Saints Row RECENZIA
Recenzovaná verzia: PlayStation 5
Môžem úprimne povedať, že sériu, ktorá je nezriedka označovaná ako šialené Grand Theft Auto, mám veľmi rád. Nie som skalný fanúšik (štvrtý diel som dokonca vynechal úplne), na Gat out of Hell by som najradšej zabudol, avšak dvojku i trojku vnímam dodnes pozitívne. Preto som dlho nad jej rebootom nepremýšľal, keďže šlo o priznaný návrat k pôvodnému konceptu. A ako teda dopadol v mojich očiach nový prírastok do hernej rodiny? Presne to vám prezradí dnešná recenzia Saints Row.
Pravdepodobne ste z predošlého odstavcu vytušili, že preferujem realistickejší prístup k akčnej sandbox látke. Áno, slovo realistický a Saints Row síce nejdú príliš k sebe (čo vám dnešná recenzia ešte neraz dokáže), avšak oproti neskorším dielom, kde ste boli prezidentom Ameriky, bojovali ste proti mimozemskej rase, prípadne ste s krídlami brázdili brány pekelné, pôsobí úvodné trio hier ako taká milá a mierne excentrická náhrada najpopulárnejšej open world série všetkých čias.
Back to roots
Preto som bol rád, keď som videl, že nové Saints Row sa tak trochu vracia ku koreňom, akurát do overeného receptu pridáva westernový setting a trochu liberálnejší prístup k postavám. To mi vo finále bolo relatívne jedno, keďže na rozdiel od iných súčasných projektov, nikto vám počas hrania netlačí už pomerne otravnú a agresívnu agendu priamo do tváre. Aj keď vám už teraz môžem garantovať, že na čiastočný review bombing dôjde, nakoľko v súčasnosti stačí, že máte v hre alebo filme postavu tmavšej pleti, no a automaticky ste woke.
Navyše, hrateľnosť z dostupných videí na mňa pôsobila pozitívne, pretože sa držala zaužívaných koľají, ktoré kombinovali rýchle preháňanie sa po rozpálených cestách, surové arkádové prestrelky a nekorektný scenáristický prístup, ktorý som na sérii vždy oceňoval. A napočudovanie som presne toto dostal. Nič viac a nič menej. Je to ale v roku 2022 dostatočné? To si rozpovieme v nadchádzajúcich riadkoch a odstavcoch.
Westernové Starship Troopers?
Úvod ma pomerne prekvapil. Tvorbu postavy (ktorá súvisí aj s oblečením a ďalšími doplnkami) si podrobnejšie rozoberieme nižšie, nakoľko by som sa aktuálne radšej venoval samotnému začiatku hrateľnosti. Autori totiž využili pomerne tradičný a dnes už vlastne nezaujímavý scenáristický oblúk, ktorý pracuje s napínavou situáciou na začiatku a dostáva sa k nej prostredníctvom retrospektívy.
Preto si v bode, kedy začína príbeh, myslíte, že ústredný hrdina zomiera (aké originálne, však?). Ako sa do tejto nepochybne nepríjemnej situácie dostal? Ako sa bežný študent, ktorého občas svrbí prst na kohútiku zbrane, premenil na bossa ikonického gangu Saints? A hlavne, dokáže prežiť túto šlamastiku, v ktorej sa ocitol? Nasleduje začiatok retrospektívy, kedy sa ako hráči dozviete, že vami vytvorená postava je členom takzvaných Marshalls, elitných vojakov slúžiacich ako tá najtvrdšia ochrana ústredného herného mestečka.
Automaticky sa zamyslíte – ako len dôjde k tej zmene, ktorú avizuje začiatok naratívneho rozprávania? Čoskoro ste súčasťou veľkého vojenského záťahu, kedy máte v tematickom a westernovo vyznievajúcom prostredí eliminovať tamojšieho kriminálnika. Keďže je to ale Saints Row, všetko začína s obrovským výbuchom a vy prežívate futuristickejšie ladené vylodenie v Normandii, kde okolím horia plamene, kosíte nepriateľov po desiatkach a popritom z úst vypúšťate suché hlášky a tony infantilného humoru.
Všetko to pôsobí ako paródia. Niekedy trefná a ostrá, prirodzene vtipná, či až prekvapivo sofistikovaným spôsobom hlúpa a geniálna zároveň. Napríklad franšíza miestnych mechanikov nesie pomenovanie JimRob’s (vymeňte prvé písmená slov) a podobne jednoduché, no súčasne vlastne nadmieru zábavné vtipy lemujú každú hlavnú alebo vedľajšiu misiu.
Sínusoida písania
Nie je to pre každého a dokonca by som rád kriticky podotkol, že príležitostne dialógy vyznievajú kŕčovito a hlavní hrdinovia pôsobia ako z legendárnych Friends. Akurát teda z nejakého dôvodu bezproblémovo vraždia davy dobrých aj zlých ľudí a potom o svojich kriminálnych kúskoch bezmyšlienkovito žartujú.
Tým chcem povedať, že na scenár sa pomerne ťažko naladiť. Hlavne keď naratívna línia Saints Row niekedy až nemiestne kombinuje parodický rollercoaster, ktorý surovo šliape na plyn a vyznieva ako osemdesiatkový akčný film uťahujúci si sám zo seba. No a následne kreatívne pero odbočí do uličky relatívne komornej sekvencie, ktorá je pomerne seriózna a dala by sa pretaviť v dospelé a uvedomelé rozprávanie.
Naozaj ma miestami to nekonzistentné písanie vyrušovalo a hoci je pravdou, že príbeh vlastne nie je až tak silnou stránkou tejto série, nadobudol som dojem, že autori akoby nevedeli, ktorým smerom sa vydať. Takto zostali na polceste k jednému aj druhému cieľu, pričom by som rád zdôraznil, že svoje vrcholy majú oba opozičné protipóly.
Ono to žije!
Ako som prisľúbil vyššie, musíme sa pozrieť i na pomerne dôležitú súčasť celého zážitku, ktorou je úprava vlastnej postavy a následne nakupovanie rôznych doplnkov oblečenia. Logicky som ju neumiestnil na úplný začiatok recenzného textu, aj keď sa k nej chronologicky dostanete prv než k príbehu. Každopádne, vývojári, po vzore starších titulov, zostávajú pomerne verní bizarnosti. Tomu odpovedajú i možnosti v rámci vytvárania a neskoršieho upravovania charakteru. K dispozícii sú napríklad bodné rany od upírov, plastika na štýl Frankensteinovho monštra alebo škrabance od divej mačky.
Pochopiteľne, svoju postavu viete kompletne vyzliecť a ako cenzúru použiť typickú fialovú zeleninu známu zo sociálnych sietí. Alebo usmievajúceho sa emotikona či loptu určenú pre futbal. Nanešťastie, efekt nahoty je zničený v momente, keď sa nahý pozriete do zrkadla a zistíte, že vaša postavička je vlastne hračkársky Ken. Okrem toho si ale viete aj upraviť šírku vášho rozkroku, môžete mať prehnane obézny charakter alebo naopak až príliš chudú postavu. Možností je neúrekom.
Potešilo ma, že tvorcovia zapracovali do hrania aj umelé končatiny. Síce ide skôr o krok k súčasnej dobe a jej požiadavkám (minimálne za mňa nemožno hovoriť o slobodnom autorskom popude), po vizuálnej stránke to funguje.
Hrateľnosť to v zásade nijako neovplyvňuje a pokiaľ niekto bude mať lepší zážitok z toho, že môže hrať za istým spôsobom hendikepovaný charakter, nemám s tým problém, práve naopak. Ide „iba“ o ďalšiu z početných vizuálnych možností, ktorá rozširuje už tak solídnu rozličnosť v rámci tvorby postavy.
You’s a window shopper
V mestečku taktiež nájdete kvantum obchodov, kde si viete zaobstarať muníciu a potrebný arzenál. Ten sa mimochodom postupom v hre a pri stúpaní naprieč úrovňami (tie hráčovi sprostredkúvajú užitočné schopnosti a aj takzvané perky využiteľné v boji alebo počas šoférovania) rozširuje. Dostávate sa teda aj k novým zbraniam užitočným pre mordovanie vašich oponentov. A že ich máte dosť. Gangstrov, zabijakov, políciu, armádu alebo agresívných šoférov, ktorí vás chcú zmlátiť.
Peniaze pritom nie sú výrazným problémom, pretože ich získavate v hojnom počte z misií i vedľajších aktivít. Taktiež, ak sa pustíte do nábojovej bitky s nepriateľskými frakciami roztrúsenými po meste, takmer z každého soka padajú zelené bankovky a takouto cestou si viete prísť aj na tridsať tisíc. A teraz si povedzte, tridsať tisíc za dvadsať minút. Kde vám toto dajú?
When I was broke, I’d go out and rob some more
Tak či onak, nechýbajú ani bežnejšie stánky a centrá s rôznorodým oblečením. A nakoľko som už niekoľkokrát zmienil šialenosť značky Saints Row, aj v tomto prípade je výber poriadne ostrý. Samozrejme, pre hráčov, ktorí hľadajú skôr bežnejší odev radového človeka a slušného občana, takýchto kúskov je tu viac ako dostatok.
Ak ale bažíte po niečom cool, niečom, čo by vašich nepriateľov instantne odplašilo preč, prídete si na svoje. V to si môžete byť istý. Na hlave sa dá nosiť napríklad lampa. K tomu si viete hruď odieť do ženských šatočiek a ako bonus byť kompletne bez spodnej bielizne. Niekde nájdete aj obrovské (ale naozaj gigantické) kovbojské čižmy, kostým zakrvaveného chirurga, prípadne prerastenú masku Jim Roba.
Ako som už napísal, je toho dostatok, pričom hra pomerne efektívne láka hráča na prieskum a nákup v prítomných obchodoch, pretože vývojári šikovne naviazali na túto aktivitu jednu z výziev, no a tá vás nakoniec odmení i klasickou PlayStation trofejou. Ak by vás ale náhodou nakupovanie nebavilo, od začiatku ste zásobený niekoľkými klasickými odevmi a nemusíte sa preto báť, že by ste celú hru museli prežiť v jednom (nutne upotenom) tričku.
Otvorený svet neodpovedá štandardu roku 2022
Prostredie, kde robíte všetky tie zločiny, skáčete z helikoptér, pristávate pomocou wingsuitu, narážate do polície alebo vykonávate nájomné vraždy, sa volá Santo Ileso. Ide o relatívne logicky usporiadané mesto. To je obklopené púšťami a horskými masívmi, pričom v jeho strede leží pomerne rozvinutá civilizácia reprezentujúca najbohatšiu spoločenskú vrstvu. Prítomná kasínová oblasť pritom akoby vypadla zo Scorseseho trojhodinovej gangsterky s príhodným názvom. Inými slovami, pripomína Las Vegas.
Cesty a ich rozdelenie, minimálne za mňa dáva zmysel. Budovy sú uložené na logických miestach a na zbežný pohľad pôsobí všetko vlastne ideálne. Máte tu chudobnú časť mesta, bohatú a následne takmer vyľudnenú púšť, kde na auto, prípadne človeka narazíte naozaj veľmi zbežne. A občas to tam pripomína Breaking Bad so zapnutým „mexickým“ filtrom.
Akonáhle sa ale začnete pozerať na jednotlivosti, vytvárajú sa prvé praskliny v simulácii otvoreného mestečka. Osobne testujem žánrové hry aj takým spôsobom, že jazdím podľa predpisov a snažím sa imitovať chod bežnej dopravy. A to tu nezriedka nejde, respektíve, nefunguje to ideálne.
Červená znamená stáť
Aby som bol úprimný, s týmto má problém i velebený projekt Rockstar Games, Grand Theft Auto V (ktoré sám milujem), kde umelá inteligencia občas hapruje. Je to ale zvládnuteľné a vo väčšine prípadov sa viete vyhnúť zrážke. Tu do vás ale automobily nezriedka nekompromisne narážajú a to iba preto, že stojíte na červenom svetle semaforu. Čo je ale zvláštnejšie, nenarážajú iba do vás, ale aj do ďalších NPC charakterov, čo autentickosti nepridáva.
A chápem, že ide o arkádu. Preto napríklad nekritizujem, že sa do každého auta viete dostať bez kľúča alebo rozbitia okna. No minimálne doprava by mala byť uveriteľne simulovaná. Tvorcovia zo štúdia Volition si teda síce dali prácu s drobnými detailmi typu havárie, kde postavy nezriedka narazia a následne príde polícia zločin vyriešiť. Niektoré cesty sú počas jazdenia opravované robotníkmi. Chodci cez mesto prirodzene prechádzajú, rozprávajú sa, hrajú na gitaru alebo nakupujú v obchodoch.
Uncanny Valley
Umelá inteligencia je ale očividným problémom, ktorý mi zážitok z cestovania výrazne znižoval. Áno, zmienený žánrový opus je o niekoľko úrovní vyššie, disponuje väčším množstvom unikátností, dialógov a všetko v ňom je simulované autentickejšie, musíme však byť fér. Štúdio Rockstar Games má niekoľkonásobne vyššie vývojárske know-how. Predpokladám, že rozpočet iba na marketing bol hlbší ako všetky peniaze investované do dnes preberanej novinky. A hlavne, Saints Row je výrazne arkádovejší.
Preto chápem, že nie všetko je dokonalé, avšak dúfam, že k relevantným opravám dôjde, pretože sa mi nezdá, že by šlo o neriešiteľný neduh. Áno, niektoré prvky sú zakorenené v dizajne a zostanú v takejto podobe, no minimálne počty postáv na chodníkoch by sa mohli zvýšiť. V aktuálnom stave teda spokojný rozhodne nie som.
I see dead people
Nepridáva tomu ani fakt, že audiovizuálne spracovanie výrazne kríva. Titul nepôsobí ako novinka zo súčasného roka. Postavy vám miznú pred očami alebo sa pred vami z ničoho nič spawnú. Mŕtvi nepriatelia sa stratia po niekoľkých sekundách, čo tiež nevyzerá príliš dobre. A to nie je všetko. Počas nočných hodín občas dochádza na hmlu, ktorá je ale tak tuhá, že pripomína skôr nejakú open world variáciu novej Silent Hill hry. Niekde evidentne nastal problém, pretože takto zlá viditeľnosť nedáva zmysel, nakoľko skutočne sa o aute dva metre pred vami dozviete sekundu pred tým, ako doň narazíte.
To isté pritom napíšem o púštnej búrke, ktorá pre zmenu vyzerá ako z Mad Max hry z produkcie Avalanche. Kde je ale problém? Že v zmienených hrách ide o jasný zámer, ktorý formuje atmosféru. V Saints Row je to iba grafický problém a ten by mal byť opravený.
A podobných nedokonalostí nájdete v tunajšom meste až príliš veľa. Nie sú to game breaking veci, no ak máte uveriť a plne sa oddať nejakému hernému svetu, je ideálne, ak pôsobí bezproblémovo. A tu tento pocit nenadobudnete. Žijeme však v dobe herných pohrôm, kedy sme si museli zvyknúť (nedobrovoľne) aj na vlastne úplne rozbité tituly, ktoré sa následne opravujú aj niekoľko dlhých mesiacov. Z takého pohľadu je Saints Row príkladnou ukážkou toho, ako vydať funkčnú hru. A to je len veľmi slabá pochvala.
Obsahovo hutné
Na strane druhej však po meste nájdete kvantum aktivít, ktoré po čase narážajú na nepríjemný stereotyp. Viete si ich ale dávkovať a tým pádom vám nemusí nutne liezť konkrétna vedľajšia úloha krkom. Takmer na každom rohu nájdete kontajnery plné pokladov, peňazí alebo zákerných chorôb. V kľúčovejších oblastiach sa nachádzajú historické centrá, kde si viete prejsť náučnú cestu. Tá vám oživuje minulosť mestečka a činí prostredie skutočnejším.
Za relevantnejšie a plnohodnotnejšie aktivity možno považovať klasické vedľajšie úlohy. K dispozícii je hneď niekoľko typov, ktoré sa svojou štruktúrou opakujú. Logicky sa ale nachádzajú na iných miestach a napríklad Pony Express, pri ktorom sa musíte v časovom limite dostať do konkrétnej oblasti, úplne inak pôsobí na tradičnej ceste ako v horskej oblasti.
Obsahovo zábavné
Ďalej tu máme dehonestovanie nepriateľských podnikov zlými recenziami. Toto je moja azda najobľúbenejšia novinka hry. Prídete k budove, pomocou mobilnej aplikácie zanecháte zlú recenziu, no a konkurencia sa rozhodne, že váš názor je tak nebezpečný, až po vás pošle tri po zuby ozbrojené komandá, ktoré musíte zabiť. Ako takéto niečo nemilovať?
Ak by ste sa chceli zahrať na ikonického agenta 47, prostredníctvom mobilu si dokážete vybrať cieľ eliminácie. V tomto prípade považujem za veľké plus, že táto aktivita nie je vždy tradičnou akčnou misiou a tvorcovia niekedy koncept zabíjania ohýbajú, aby pôsobil zaujímavejšie. Pýtate sa ako? Napríklad tým, že sa vaše ciele nachádzajú v autách a vy ich musíte prejsť obrovským Monster Truckom.
Je veľmi dobré, že v podstate celé mesto je zahltené relevantnými aktivitami. Áno, zmienené kontajnery pôsobia ako nechválne známe otázniky. Rovnaké tvrdenie možno prehlásiť o stratených drogových zásielkach, ktoré zbierate, avšak zásadným rozdielom oproti Assassin’s Creed hrám je, že prítomné mesto predsa len pôsobí viac uzavreto ako ostrovy z Grécka alebo púšte Egypta. Preto máte pocit, že takéto aktivity plníte tak nejak prirodzene a nikto vás do nich nenúti.
Nehovoriac o tom, že sú náramne zábavné, pričom zámerne neupozorňujem na všetky. Bude dobré, keď niektoré spoznáte až počas vlastného hrania, pretože Saints Row v tomto ohľade dokáže veľmi príjemne prekvapiť. A starších fanúšikov dokonca potešiť istou nostalgiou.
Simulátor Johna Wicka
Akčným pasážam nechýba satisfakčný element. Volition využíva popularitu filmovej série s najznámejším zabijakom strieborného plátna a preto prestrelky pôsobia o niečo realistickejšie. Minimálne narábanie so zbraňou a špeciálne vraždy zblízka vyznievajú svojimi animáciami autenticky. Upozorňujem však, že sa nepovažujem za experta a ide striktne o subjektívny dojem z animačnej prezentácie.
Čo je ale najdôležitejšie, prestrelky si udržiavajú obrovskú dynamiku, ktorá je zaistená rôznymi druhmi protivníkov. Každá frakcia pristupuje k bojom úplne inak a preto nie každý postup funguje na všetkých. Vojaci Marshall sú viac organizovaní, gangstri zasa rozhádzaní, no drviví a nebezpeční. Niekedy je ideálnejšie bojovať s jednoručnou zbraňou a efektne kľučkovať medzi protivníkmi. V ďalších prípadoch si držať odstup a zaplaviť sokov morom oceľových nábojov.
Aby ste ma celkom pochopili, niektorí nepriatelia na vás útočia z diaľky, hádžu zápalné fľaše alebo dokonca granáty. V takom prípade nie je príliš rozumné držať si ich pri tele. Ďalší pre zmenu preferujú chladnejšie zbrane, ktorými vám chcú vymlátiť z hlavy aj tie posledné dve mozgové bunky zostávajúce vášmu ústrednému hrdinovi. Tu sa zasa vyplatí počkať, kým podídu bližšie a možno ich odpáliť brokovnicou alebo iným kanónom.
Z hľadiska herného dizajnu je výborné, že opozičné postavy využívajú iné taktiky a tým pádom majú odlišne nastavenú umelú inteligenciu. A to je v dobe, kedy tvorcovia nezriedka iba používajú vizuálny reskin, ktorý ale premýšľa úplne rovnako, mimoriadne osviežujúce. A aby som dal veci na pravú mieru, tak nie, nemyslím si, že súperi sú nadmieru chytrí. Majú ale stanovené pravidlá premýšľania podporujúce výzvu. Ich počet pritom hravo prevýši fakt, že miestami ich zabíjanie pripomína poľovačku nehybných byvolov.
Monotónnosť v živote zabijaka
Býva ale zvykom, že strieľanie sa časom zunuje a akcia naberie monotónny spád. Autori si ale pre hráča pripravili dostatok abilít a pestrý arzenál. Svoje tools of destruction si môžete počas bojov meniť, takže jednu chvíľu útočíte automatickou puškou, následne presedláte na ručnú pištoľ. Alebo ľubovoľné SMG, prípadne automatickú brokovnicu. A potom zase na neoficiálny variant klasickej pušky Winchester. Akurát teda nechápem, prečo takmer každá zbraň má na sebe pripevnený vertical grip, aj keď jeho prítomnosť z logiky zmysel nedáva.
Každopádne, sandboxové, aj príbehové prestrelky sú zábavné aj po stovkách vystrelených mozgov, čo je rozhodne pozitívne. Nezriedka som samého seba pristihol, ako sa nahlas divokosti akcie smejem, pretože tá občas naberie naozaj nepredvídateľné kontúry. A v takých situáciách element morbídnosti i šialenosti stúpa na vysokú úroveň. To je, samozrejme, iba dobre, pretože kde inde by sa niečo podobné malo diať, ak nie v arkádovej strieľačke s otvoreným svetom?
Hlavné misie pritom vo svoj prospech používajú unikátne prostredia, vedľajšie misie zasa svojskosť konkrétnej aktivity. No a tradičné „voľné“ zabíjanie? To ma pre zmenu bavilo práve vďaka obrovskej voľnosti a v podstate úplnej nevyspytateľnosti, kde dochádzalo aj ku kolízii gangov, ktoré medzi sebou začali bojovať.
A predstavte si, ako výborne pôsobia tie momenty, pri ktorých ste zakliesnení medzi vzájomne sa vraždiacimi súpermi, kde si vyložene vyberáte svoje ciele a každý jeden zo sveta odpravíte naozaj čvachtavým zásahom do hlavy. A to som ešte zabudol spomenúť, že som pri tom mal oblečené ženské šaty a moja postava cez zuby chrapľavým, kovbojským hlasom cedila hlášky typu – čo by človek nerobil pre nájom.
Prirodzená evolúcia. Alebo nie?
Saints Row nepredstavuje žiaden žánrový pretras definujúci pravidlá hry pre budúce roky, čo vám zrejme potvrdila i dnešná recenzia. Tá sa pozrela na kladné ale aj záporné stránky najnovšej iterácie série, ktorá je tu s nami od roku 2006. Ide však o úspešný reštart? Pod takéto tvrdenie by som sa bezproblémovo podpísal. Musím síce skonštatovať, že tvorcovia z Volition do veľkej miery iba recyklujú svoje vlastné nápady a funkčné prvky z iných open world počinov, vo výsledku tu však fantasticky funguje.
Stále si síce stojím za svojím tvrdením, že otvorený svet nie je stopercentný. Niektoré problémy súvisia priamo s dizajnom a nedajú sa teda, žiaľ, opraviť patchom. Čo je ale hlavné, jadro hrateľnosti nespúšťa nohu z plynu a vedľajšie i hlavné aktivity ma nadmieru bavili. Gunplay si udržiava potrebnú dynamiku. V rámci prístupu k prestrelkám máte dostatok možností a zmena taktiky je vďaka implementácii rôznych frakcií v podstate nevyhnutá.
Do toho si môžete pripočítať funkčný humor, ktorý síce pripomína infantilnosť typu Jackass (príležitostne som mal naozaj pocit, že to písala táto sympatická partia bláznov), avšak akonáhle sa na túto líniu naladíte, začnete si ju s chuťou užívať. A to aj v prípade, že budete spočiatku len neveriacky krútiť hlavou. Viac vám zrejme bude prekážať avizované nekonzistentné písanie príbehu.
Na záver si musím dať ruku na srdce a úprimne prehlásiť, že ak by sme tu virtuálny gang svätých mali každé dva alebo tri roky, vnímal by som ďalší diel kritickejšie. Lenže séria arkádových open world titulov sa k nám vrátila po neuveriteľných siedmich rokoch. A prišla v dobe, kedy som si myslel, že sa už žiadneho vzkriesenia nedočká, pretože pekelné (tematicky i kvalitou) Gat out of Hell pôsobilo ako posledný klinec do polo rozbitej truhly s nápisom Saints Row.
Dovidenia v DLC rozšíreniach…
Značka ale povstala z pekiel, zaradila spiatočku a ja som za to rád, pretože z toho vznikla veľmi dobrá hra. A aj teraz, počas písania riadkov deň pred embargom, očakávam, že sa priemer známok bude pohybovať na škále od šestky až po osmičku. Veľmi pritom bude záležať, ako veľmi ste prejedený otvorenými svetmi, v ktorých primárne jazdíte a strieľate nepriateľov po tuctoch. Za posledné roky sa totiž s takýmito hrami roztrhlo vrece. A hoci Saints Row má svoje špecifické vlastnosti, v jadre medzi takýmito hrami nie je rozdiel.
Ja som si ale takto divokú, priamočiaru a v konkrétnych situáciách vyložene prekvapujúcu záležitosť nadmieru užil. Väčšinou sa pritom prikláňam k nižšej známke, no teraz rád urobím výnimku, ktorá toto zaužívané pravidlo potvrdí. Dnešná recenzia Saints Row preto končí s výsledným hodnotením 8/10.
Ako epilóg analýzy môže poslúžiť nemalé nadšenie z prichádzajúcich DLC epizód, ktoré majú podľa autorov rozšíriť príbeh a hrateľnosť hernej novinky. A vzhľadom na to, že v minulosti sa sága Saints Row dočkala naozaj výborných a zasadením nevídaných dodatkov, očakávam už ohlásený obsah s otvorenou náručou. Tak snáď nedostaneme nejaké bežné príbehové obohatenie, ktoré by nevyužívalo ďalší potenciál mesta Santo Ileso.
