Recenzia na film Vojna policajtov
Píšu sa 90. roky a Slovensko prechádza obrovskými zmenami. V spoločnosti panuje neistota a politická scéna sa premenila na dejisko špinavých bojov. A to sú dokonalé podmienky pre zločinecké organizované skupiny. Inak povedané, mafiu. Toto temné obdobie slovenskej histórie sa pokúsil zachytiť nový triler s názvom Vojna policajtov. V dnešnej recenzii vám prezradím, prečo a ako sa to tvorcom podarilo, prečo by ste film mali vidieť aj vy a odhalím vám aj jednu vec, v ktorej to tvorcovia na plnej čiare prehnali.
Toto nebude čistý príbeh
Príbeh sa začína v nádherných Tatrách, miesto prírody si však užijeme drsnú scénku, v ktorej si obeť mafie musí vykopať vlastný hrob. Týmto nám tvorcovia okamžite dali najavo, že so zobrazovaním brutality mafiánskeho Slovenska sa nebudú maznať. Tatranskí mafiáni však nie sú hlavnými postavami, ale len vedľajšou príbehovou uličkou, ktorá skutočnému protagonistovi neskôr zachráni krk.
Naším protagonistom je policajný kapitán Miki Mikó (Aleksander Bárta), ktorý dostane nového parťáka Igora Molnára (Juraj Loj). Pre kamarátov len Molyho. Zatiaľ ho Miki nemá právo volať kamarátskou prezývkou, keďže sa len oťukávajú. Protagonista v koženej bunde totiž nie je vyslovene špinavý policajt, ktorý spolupracuje s mafiou, no taktiež nemá úplne čisté svedomie a vie sa orientovať v podsvetí tak, aby sa ochránil.
Moly je na druhú stranu mladší, menej skúsený a hlavne zásadový policajt, ktorý narozdiel od svojich kolegov nezatvára oči pred zločinom a činmi mafie len v záujme svojej vlastnej bezpečnosti.
Z týchto dvoch osobností vzniká skvelá partnerská dynamika medzi hlavnými postavami, ktorá je srdcom každej poriadnej kriminálky. Film krásne zobrazuje, ako môžu mať dvaja policajti rôzne pohľady na vec a ako si k sebe postupne nájdu cestu, keď sa pred nich postaví spoloční nepriateľ. Nemôžem vám prezrádzať, ako sa to celé vyvinie, no osudy týchto dvoch postáv sú srdcom tohto príbehu. Konkrétne sympatický Moly (Loj) a odvážne scenáristické rozhodnutia dajú deji toho správneho ducha a posolstvo, ktoré naštartuje búrlivú záverečnú tretinu.
Ideme do terénu
Vojna policajtov nie je až tak o politike, ako o práci v teréne. Tento skutočnosťou inšpirovaný, no fiktívny príbeh pod mikroskopom skúma, ako fungovali zločinecké organizácie na Slovensku. Dostávame sa na temné ulice, do špinavých a zafajčených krčiem či do nevestincov. Tvorcovia skvelo vybudovali svet okolo košického podsvetia, pričom pritom použili aj viacero skutočných lokácií, ktoré tamojší obyvatelia určite spoznajú.
A aj vďaka tomu je príbeh Arpáda Soltésza, ktorý bol pôvodne knihou, tak pútavý. Máte tu skvelú zápletku s policajnými parťákmi, súboj proti mafii, ktorá nehrá podľa pravidiel a svet tak reálny, že sa nemáte problém vžiť do deja. Atmosféru perfektne dotvárajú aj staré policajné autá a všeobecne zobrazený prístup ľudí ku problémom vo forme „službička za službičku“.
Napojenie na SIS a náznaky politickej korupcie
Tvorcovia perfektne podali aj pocit bezmocnosti a hnevu, ktoré cíti bežný policajt voči systému, ktorý má pod palcom samotná mafia. Šéfovia jednotlivé kauzy zametajú pod koberec, lebo sa boja o vlastný život, a do toho všetkého sa im do prípadov zapletie aj podplatená SIS-ka.
Vo filme zarezonovala najmä jedna scéna, v ktorej protagonisti konečne dolapili jedného z najväčších mafiánov, spolu s dôkazovým materiálom a dôležitými dokumentmi. Na jednom z nich dokonca objavili podpis vtedajšieho predsedu vlády, ktorého meno vo filme nezaznelo, bolo len naznačené. No a keď ho išli konečne vziať do väzby, na scéne sa objavili „trojpísmenkoví“, ktorí prevzali prípad, spolu so zadržaným a všetkými dôkazmi. Policajti sa mohli len prizerať, zatiaľ čo špinaví zamestnanci SIS dostali na slobodu ďalšieho zločinca.
Hrdina, ktorého si (ne)zaslúžime
Vojna policajtov je o zúfalstve bežného človeka voči zločincom, ktorí si môžu dovoliť porušovať pravidlá. Nastávajú tu aj etické otázky, či by potom tá „dobrá strana“ nemala taktiež začať porušovať pravidlá, aby dolapila zlo. Titulný Miky s tým zjavne problém nemá, keďže popri vyšetrovaní prípadov si privyrábal poisťovacími podvodmi.
Lenže v príbehu sa mu postaví protivník, ktorý nielenže nerešpektuje pravidlá, ale dokonca sa vyžíva v ich porušovaní. Hlavného antagonistu mafiánskeho bosa Berciho si zahral Patrik „Rytmus“ Vrbovský, ktorý nepodal priveľmi presvedčivý výkon, ale zato si hranie zjavne užíval. No a tomu hralo do karát aj to, že v 90. rokoch sa dal takmer každý jednoducho kúpiť a korene mafie siahali až do Národnej rady. A že sú teda pekne hlboko zakorenené.
Kriminálny príbeh je drsný a pútavý. Tvorcovia sa nebáli ukázať aj krv a brutalitu, hnusné spôsoby vraždy – dať divákom lekciu v tom, ako divoko to kedysi na Slovensku vyzeralo. Vojna policajtov však nie je len o výbuchoch a strelných zbraniach, ale aj o inteligentnom vyšetrovaní a kreativite policajtov, ktorí nemajú na háku to, čo sa deje s ich štátom. V tomto ohľade film mieri vysoko, dovolím si povedať, že v niektorých chvíľach sa kvalitou doťahuje aj na medzinárodnú úroveň filmov ako Sedem.
Tieto momenty však vyprchajú, keď si tvorcovia uľahčia cestu scenárom príliš veľkými a neuveriteľnými náhodami. Správna kriminálka by mala byť aj o náročnom vyšetrovaní, nie o tom, že hľadaná osoba sa z ničoho nič objaví vedľa protagonistu – čo sa presne vo Vojne policajtov stalo.
Vtipnejší ako väčšina slovenských komédií
Vojna policajtov taktiež nikdy neutkvie v pamäti ako brutálna kriminálka kvôli naozaj nevídanej náloži humoru. Nechápte ma zle, vtipy, nadávky a prízvuky postáv sú skutočne zábavné, na filme sa dozaista nasmejete viac ako na väčšine slovenských komédií. Kde je však humor, tam sa automaticky uberá na serióznosti, čo je kompromis, ktorý tvorcom očividne nevadil. Našťastie však vždy vedeli, kedy z humoru ubrať a nechať v divákovi rozležať znechutenie nad mafiou na Slovensku.
Film má skvelý napínavý dej, ktorý vás pohltí až do samotného konca. Záver príbehu je dokonca úplne otvorený s priestorom na pokračovanie, keďže celá dejová linka s mafiánom Bercim (Rytmus) ostane nedoriešená, len pozastavená. Tvorcovia naozaj skončili v tom najlepšom, pričom ako divák dúfam, že už čoskoro uvidím viac zo všetkých skvelých postáv. A to najmä vďaka úžasným hercom, ktorí ich stvárnili.
Titulné duo policajtov si zahrali Aleksander Bárta a Juraj Loj, ktorých chémia a vývoj vzťahu ich postáv je stopercentne uveriteľná. Ide o hnací motor celého príbehu. Ako som spomínal vyššie, Rytmus ešte má na čom pracovať a musí si zdokonaľovať svoje herecké schopnosti, no ktovie. Raz z neho možno bude veľká herecká hviezda. Nezabúdajme ani na perfektne (až nebezpečne) šarmantnú a inteligentnú partnerku Mikyho, ktorú stvárnila skvelá Anežka Petrová a nájomného vraha s prezývkou Inžinier, ktorému dal tvár Marián Mitaš. Jeho výkon je ako vystrihnutý z Mlčania jahniat.
Sebavedomý režisér a zopár technických nedostatkov
Na film a veľmi dobre pozerá aj z technického hľadiska, réžia Rudolfa Biermanna je totálne sebavedomá a takmer dokonalá. Aby nie, tento človek stojí za snímkami ako Sviňa (2020) či Masaryk (2016). Kamera je taktiež premyslená a vo viacerých prípadoch kreatívnejšia, ako musela (čo je len dobre – vidno, že nad každým záberom sa niekto zamýšľal). Niekedy však blúdila a hľadala tú správnu kompozíciu.
Technické nedostatky sa dostavili aj pri strihu, a to takmer v každej akčnej sekvencii. Tvorcovia jednoducho musia raz a navždy pochopiť, že rýchle striedanie záberov automaticky neznamená skvelú akciu, ale aj pri bitkách treba dať záberom význam a následnosť. Menej je niekedy viac. Občas zarazia aj postprodukčné rozhodnutia, ako napríklad neplánované spomalené zábery, na ktoré kamera nebola prispôsobená počas nakrúcania. Bežnému divákovi však tieto nedostatky ujdú.
Recenzia na film Vojna policajtov – Zhrnutie
Vojna policajtov je špičková napínavá kriminálka, ktorá verne zachytila drsnú atmosféru Slovenska 90. rokov. Neuveriteľná chémia medzi dvoma policajtmi, ktorých perfektne zahrali Bárta a Loj, je doplnená o etické otázky nad prácou polície. Príbeh tiež ukazuje, aké efektívne dokáže byť vyhrážanie a úplatky v snahe mafie ovládnuť našu krajinu. Až na zopár technických nedostatkov ide o jeden z najlepších slovenských filmov, kvalitný a srdcervúci príbeh s prekvapivou dávkou skvelého humoru. Vojna policajtov je jednoducho kúsok, ktorý by mal povinne vidieť každý Slovák, a z toho dôvodu dostáva hodnotenie 8,5/10.
