Krvavý seriál Castlevania, typické japonské anime, no s americkou produkciou
Digitálna platforma Netflix je momentálne miestom, kde tvorcovia môžu experimentovať a ísť aj do projektov, na ktoré by im iné štúdiá alebo televízie peniaze jednoducho nedali. Podobnou stávkou na neistotu bol aj seriál Castlevania, ktorý adaptoval známeho herného zakladateľa žánru metroidvania (Metroid a Castlevania) do seriálovej podoby.
V tomto prípade Netflix zachránil projekt, ktorý mal byť pôvodne samostatným filmom adaptujúcim hru s názvom Castlevania III: Dracula’s Curse. Pracovalo na ňom štúdio Project 51 a produkčne pripravovaný film zaštítil Kevin Kolde. Samozrejme, k očakávanej snímke nikdy nedošlo. Celá adaptácia bola obnovená až v roku 2015, kedy o ňu začal mať záujem digitálny gigant na poli streamovania seriálov a filmov.
Neočakávaný úspech
V tomto období sa do adaptovania zapojilo animačné štúdio Powerhouse Animation Studios, ktorých vizuálny štýl bol výrazne inšpirovaný herným Symphony of the Night, pričom to je dodnes považované za bezkonkurenčne najlepší diel hororovej ságy.
Naprieč doterajšími tromi sériami sa o scenár staral Warren Ellis a režijne bol najčinnejší Sam Deats, ktorý z dvadsiatich dvoch epizód pracoval na šestnástich. Obľúbené anime k nám prichádza najčastejšie z východných krajín. Tieto animované príbehy plné násilia, veľkolepých príbehov a nepredstaviteľných svetov neraz vychádzajú z originálnych manga kníh, Castlevania je však primárne americkou produkciou.
To znamená, že sa do seriálu dostal slušný zástup šikovných hercov s výraznými hlasovými kreáciami. Hlavná rola Trevora Belmonta pripadla hercovi menom Richard Armitage (Thorin Oakenshield z trilógie Hobbit). Upírsky bojovník Alucard je sprevádzaný hlasom Jamesa Callisa, no a Alejandra Reynoso prepožičiava svoj dabing postave Sypha Belnades.
Okrem toho sa v seriáli objavuje u mladých dievčat populárny Theo James v úlohe Hectora a najnovšie sa v tretej sezóne predstavil Bill Nighy, ktorý zobrazuje postavu Saint Germaina. Prvé dve série sa pritom tešili obrovskej popularite a stali sa jednými z najúspešnejších originálnych animovaných projektov na Netflixe. Bude môcť tretia séria pokračovať v úspechu predchodcov?
Krátka rekapitulácia
Keďže prvá sezóna vyšla ešte v roku 2017, je na mieste si pred prezretím tretej série zopakovať predchádzajúce udalosti, ktoré viedli k najnovším dejovým obratom. Samozrejme v prípade, že si nechcete nič zo seriálu pokaziť a zaujíma vás iba rozbor tretej série, môžete sa presunúť k ďalšiemu odseku.
Základnou premisou a lepidlom uplynulých dvanástich epizód bol mocný gróf Dracula a jeho tragický, značne romantizovaný príbeh. Najsilnejšiemu upírovi zo všetkých upírov chladnokrvne poverčiví katolíci zavraždili ľudskú manželku, a ten ako pomstu vyhlásil, že vyhubí celé ľudstvo.
S týmto krvilačným plánom príliš dlho neváhal, keďže povolal armádu svojho druhu a dvoch ľudských čarodejníkov Hectora a Isaaca. Tí dokážu z brán pekelných vytiahnuť stratené duše a umiestniť ich do obludnej schránky, ktorej jedinou úlohou je slúžiť novému pánovi. Takýmto spôsobom započal Dracula svoje apokalyptické ťaženia za pomstou.
Do cesty sa mu priplietli Trevor a Sypha, ktorí prebudili Alucarda, Draculovho syna – napoly človeka a napoly upíra. Našim hrdinom sa, ako osamelému odbojovému triu, podarilo nakoniec Draculu skoliť a ukončiť celú tragédiu nešťastného vládcu upadajúcich jednotiek. Hoci kardinálne zlo bolo porazené, šťastný koniec to rozhodne nebol.
Alucardovi nezostala žiadna rodina, len zaprášené sídlo a stovky starovekých kníh s nepredstaviteľnými vedomosťami. Trevor sa vydal so Syphou do sveta a za dobrodružstvami, avšak zostávajúce légie upírov takmer okamžite začali budovať nové jednotky.
Hector bol zajatý za účelom vytvorenia upírskej armády a Isaac plánuje pomstu za smrť Draculu, ktorý sa k nemu, ako jediná bytosť na svete, správal ľudsky. To by bol stručne pripomenutý doterajší dej, ktorý nám seriál Castlevania ponúkol. Môžeme sa presunúť k jeho najnovšej sérii.
Početné intrigy v príbehu bez lepidla
Seriál Castlevania mal v posledných dvoch prípadoch veľkú výhodu v tom, že sa mohol oprieť o kolosálneho nepriateľa. Dracula bol stelesneným tragického antagonistu, ktorý má dostatočnú stimuláciu k svojmu konaniu. Vďaka jednoducho vysvetlenému pozadiu udalostí, s ním v konkrétnych prípadoch dokážete súcitiť a samotné zakončenie vám môže pripadať poriadne emotívne, dojímavé a trpké súčasne.
Preto sa mnohí fanúšikovia zákonite pýtali, kam sa nedávno ohlásená tretia séria vydá. Veď predsa najväčší nepriateľ bol porazený a i napriek tomu, že všetky dejové línie neboli uzavreté, seriálová Castlevania pôsobila ako príbeh Draculu a jeho pádu. A práve neisté smerovanie a absencia komplexnejšieho prepojenia je najväčším neduhom najnovšieho pokračovania.
Naposledy bolo dianie rozdelené na líniu upírov a líniu ľudských hrdinov s tým, že druhá zmienená bola značne znevýhodnená. V praxi to príliš nevadilo, nakoľko kratšia minutáž (približne dvadsať minút na epizódu) a parádne spracovanie intríg v grófovom hrade boli dostatočne pútavé.
Každopádne, snáď každý cítil, že autori tak trochu šetria s dynamikou deja. Preto všetko pôsobilo trochu staticky. Nakoniec sa dianie naplno rozbehlo v posledných epizódach, ktoré sú ukážkou toho, ako by mal seriál Castlevania vyzerať celý čas.
Žiaľ, tentokrát je to z tohto hľadiska ešte o niečo horšie a výraznejšie. Jednak preto, že epizód je až desať, no zároveň sú aj dlhšie než tie predošlé. Niektoré svojou minutážou siahajú až k tridsiatim minútam, čo je rozhodne nemálo.
Celá séria je rozdelená na štyri samostatné dejové línie, avšak autori zostávajú verní príbehovej statickosti. To znamená, že motivácie charakterov sú zaujímavé a viete, že k niečomu spejú, no reálne sa k dôležitým udalostiam dostanú v posledných dvoch epizódach.
Pekelné finále zachraňuje mnohé
Zvyšok sa nesie v duchu nie až tak pútavých monológov a dialógov, na ktoré sa pomerne často apeluje, a Warren Ellis v nich mierne zlyháva. Až príliš pravidelne opakuje už počuté informácie a dobre známe fakty, následkom čoho neraz diváka nudí. Nehovoriac o tom, že sa nezriedka sústredí na nesprávne postavy, ktoré diváka nemajú prečo zaujímať.
Jednotlivé zápletky sú pritom fajn, nechýba im tajomno ani výborný základ, no čoskoro začnú pôsobiť monotónne a vy vlastne netrpezlivo očakávate žiadanúgradáciu. Tá však prichádza už v spomínanom závere, ktorý je uspokojivým krvavým peklom so všetkým, čo k tomu patrí.
Dostaneme sa k neočakávaným záverom, perfektným zvratom a neuveriteľne brutálnym súbojom, ktoré po vlažnejších ôsmych epizódach pôsobia mimoriadne osviežujúco. Sú výborne zostrihané a bravúrne sa dopĺňajú. Najmä preto ich osobne považujem za vrchol doterajšieho seriálu.
Okrem toho mám však menší problém s tým, že minimálne príbeh Trevora je vo finále nikam nesmerujúcou epizódou. Neviem si predstaviť, ako by mala ovplyvniť budúce udalosti. Sám o sebe veľmi dobre funguje, ale z hľadiska série ako celku nemá jeho prítomnosť dostatočné opodstatnenie.
V tretej sérii sú na tom Alucard, Isaac a Hector omnoho lepšie, pretože sa zdá, že v tomto prípade pôjde o dôležité míľniky v ich vývoji. K podobným faktom sa budeme môcť vyjadriť až časom, ak sa dočkáme pokračovania.
Snáď ešte môžem dodať, že zo všeobecného pohľadu ide o žiadaný sled bizarných výjavov a fantastických svetov. Tie mimo iného ťažia z explicitného násilia, dizajnovo výborných monštier, no aj nešťastných osudov. Snáď tretina postáv prechádza naozaj nepríjemným príbehom a nezávideniahodnými situáciami. Warren Ellis v tomto aspekte nijako nepoľavuje a zachováva si štandard série, ktorý v určitých momentoch povyšuje na novú úroveň.
Najplynulejšia animácia v surových bitkách
Powerhouse Animation Studios sa postaralo o to, že seriál Castlevania vyzeral v bojových sekvenciách priam až famózne. V rámci dialógov nezriedka vyznieval staticky a trhane, ale keď sa začalo sekať akoukoľvek zbraňou, pohyby nabrali obrovský spád a boli radosťou pre oko.
Dizajnéri zo spomínaného štúdia tentokrát doviedli svoj koncept a skúsenosti k dokonalosti. Objektívne môžeme prehlásiť, že sa trhané pohyby z animácii vytratili a akákoľvek situácia je maximálne plynulá a bezchybná. Okrem toho mám pocit, že farby nabrali na sýtosti a celkovo je vizuálna stránka atraktívnejšia.
Naprieč sériou sa stretneme s množstvom menších súbojov v počiatočných epizódach, ale finále zvláda dôstojne spracovať početné bitky, kde proti sebe stoja stovky oponentov. Nápady, vizuálne úchvatné efekty a kreativita naozaj nemajú hraníc a všetci zúčastnení (či už postavy alebo filmári) v nich mimoriadne excelujú.
Seriál Castlevania ponúka zábavné násilie
Predvádzajú totiž vrcholnú ukážku zábavného násilia, krkolomných pohybov a masaker nespočítateľného množstva démonov, pekelných stvorení, živých mŕtvol a japonských mýtických bytostí. Preplietajú dokonca rôzne bojové štýly a využívajú efektné magické zaklínadlá. Do toho všetkého pridávajú veľkolepý hudobný podklad, ktorý navodí adrenalín rýchlejšie, než priama injekcia rovno do srdca.
V minulosti museli tvorcovia trochu šetriť, keďže nemali hlboký rozpočet. V prípade tretej série však popustili uzdu fantázie a dokonca si dovolím tvrdiť, že sa príležitostne vyrovnávajú s východnou produkciou. Minimálne deviata epizóda svojou kompiláciou kontinuálnych akčných scén zostane v pamäti divákov ešte poriadne dlho.
Naposledy, keď sa americkí autori pustili do niečoho žánrovo identického a obdobne kvalitného, mohli sme si užívať morbídneho Afro Samuraia. Fanúšikom snáď netreba dodávať, že už samotné prirovnanie poslúži ako dôkaz prítomnej kvality.
Záverečné zhrnutie tretej série seriálu Castlevania
Autori nemôžu sláviť úplné víťazstvo, ale ani neodchádzajú ako porazení. Problém je v tom, že absencia jasnej koncepcie a smerovania je očividná. Nakoľko je priazeň divákov stále obdivuhodná, očakávam príchod štvrtej série. Súčasne ale dúfam, že Warren Ellis bude vedieť, ako rozsiahle príbehy nakoniec spojiť, aby nepôsobili ako samostatné epizódy. Tým pádom dôstojne nadviaže na odkaz grófa Draculu.
Našliapnuté je totiž na veľa. Pôda je pripravená pre poriadne strhujúci príbeh, či už z hľadiska prichádzajúcich vojen, alebo charakterového vývoja. Myslím, že nielen ja som zvedavý na nadchádzajúce dejové zvraty. Uvidíme, čo si pre nás ešte autori v budúcnosti pripravia. Terajšiu sezónu možno hodnotiť na mierne opatrných 7/10, avšak nabudúce treba rozhodne napraviť súčasné negatíva a problémy.
Akákoľvek výživná scéna s nadmernou dávkou brutality tým trpí a rovnako trpia všetky tie pútavo rozpracované postavy. Tie sa musia drať cez robustnú stenu nezáživných dialógov a nikam nesmerujúcich pasáží.
