Sviatky prichádzajú a ako už je zvykom, okolo každých Vianoc sa potulujú aj rozprávky. Či už klasické, alebo nové, ku Vianočnej nálade to proste patrí. Ja som sa teda riadne naladil a pozrel som si pokračovanie skvelej českej rozprávky Anjel Pána.
Dvojka, taktiež režírovaná Jiřím Strachom ma celkom prekvapila, ak sa mám priznať. Dobrá správa je, že pozitívne. V kine som sa na film snažil pozerať tak, ako by sa na neho pozeralo moje 8 ročné ja. A musím vám povedať, aj keď bol film „iba“ rozprávkou, slúžil ako pekné odreagovanie od psychologických a vojnových snímok.
To najlepšie z českých hercov
Hlavné úlohy si rovnako ako v jednotke, tak aj vo filme Anjel Pána 2 zahrali Ivan Trojan ako Anjel Petronel a Jiří Dvořák ako pokušiteľ čert Uriáš. Tentokrát sa k nim v hereckom obsadení pridala nádherná Vica Kerekes v roli Magdalény, mamy Anny Čtvrtníčkovej ako malej Aničky. Samotného Boha si opäť zahral Jiří Bartoška a na Zemi pôsobil problémy Bolek Polívka v roli vydriducha Košťála. V rozprávke si zahrali aj Vojta Dyk, Pavel Liška, Marián Labuda a iní. Bohu žiaľ, film bol absolútne zbytočne preložený do slovenčiny. Dabing bol dobrý, to nepopieram, ale bol zbytočný a omnoho radšej by som sa pozrel na verziu v originálnom znení.
Čo sa mi ale páčilo bol klasický český humor, ktorý túto novinku ihneď zaraďuje medzi ostatné známe československé filmy. Okrem nie moc vtipného začiatku príbehu, ktorý je dôvodom, že sa dej filmu vôbec udial, som nadmieru spokojný. Humor nebol príliš primitívny, i tak ho ale pochopia aj deti. Nebol ani trápny a v kine sa smiali všetci od škôlkarov až po seniorov. A to je to čaro nielen vianočných československých rozprávok. Užiť si ju dokážu naozaj všetci.
Mikulášsky príbeh Anjel Pána 2
Príbeh ja samozrejme zasadený do sviatkov a dokonale doň zapadá. Scenárista Mark Epstein dostal skvelý nápad poslať Ivana Trojana a Jiřího Dvořáka dole na Zem presne v ten deň, kedy je to samozrejmé; na Mikuláša. To má za následok nielen vtipné scény, ale aj skvelú náladu počas tajomnej a zasneženej noci. Samozrejme nechýbal ani milión-krát ohraný príbeh o nevinnej kráske a zlom a lakomom boháčovi. Výsledkom a zároveň akýmsi druhým vyvrcholením je ponaučenie, ktoré nám zdelí Boh samotný: „Cesta k poznaniu vedie predovšetkým cez seba samého, cez objavenie sily priateľstva, lásky a schopnosti odpustiť.“
S kamerou sa vyhral skvelý Martin Šec, ktorý si atmosféru riadne vychutnal. A zvládol to bravúrne.
Hudbu pre film zložil Ondřej Brzobohatý, ktorá bola naozaj skvelá. Okrem tej však ale náladu diktovala klasická koleda Chtíc, aby spal.
Čo ale určite za zmienku nestojí, maximálne za negatívnu, boli vizuálne efekty. Aj keď ich bolo minimum, keď sa nejaký špeciálny efekt na plátne objavil, ihneď ste si ho všimli. Lebo bol taký zlý. To už myslím ale je vedľajšie a nič iné som vlastne ani nečakal.
Hodnotenie
Rozprávka sa mi páčila. Rád by som o filme tvrdil, že je najlepšou českou snímkou tento rok. Taktiež si myslím, že ju okamžite môžeme zaradiť medzi ostatné klasické rozprávky so sviatočnou tématikou. Ohromní herci a hlavne Ivan Trojan a Jiří Dvořák nám dokázali, že sú vskutku jedni z najlepších. Hudba bola fajn, na konci si dokonca aj zaspieva Lucie Bílá. Filmu dávam hodnotenie 7/10.