Seriál Šógun verzus skutočná história. V čom si tvorcovia značne upravili realitu?
Fanúšikov pobláznil seriál z feudálneho Japonska na Disney+. Je plný politických hier a jemných mocenských ťahov, ktoré držia diváka v neustálej pozornosti. Mnohí z nich pritom netušia, že za seriálom Šógun strojí aj reálna história. Podobné udalosti ako sú vyobrazené sa naozaj diali v krajine vychádzajúceho slnka začiatku 17. storočia.
Tvorcovia vychádzali pri limitovanej sérii z knižného diela Jamesa Clavella z roku 1975. Autor popísal príbeh anglického námorníka Johna Blackthorna (v seriáli ho stvárňuje Cosmo Jarvis), ktorý stroskotal na pobreží Japonska v roku 1600. Kľukatou cestou sa dostáva k lordovi Yoshimu Toranagovi (Hiroyuki Sanada), ktorý zvádza neľahký mocenský boj proti jeho nepriateľom.

Dve ústredné postavy boli skutočné
Dve ústredné postavy sú fiktívnym stvárnením dvoch ozajstných mužov z histórie. Moreplavcom bol William Adams a japonským pánom Tokugawa Ieyasu, ktorý sa stal jedným z najvyšších vojenských veliteľov krajiny. V roku 1603 započal novú éru japonskej histórie – periódu Edo, ktorá trvala až do roku 1868.
Lenže ako mnoho diel vychádzajúcich zo skutočných udalostí, aj toto si berie značnú slobodu pri rozprávaní niektorých dejov. Po štyroch odvysielaných epizódach je jasné, že Blackthorne má čoraz bližšie k dvornej dáme, ktorá za neho prekladá – Tode Mariko. Hrá ju Anna Sawai, ktorá v rozhovoroch prezradila, že osud dvojice bude rovnaký ako v knižnej predlohe.

Mariko a Blackthorne by sa nikdy nestretli
Mariko je založená na postave vznešenej panej Hosokawa Gracie. Tá nielenže nikdy nestretla Adamsa, ale dokonca v čase, keď zostal zaseknutý pri japonskom pobreží už nebola nažive. Ak by náhodou ešte v tom čase žila, nikdy by nemala tak blízky vzťah k európskemu moreplavcovi.
Tento fakt už po vydaní knihy kritizoval špecialista na japonskú históriu Edwin Reischauer, ktorý poukazoval, že Clavell dáva žene z východu západné chovanie, aby to lepšie zapadlo do jeho príbehu.
Toto nie je jediný prípad, keď seriál (a kniha) Šógun nie je ako skutočná história. Jedným zo zobrazených Toranagových rivalov je Ishido Kazunari, ktorý je členom Koncilu piatich radcov, ktorí spravujú krajinu po smrti vládcu. Dokonca sa ukazuje ako silný a ambiciózny muž, ktorého postavanie a intrigy prevyšujú zvyšných troch oponentov.

Je Kazunari skutočne záporák?
Kazunariho skutočnou predlohou bola Ishida Mitsunari, ktorý nebol členom koncilu, ale pracoval veľmi blízko s jedným z jeho členov menom Uesugi Kagekatsu. Jeho ciele však neboli také jednoznačné, ako sa ukazuje a mali väčšiu komplexitu. Bol absolútne lojálny Toyotomimu Hideyoshimu, ktorý bol schopným vládcom a hovorí sa o ňom ako o druhom zjednotiteľovi Japonska.
Preto si práve po jeho smrti nemysleli, že je Ieyasu hoden viesť krajinu, dokonca si ani zlepšovať postavenie po Hideyoshiho smrti. Kým ho teda história vníma ako zápornú postavu k hrdinovi, ktorého predstavoval Ieyasu, jeho snahou bolo zamedziť absolútnej moci v rukách tohto človeka.
Ako reálna história ukazuje, opodstatnene. Ieyasu síce mohol zabezpečiť ríši stabilitu, ale ako uvádza National Geographic, spravil to aj za cenu slobody mnohých občanov a tak má na rukách krv tisícok z nich.

Vynechané zvyky vznešených dám
Dianie v seriáli Šógun a reálna história sa rozchádzajú aj v zobrazení vznešených dám. Ešte v perióde Heian, ktorá trvala medzi rokmi 794 až 1185 sa ustanovili zvyky známe ako ohaguro a hikimayu. Ten prvý znamenal, že ak sa žena vydala, mala si zafarbiť zuby na čierno. Druhý zvyk hovoril o tom, že ak porodila dieťa, mala si oholiť obočie a nakresliť si nové čiernym tušom.
Tieto zvyky prešli až do éry Edo a využívali ich všetky vznešené dámy, čo ich odlišovali od gejší či iných profesionálnych spoločníčok.
Tieto zvyky by teda mala dodržiavať aj Toda Mariko. Navyše by mala vždy pri oficiálnych audienciách sedieť v polohe tatehiza – s jedným zdvihnutým kolenom. Jej herecká predstaviteľka Anna Sawai však vysvetlila v rozhovore pre New York Times, prečo sa to tvorcovia rozhodli nezahrnúť. Jednoducho by to podľa Justina Marksa (jedného z autorov) príliš rozptyľovalo divákov.
Ako sa vy pozeráte na tieto rozdiely medzi seriálom Šógun a skutočnými historickými faktami? Ktorý bol pre vás najviac prekvapivý? Dajte nám vedieť v komentároch.
Zdroje: grunge.com; nationalgeographic.com; nytimes.com