný filmár Ari Aster s jeho najnovším výtvorom pripomínajúcim oidipovskú agóniu.
Uprostred chaotického, podvratného a príšerne surrealistického budovania sveta, ktorý obklopuje infantilné stvárnenie titulného charakteru Beau Wassermana (Joaquin Phoenix), sa pozeráme na veľmi zvláštne spoločenské posolstvo. Aster tak vypustil do sveta kinematografie ešte len tretí celovečerný film, ktorý nebude jednoduché rozlúštiť. Pokúsiť sa o to samozrejme môžeš aj ty v slovenských kinách od 22. júna 2023, ale priprav sa na tŕnisto-rozkvitnutú cestu labyrintom, ktorý zahodil za hlavu hranice ľudskosti.
RECENZIA na film On sa bojí
Joaquin Phoenix hrá vo filme bojazlivého a skameneného jedinca, ktorý sa rozhodol držať jazyk za zubami a hľadieť na život skrz kľúčovú dierku. Je zvláštne vidieť Phoenixa v úlohe, ktorá z neho nerobí dominantnú postavu. Vo filme totiž vystupuje len ako tapeta na pozadí pretrvávajúceho šialenstva okolo neho.
Oscarový herec však vie zaujať aj v situáciách, kedy sa jeho postava snaží byť čo najmenej zaujímavá. Dokáže sa zahrávať so slabosťami alebo narcistickými prvkami s permanentne zmäteným výrazom úzkosti a krutej sebaľútosti. Opäť raz predvádza excelentný herecký výkon, na ktorý budú kritici veľmi radi spomínať.
Tentokrát nám ukázal pohľad na život muža v strednom veku, ktorý trpí depresiami, pravidelne navštevuje terapeuta (Stephen McKinley Henderson) a užíva lieky. A práve tie majú tendenciu podkopávať neskutočnú pochmúrnosť jeho života, ktorý je definovaný terorom. Takmer v každej scéne vidieť tie najsmiešnejšie spôsoby, ako Beaua poraziť, čoho výsledkom je až prekvapivo zábavná absurdnosť.
Nebojí sa rozprávať o problémoch
Filmová novinka od štúdia A24 hovorí o spoločenskom strachu vštepenom do našej kultúry od dávnych čias. Podobne ako Phoenixova postava vo filme, všetci sme neustále sledovaní, vnímaní a posudzovaní, či po tom túžime alebo nie. Asterov film preto dokonale vizualizuje fakt, ako dokáže iracionálny strach skresliť a zničiť realitu človeka.
Výsledný efekt napodobňuje symptómy závislosti na sociálnych sieťach, kde rozum a sebareguláciu brzdí nedôvera a dezilúzia. To tiež odráža spoločenskú paranoju týkajúcu sa „konca sveta“, ktorou trpí aj hlavná postava filmu. A všemožných paranojí bude každou sekundou pribúdať.
On sa bojí sa zameriava na dva aspekty, ktoré medzi sebou neustále súperia. Vidieť hlboký osobný metaforický pohľad režiséra na puto medzi matkou (Patti LuPone) a synom, prezentovanú takmer ako absurdnú cestu životom nevinného chlapca. Na druhej strane sa pozeráme na nezvyčajne temnú komédiu.
Trojhodinový labyrint nevysvetliteľných udalostí sa presvedčivo tvári ako jeden z najdivokejších experimentov, aké kedy boli uvedené na veľké plátno, s takými zvratmi, nad ktorými divák veľmi rád prekrúti očami (s úsmevom na tvári). Našťastie, režisér vedel, ako oba tieto extrémne prvky efektívne a podmanivo skombinovať, vďaka čomu je pri tomto filme nemožné predpovedať, čo príde ďalej.
V skratke, vidíme sebatrýznenie vo vzťahu syna a matky, ktorý sa vymkol spod kontroly a privádza na svetlo sveta poriadne šialené prvky bláznovstva. Na základe toho je vzrušujúce sledovať, akými spôsobmi sa dej prebíja a kam je až schopný zájsť.
Za každým rohom číha nový svet
Okrem mätúcich momentov skrýva film vo svojom vnútri veľa nedocenených krás. Nikto netuší, čo sa kde nachádza, pretože každý jeden krok, ktorý Beau urobí, vyvoláva pocit, že skúma úplne nový svet. Každý jeden z nich je neznámy, pochybný a často myšlienkami až mrazí.
V samotnom jadre je ale On sa bojí o niečom úplne inom. Beau sa chce dostať k svojej matke, a to aj napriek všetkým prekážkam, ktoré mu stoja v ceste. Po tejto stránke si film vedie excelentne. Ako? Dokonca aj pri obyčajom opustení bytu musí hlavná postava vynaložiť životu ohrozujúce úsilie, ktorá diváka pohltí do morku kosti.
Za každým, keď Beau niekam odchádza, musí do všetkého vynaložiť plnú dávku energie, aby sa vyhol pomyselným výstrelom. Vo filme sa podobných momentov skrýva neúrekom, pričom každý nasledujúci pridáva „drevo do ohňa“. Či už to je mŕtvola na strede cesty, banda šialencov, vrah na úteku, pofidérny výťah alebo jedovaté pavúky. Nebude toho vôbec málo.
Beau sa môže báť, ale divák pocíti niečo iné
Beau je podľa všetkého prekliaty a nikde sa nedokáže cítiť bezpečne. Z nekonečnej nočnej mory, ktorou je jeho život, niet úniku. Pre tých, ktorí sú ochotní vydať sa na cestu nepodobajúcu sa žiadnemu inému hororovému príbehu, prichádza na scénu On sa bojí. A nie len z dôvodu, aby vystrašil, ale preto, aby sa s hlavou diváka zahrával tak dlho, ako mu to dovolí.
Mindfuckov sa vo filme nachádza neúrekom. Niektoré zábery sú prepletené nezabudnuteľnými momentmi, ktoré nemožno ignorovať. Príkladom je fantasy sekvencia, ktorá kombinuje animáciu a pôsobivú inscenáciu rozprávania príbehu o živote muža, alebo iné scénky, ktoré sú svojim pohľadom na svet úplne odlišné od temnoty a utrpenia.
On sa bojí je jednoznačne dielom režiséra, ktorý po dvoch obrovských úspechoch dostal slobodu robiť čokoľvek, čo chce. Využil tak príležitosť úplne poblázniť všetkých zvedavých filmových nadšencov originálnym spôsobom. Dostali sme tak surrealistickú komédiu najvyššieho stupňa, ktorá je pozoruhodne vtipná, či už zámerne, ale aj spôsobom, ktorý dokáže rozosmiať publikum z čistého zmätku a absurdnosti.
On sa bojí RECENZIA – Zhrnutie
Režisér Ari Aster oživil svoju filmársku víziu spôsobom, aký tu ešte nebol. Vzbudzuje rešpekt bez ohľadu na to, či je film považovaný za majstrovské dielo, frašku alebo extravagantný príklad umeleckého experimentovania pred kamerou. Nuda tento netradičný výtvor obchádza na míle ďaleko a po celý čas divák obdivuje obrovský rozsah a prostredie sveta, ktorý Aster vytvoril na pilieroch ilúzie.
Toto nie je ten typ hororu, ktorý sa zdá byť už obohratou platňou. Ide o niečo hlbšie, viac zakorenené v psychike človeka a tiahne nás naprieč rôznymi časovými obdobiami. On sa bojí je preto veľmi odvážny, očarujúci, nikoho nekopíruje a vydáva sa na vlastnú cestu. Či už dobrú alebo zlú musí posúdiť divák, ktorý vstúpi do škrípajúcej prázdnoty. Ja som do nej vstúpil bez očakávaní a odchádzam z nej skvele naladený s hodnotením 7/10.
