Filmotéka Denisa Villeneuvea
Christopher Nolan, David Fincher i Damien Chazelle sa nespochybniteľne radia na zoznam najlepších režisérov „novej“ generácie. Ich filmy budeme čoskoro vnímať rovnako, ako dnes sledujeme kultové klasiky od Spielberga, Scorseseho či Lyncha. So svojou filmotékou sa medzi najtalentovanejších filmárov súčasnosti radí i Denis Villeneuve, 56-ročný francúzsky hovoriaci Kanaďan.
Dnes ho diváci evidujú najmä ako muža, ktorý sa rozhodol sfilmovať knižnú sériu Duna od autora Franka Herberta. Zatiaľ čo snímky Duna a Duna: Časť druhá dominujú kiná aj internet, jeho predchádzajúce projekty si zaslúžia rovnaké, ak nie aj väčšie uznanie. Dnes vás stručne prevediem filmografiou Villeneuvea, ako aj jeho nadchádzajúcimi projektmi. Jeho prvým celovečerným debutom bol…
August 32nd on Earth (1998)
Po sérii krátkometrážnych snímok Villeneuve napísal a zrežíroval svoj debutový film August 32nd on Earth. Dráma bola vybraná ako kanadský príspevok pre Najlepší cudzojazyčný film na 71. udeľovaní Oscarov, no nebola nominovaná.
Po nehode na diaľnici sa fotomodelka Simone (Pascale Bussières) rozhodne, že počať dieťa s jej najlepším priateľom Philippom (Alexis Martin) je jediný spôsob, ako dať jej prázdnemu životu zmysel. Philippe neochotne súhlasí s výhradou, že otehotnejú na púšti.
Pozn.: Filmotéka Villeneuva sa rada vracia k autonehodám a púšti. Dokonca hneď niekoľkokrát.
Maelström (2000)
V znamení autonehody pokračoval absurdnou psychologickou drámou Maelström. Rozprávačom snímky je hovoriaca ryba, čím do príbehu implementoval prvky fantasy a komédie. Príbeh sleduje mladú ženu trpiacu depresiami, ktorá sa zamiluje do syna muža, ktorého zavraždila pri autonehode.
Bizarný príbeh poskladal na základe jeho záujmu k autonehodám, čo je bizarné samo o sebe. Hlavnú postavu následne namodeloval podľa žien, ktoré vo svojom živote spoznal. Do tejto úlohy obsadil začínajúcu herečku Marie-Josée Croze. Snímka sa stretla s pozitívnymi ohlasmi a získala päť ocenení Genie Awards, dnes známych ako Canadian Screen Award.
Polytechnique (2009)
K réžii celovečernej snímky sa vrátil o deväť rokov neskôr pri filme Polytechnique. Tentoraz sa vybral štýlom čiernobieleho vizuálu, no opäť s ťažkou a depresívnou témou. Príbeh je založený na skutočnej udalosti montrealského masakru, známeho ako masaker na École Polytechnique.
Zobrazuje udalosti incidentu očami dvoch študentov (Sébastien Huberdeau a Karine Vanasse), ktorí sú svedkami toho, ako ozbrojenec (Maxim Gaudette) zavraždil štrnásť mladých žien. Polytechnique bol premietaný i na Filmovom festivale v Cannes a získal niekoľko ocenení vrátane deviatich vtedajších Genie Awards.
Požiare/Incendies (2010)
V roku 2010 debutovala na festivaloch v Benátkach a Toronte snímka Požiare. O rok neskôr bola nominovaná na Oscara v kategórii Najlepší cudzojazyčný film. Príbeh sleduje kanadské dvojčatá, ktoré cestujú do rodnej krajiny svojej matky v Levante, aby odhalili jej skrytú minulosť uprostred krvavej občianskej vojny.
Zatiaľ čo krajina nie je pomenovaná, udalosti vo filme sú silne ovplyvnené libanonskou občianskou vojnou a najmä príbehom väzňa Souha Bechara. Film sa nakrúcal primárne v Montreale a pätnásť dní strávil v Jordánsku – kam sa neskôr vrátil pre produkciu oboch častí Duny.
