Recenzia: Povieme vám, či môže Ferrari konkurovať filmom ako Le Mans ’66 a Rivali

Recenzia na film Ferrari

Trvalo mu to dvadsať rokov. Michael Mann, ostrieľaný režisér stojaci za Posledným Mohykánom, Neľútostným súbojom i Miami Vice dopracoval svoj dlhoročný sen až do kín. Film Ferrari bol jeho vášňou a ako plynul čas, tak sa v hlavnej úlohe vystriedali herecké mená Christiana Balea aj Hugha Jackmana. Nakoniec sa stvárnenia legendárneho Enza Ferrariho chopil Adam Driver, ktorý už predsa má skúsenosti s talianskym prízvukom.

Skalní fanúšikovia motoršportu a čistokrvných pretekárskych filmov ako Le Mans ’66 a Rivali sa musia pripraviť na to, že Ferrari je v prvom rade komornou drámou. Ubehne štvrtina stopáže, než sa prvý raz vydáme na trať. Viac ako automobilku či samotné stroje film rozoberá charakter Enza, ktorý nesie na pleciach ťažobu celej talianskej Modeny. Musí vyhrať, v opačnom prípade sa jeho cestné autá nebudú predávať a rodinný podnik skrachuje.

Zatiaľ čo Jaguar preteká, aby predával autá, Ferrari predáva autá práve kvôli tomu, aby mohlo pretekať. Poslednou záchranou pred získaním statusu posmešku Talianska je pre automobilku vyhrať mimoriadne nebezpečné, 1000-míľové vytrvalostné preteky Mille Miglia. Ferrari tak zachytáva pomerne krátky životný úsek 60-ročného Enza, na rozdiel od iných životopisov posledných rokov (Elvis, Oppenheimer alebo Maestro).

Snímka ponúka pohľad priamo do osobného života Ferrariho, jej scenár vychádza z knižnej predlohy Enzo Ferrari: Človek, autá, preteky, stroj. Spoznávame jeho manželku Lauru (Penélope Cruz), ktorá je zároveň jeho biznis partnerkou. Aj milenku Linu Lardi (Shailene Woodley), s ktorou má malého syna utajeného pred svetom. Zisťujeme, ako smrť jeho prvorodeného Dina Ferrariho ovplyvňuje ich rodinné vzťahy.

Smrť sprevádza Enza na každom kroku. V jeho autách umierajú priatelia aj pretekári a všetku vinu prisudzujú novinári práve jemu. Sledujeme tak intímny a osobný príbeh muža, pre ktorého je pretekanie životnou vášňou a kliatbou zároveň. Samotná akcia na trati tu hrá druhé husle. Keď už ale rozzúrené motory začnú hrať svoje symfónie, stojí to za to. Svoje si tu nájdu ako fanúšikovia kvalitného filmu, tak aj motoristickí nadšenci.

Skvelé vedľajšie postavy v tieni Ferrariho

Maskéri odviedli dobrú robotu, aby sme 40-ročnému Driverovi verili jeho 60-ročnú postavu. Úloha Enza Ferrariho – alebo scenár – mu bohužiaľ nedovoľuje naplno prejaviť svoje herecké kvality, o ktorých nás presvedčila napríklad Manželská história. Enzo je skôr stoickou figúrou, ktorá sa premáva vo svojom na mieru ušitom obleku a nepriehľadných slnečných okuliaroch. Môžeme len diskutovať o tom, ako by sa s úlohou popasovali v minulosti obsadení Hugh Jackman a Christian Bale, ktorý v Le Mans ’66 exceloval.

Dynamiku jeho postave poskytujú až interakcie s vedľajšími postavami, menovite s manželkou, ktorá mu vyčíta smrť ich syna. Penélope Cruz kradne ako šialená a temperamentná Laura Ferrari pozornosť sa seba v každej scéne, ktorej je súčasťou. Dokáže hrať len pohľadom, keď sa režisér rozhodne nechať vyznieť scénu detailom na jej tvár. A chémia pri manželskej hádke funguje rovnako skvele, ako vo vyššie spomenutom filme Manželská história.

Škoda, že je film tak Enzo-centrický. Jeho príbeh predstavuje skutočne zaujímavé vedľajšie postavy, ktorým sa ušlo sakramentsky málo času na obraze. Shailene Woodley ako milenka Lina Lardi bola síce vidieť častejšie, no prekvapili hlavne Gabriel Leone ako nádejný pretekár de Portago a Patrick Dempsey v opačnej úlohe zostarnutého pilota Taruffiho. Obaja pritom boli pre vývoj situácie a príbehového oblúku vysoko dôležití.

Vysokooktánová audio-vizuálna dráma

Odpoveď na otázku, či sa Ferrari v akcii na trati dokáže vyrovnať Le Mans ’66 či Rivalom, je jednoznačná. Nedokáže. Ale to vôbec neprekážalo tomu, aby mi vyskočili zimomriavky vždy, keď 12-valcové pohonné jednotky ručali na celé kino. Zvuk motorov bol nádherný a divák pri ňom vlastne aj zabudne na to, že sa hudobný skladateľ snažil priniesť sprievodnú hudbu.

Štýl kamery zvolený pri scénach na trati je viac polarizujúcou témou. Mne osobne sa roztrasené, miestami neprehľadné zábery páčili a cítil som z nich autorský zámer. Mimo pretekov ponúka kamera nádherné celky pohľadmi na krajiny či početné detaily na tváre hercov. Najkritickejšími momentami filmu boli veľmi nekvalitné scény nehôd a nárazov, ktoré boli priam komické a diváci sa smiali v moment, kedy mali držať zatajený dych.

Dovolím si tvrdiť, že filmár Michael Mann sa zlatej sošky nedočká ani tentoraz. Nemá žiadne oscarové nádeje – režijne, scenáristicky ani herecky. Ferrari je ľahko nadpriemernou komornou drámou, ktorú možno predbehli jej očakávania a 7-minutóve standing ovation v Benátkach. Samozrejme, režisér si to zaslúži. Stále sa jedná o kvalitný film, ktorý si užijú nielen automobiloví nadšenci. Veľmi príjemne otvára kinorok 2024 a od nás si odnáša hodnotenie 7,5 z 10.