Prvý človek RECENZIA
Pochybujem, že existuje niekto, koho by nezaujímala cesta Apolla 11 na Mesiac. Ide o významný počin v ľudskej histórii a vie o ňom prakticky každý. Ako sa však dalo čakať, bol už miliónkrát sfilmovaný. Z nejakého dôvodu ho však chcel režisér Damien Chazelle vyrozprávať znova. Po dvoch hudobných filmoch Whiplash a La La Land sa rozhodol opäť na povrch priniesť tento príbeh. V čom je ale jeho poňatie odlišné? Čo v tejto ceste Chazelle videl, že sa rozhodol znova zájsť do tohto teritória? Nuž, veľkého človeka.
Najprv chcem ale poznamenať, že máme veľké šťastie, že žijeme v ére skvelých vesmírnych filmov. Zároveň to však znamená aj veľmi veľkú a ťažkú konkurenciu. Pozrime sa rýchlo na predošlé vesmírne počiny posledných rokov. Gravitácia prišla s najrealistickejším pojatím vesmíru a zároveň najartovejším ukázaním ľudského inštinktu a povahy. Interstellar priniesol veľkolepý príbeh, ktorý mimo iného rozobral ľudské cítenie a Marťan ukázal srandu cez slzy, najmä pri rozmýšľaní v kritických situáciách. Čo teda priniesol Prvý človek, aby sa dokázal medzi ostatnými presadiť? Má tento film v sebe vlastne niečo také?
Aj hrdina je len človek
Veru má a medzi konkurenciou sa nielenže nestratí, ale ešte aj bude vyčnievať. Toto je pohľad do duše človeka, hrdiny, ktorý vkročenie na povrch Mesiaca nezobral ako čin ľudstva, ale ako osobné vyslobodenie. Je absolútne neuveriteľné, čo Chazelle v tomto príbehu našiel a ako sa ho rozhodol prerozprávať. Toto nie je biografia, ani dokument, ani vesmírna jazda. Je to všetko zmiešané dokopy, ale vyrozprávané s neskutočným citom a precíznosťou, ktorá vás emocionálne rozdrví a ponúkne kompletne originálny nadhľad na vesmírne lety danej doby.
Chazelle redefinuje štruktúru vesmírneho filmu a diváka zasadzuje priamo do jeho dejiska, či už hlavným hrdinom, alebo jedinečnou réžiou. Dostane vás emóciami presne tam kde by ste to nečakali, avšak ukáže vám z nich len úplne minimum. Zbytok necháva na každom z nás. Vo filme Prvý človek mi opäť dokázal, že dôvod, prečo fungovali aj jeho predošlé filmy Whiplash a La La Land nie je náhoda a že je to niečo špeciálne v ňom samotnom, čo vie tak skvelo rozobrať postavy a vytrieskať z nich všetko čo ide. Som si viac než istý, že celá filmografia má v sebe nové veľké meno, ktoré nám ešte len bude nasledujúce roky vyrážať dych.
Pohlcujúci zážitok
Neviem totiž ani opísať, ako moc som sa do tohto filmu ponoril. Raz som počul, že keď sa premietal Dunkirk, niektorí ľudia museli vychádzať von zo sály aby sa nadýchli. Práve tento pocit som mal pri sledovaní Prvého človeka. Cítil som náročnosť vesmírnych letov, bremeno ktoré mal na sebe Neill Armstrong ale aj chladný pocit z vesmíru na vlastnej koži. Počas mnohých sekvencií ma oblieval pocit reálneho strachu a niečoho nevýdaného.
A to pozor, to vravím ešte stále len o častiach, ktoré boli pred tretím aktom. Práve ten sa však nedá nazvať ničím iným ako brilantným. Chazelle mi koncom kompletne vyrazil dych a síce mali silné zakončenie aj jeho predošlé diela, tu podľa mňa prekonal samého seba. Nie len, že ho zase cítite ako o niečo vyzretejšieho filmára, ale aj ako človeka s nie len geniálnou mysľou ale veľkým cítením k postavám o ktorých rozpráva. Ironicky však môžem podobne opísať aj jeho vyzobrazenie Neila Armstronga.
Herecky dokonalý
Nie je to totiž len réžiou a scenárom, prečo sa tak pohltíte do tejto cesty. To, že tu sú bravúrne zvládnuté technické veci ako takmer reálne efekty, pohlcujúci zvuk, strohý strih, perfektná kamera či jemná hudba Justina Hurwitza, je pre mňa pri jeho filme už samozrejmosťou. To pravé pohltenie však stojí na nesmierne tichom výkone Ryana Goslinga, ktorý nepotrebuje na diváka kričať aby bolo jasné, o čo mu ide. Stačí mu, aby sa pozrel na Mesiac tak desaťkrát za celý film a divák má celú postavu prečítanú. Gosling prináša výkon plný emócií, ktorý by vďaka jedinečnej Armstrongovej povahe asi mnoho hercov nezvládlo.
Na plátne však nie je sám a sekunduje mu tu hneď niekoľko fantastických výkonov v podaní vedľajších hercov. Najlepšie vyznie asi Claire Foy, predstaviteľka Armstrongovej manželky, ktorá má v tomto filme väčšiu a dôležitejšiu úlohu, akoby ste možno najprv tipovali. Zájsť do detailov však nemôžem, lebo by som odhalil niečo čo nechcem.
Jedinečný pohľad na jednu z najväčších udalostí ľudstva
Môžete sa ohradiť tým, že film je nudný, a že niektoré veci nie sú ukázané, ako by možno mali byť, avšak úprimne, práve toto patrí k silným stránkam Prvého človeka a robí z neho výnimočný počin. Toto nie je vesmírny film, aký ste čakali, takisto to nie je biografia ani dokumentárne vyzobrazenie, v aké ste možno dúfali. Toto je dychberúca životná cesta človeka, ktorá originálne pojíma či už hlavných hrdinov, alebo svoju formu. Je to film, ktorý vás pohltí a dostane sa do každej bunky vášho tela. Pocity, aké som mal pri tomto filme som zažil len málokedy a to väčšinou len pri takých počinoch, ktoré sa u mňa zapísali ako najlepšie. Preto je odo mňa perfektné hodnotenie úplnou samozrejmosťou. 10/10
PS: Veľmi by som chcel odporučiť premietanie v IMAX, ktoré diváka zasadí do deja ešte o niečo viac. Zvuk je totiž brilantný a konečne prišiel film v 2D formáte, čím sa nádherne ukáže na celej jeho výške a šírke. Navyše má scény natočené IMAX kamerami, ktoré vytvárajú ešte jeden úžasný efekt, o ktorom však radšej pomlčím. Vidieť ho však bol zážitok rovnajúci sa Dorotke, keď otvorila dvere do farebnej krajiny Oz.
Súhlasíte s mojou recenziou? Aké sú vaše pocity z filmu Prvý človek? Máte radi Chazellove filmy? Napíšte nám do komentárov.
