Keď sa dostanete do problému, zavoláte právnikovi. Keď sa ale dostanete do super problému, zavoláte jej. She-Hulk, sesternica známeho hrdinu Hulka, je síce obrovská a zelená, no milá a nápomocná hrdinka, ktorá chce mať aspoň na Vianoce pokoj. To sa jej nepodarí, keďže musí riešiť prípad, ktorý je pre ňu veľmi osobný. Pozrite sa s nami na jej predvianočnú historku, v ktorej sa z našej hrdinky stáva She-Hulk: Vianočná právnička.
Horko-sladký koniec
Pomaly som vyšla z auta a rozkašľala som sa. V hlave mi zvonilo a nič som nepočula. Otočila som sa a videla som, ako policajné auto za mnou ešte horelo, no sčasti už bolo zhorené či roztrhané od výbuchu. V tom som si spomenula na to, že v aute zostal Mike.
Najrýchlejšie, ako som vedela, som obišla auto a vytrhla som z neho dvere vodiča. Alebo aspoň to, čo z nich zostalo. Mike bol v bezvedomí a na mnohých miestach na tele mal popáleniny. Opatrne som ho chytila za ramená a vytiahla som ho von z auta. Snažila som sa zistiť, aké ďalšie zranenia ešte má, keď som zistila, že nedýcha. Zľakla som sa rýchlo som mu začala dávať umelé dýchanie a masáž srdca. Stále nedýchal.
Skúšala som to znova, a znova, a znova. Po lícach mi tiekli slzy. Stále nedýchal, srdce zastalo. Nedalo sa už nič robiť, no ja som to aj tak ďalej skúšala. Prestala som až vtedy, keď ku mne prišli policajti a lekári. Neviem, aký dlhý čas prešiel od výbuchu, no keď ma chytili za rameno, nechala som sa nimi odtiahnuť.
Plakala som silno. Mike. Michael. Stone. Dôstojník. Poznala som ho len pár dní, no aj tak mi prirástol k srdcu. Nezaslúžil si to. Nezaslúžil si takúto smrť. Bol ochotní mi pomôcť. Jediný. Bol to hrdina.
„Prepáčte, pane,“ oslovila som jedného policajta po tom, čo som si utrela slzy. Lekári kontrolovali moje zranenia, no ako sa dalo čakať, nič mi nebolo. Opäť sa mi vrátil sluch a dokonca mi aj prestalo hučať v hlave. „Mali by sme zavolať jeho – Stoneovej – rodine, pane. Ak vám to nevadí, rada by som to urobila ja.“
Policajt sa na mňa zhovievavo, no smutne usmial.
„Je mi to ľúto, slečna, no Mike nemal žiadnu rodinu. Bol sirota. Jediný, komu sme to mohli oznámiť, bol jeho policajný partner Jack Reynolds. Ten je už na ceste sem a tiež povedal, že po Vianociach vyrieši aj jeho pohreb.“
Opäť sa mi do očí začali tlačiť slzy. Mike bol mladý, nemohlo to byť dlho, odkedy odišiel zo sirotinca. A aj napriek nepriazni osudu sa rozhodol pomáhať ostatným, ba čo viac, dovolil si plniť sny. Ak by sme tento prípad vyriešili, bol by z neho detektív. A takto sa nedožil ani najbližších Vianoc. Zostávalo pár hodín. Potrebovala som odtiaľ vypadnúť, nezniesla som pohľad na čierne vrece, v ktorom bolo zabalené telo môjho nového, no mŕtveho priateľa.
Podala som rýchlu výpoveď o tom, čo sme robili, ako sme sa dostali do auta a ako vybuchlo. Pyrotechnici zistili, že v ňom bola bomba (na čo som prišla aj sama). Netuším, kto ju tam dal, no znamenalo to, že sme boli niekomu na stope. Nevládala som však myslieť, zamýšľať sa nad tým, ktorý z našich – už len mojich – potenciálnych páchateľov toto mohol nastražiť. Potrebovala som odísť.
Vzala som si tých pár vecí, ktoré požiar prežili, a poprosila som jedného strážnika, aby ma vzal domov. Netrvalo to dlho, teda aspoň sa mi to zdalo. Vyšla som von z auta, potichu som vošla do budovy a zamierila som do svojho bytu.
V byte som zo seba zhodila zničené oblečenie a dopriala som si dlhú, teplú sprchu. Potom som sa premenila po dlhom čase opäť na obyčajnú Jen, naliala som si pohár vína a sadla som si pred vypnutú televíziu. Nezapla som ju, len som pozerala na jej temnú obrazovku. Dala som si ďalší pohár. A ďalší. Ani som sa nenazdala a stiahla som celú fľašu. Ak by som bola vo forme She-Hulk, nemalo by to na mňa žiaden účinok, no takto ma to veľmi rýchlo opilo. Ani neviem kedy a ako, no zaspala som.
Snívali sa mi divné sny. Najprv som videla Namora v čiernom saku a v zelených plavkách, ako sa usmieva a odlieta ktovie kam. Následne na to som videla Titaniu, ktorá čupela a trúchlila nad svojim strýkom. Jej strýko jej ležal pri nohách, bol oblečený v kostýme Santa Clausa, ktorý bol celý od krvi. Keď som ale prišla bližšie, zistila som, že to nie jej strýko, ale dôstojník Stone. Keď som si k nemu čupla aj ja, otvoril oči.
„Boli sme blízko, mali sme ich na dosah,“ povedal a chytil ma za ruku. Zľakla som sa a utiekla som od neho. Narazila som do Jacka Russella, ktorý sa na mňa usmial a z ničoho nič sa premenil na vlkolaka, ktorý na mňa skočil. Spadli sme a začali sme sa kotúľať zo schodov, o ktorých som ani nevedela, že tam sú. Keď som prestala padať, podišla ku mne guvernérova právnička, ktorej na pleciach sedel sám guvernér. Okolo nich prešla Sandy Seymorová, povrchne sa najprv pozrela na mňa, po tom na nich, a podložila guvernérovej právničke nohu. Obaja spadli. Zľakla som sa, chcela som im ísť pomôcť, no zozadu sa ozval nejaký hlas.
„Nepomáhaj im. Ja potrebujem tvoju pomoc oveľa viac. Sme predsa rodina! Prosím.“ Otočila som sa a videla som Cheda, ktorý sedel vo väzenskej cele. Na sebe mal oblečenú oranžovú väzenskú kombinézu. Rozbehla som sa k nemu, no čím bližšie som si myslela, že som, tým viac sa mi vzďaľoval. Unavená som si kľakla na zem, na ktorej bol nakreslený nejaký béžový kruh. Zapozerala som sa na neho a on nadobudol tvár pána Tuqana.
„Peniaze kazia charakter,“ povedala jeho hlava a z ničoho nič vyskočila z podlahy.
Následne na to som sa zobudila celá spotená. Vonku bola už tma, hodinky nad televízorom mi vraveli, že je pár minút pred dvanástou hodinou. Pomaly som vstala a opäť som si dala sprchu. Prehrávala som si veci, ktoré sa mi snívali. A odrazu mi to všetko docvaklo. Rýchlo som vyšla zo sprchy, osušila som sa a premenila som sa na She-Hulk. Vzala som si na seba nohavice, tielko a košeľu a vybehla som z bytu.
Chytila som prvý taxík, ktorý okolo prechádzal, a poprosila som ho o to, aby ma vzal do čínskej štvrti. Taxikár vyzeral, že chcel povedať niečo o tom, aké je to tam večer nebezpečné, no keď si uvedomil, kto som, bez slova ma tam odviezol. V čínskej štvrti som presne vedela, kam potrebujem a mám ísť. Aj napriek tomu, že sa hodiny už blížili k jednej hodine rannej, som bezohľadne zaklopala. Chvíľu sa nič nedialo, no potom mi dvere otvorila vystrašená staršia žena – manželka pána Tuqana.
„Pekný večer prajem,“ povedala som a pretlačila som sa okolo nej dovnútra. Prešla som po staršej chodbe priamo až do kuchyne. Malý stôl bol prázdny a jediný, kto pri ňom sedel, bol Sirhan Tuqan. Odtrhol očí od krížoviek, ktoré lúštil, a keď ma uvidel, oči sa mu rozšírili strachom. Ja som si však len sadla k stolu oproti nemu a pokojne som povedala:
„Nepovedali ste všetko, pán Tuqan.“
„Ja-ja neviem, čo, prečo… deje sa niečo?“ opýtal sa ma so silným arabským prízvukom. Hlas sa mu triasol.
„V tú noc, keď sa stala vražda. Neboli ste to vy, to nie. Nie ste zvrátené monštrum, ani ste nemali dôvod. No boli ste tam. Všetko ste videli.“
„Nič som nevidel. Keď… keď prišiel vlkolak, zľakol som sa, ušiel som von a prečkal som to v kríkoch. Potom som sa vrátil.“
„Presne tak. Čakali ste v kríkoch. Ale videli ste viac, než ste povedali, všakže? Videli ste vraha, ktorý vyšiel z garáží. Nedalo vám to, šli ste sa tam pozrieť, prečo taký človek vychádza tak neskoro z tohto miesta. Našli ste tam Santa Clausa, mŕtveho. Zľakli ste sa ako nikdy predtým a plánovali ste bežať pre pomoc. No potom ste si všimli peniaze, ktoré ležali na sedadle spolujazdca. Veľké množstvo peňazí v obálke. Po traume s vlkolakom ste sa už nechceli vrátiť do práce a toto by vás zabezpečilo na veľmi dlhú dobu. A tak ste prestali váhať, vzali ste peniaze a vrátili ste sa do hotela. Teraz mi len potvrďte, koho ste odtiaľ videli vychádzať.“
Tuqan na mňa vystrašene pozeral, zatiaľ čo jeho manželka plakala niekde za mnou. Plač občas vystriedali tiché modlitby v jazyku, ktorému som nerozumela.
„Nie-e, nie je to prav-pravda,“ vykoktal zo seba Tuqan a začal sa potiť. No mne už dochádzala trpezlivosť. Mala som síce na vyriešenie vraždy ešte niekoľko hodín, no nemala som chuť čakať.
„NEKLAMTE MI!“ zrúkla som a postavila som sa zo stoličky. Tuqanova manželka s krikom ušla do obývačky, pričom z ostatných izieb začali vykukovať hlavy predtým spiacich členov rodiny. „Viem, že ste tam boli. A keby ste nám to naposledy prezradili, nielen že by som vám pomohla vybaviť čo najmenší trest za krádež peňazí, no môj priateľ, policajt, s ktorým som tu bola minule, by EŠTE ŽIL!“
S krikom som prevrátila malý stôl, ktorý sa zlomil na polovicu. To už boli hore všetci členovia rodiny. Tuqan na mňa vystrašene a so slzami v očiach pozeral, no nič nepovedal.
„Fajn,“ povedala som a otočila som sa na odchod.
„Je mi to ľúto,“ ozval sa potichu hlas pána Tuqana. „Nemyslel som. Chcel som sa len postarať o rodinu. Je mi to ľúto.“ Tuqan sa rozplakal.
„Kto v tú noc zabil Santu?“
„Bol to, ehm, bola to akási žena. Mala na sebe čierny odev, ako ninja, no tvár mala odhalenú. Na čele však mala niečo ako tetovanie, čiernu bodku v kruhu. Bola to nízka žena, asi Japonka alebo iná ázijská žena.“
Oči sa mi rozšírili. Rýchlo som vytiahla mobil a na internete som si vyhľadala fotky z poslednej konferencie kalifornského guvernéra.
„Je to ona?“ Ukázala som fotku guvernérovej právničky pánovi Tuqanovi a ten len prikývol. „Fajn. Máte ešte nejaké z peňazí, ktoré ste ukradli?“ Tuqan opäť prikývol. „Zoberte ich zo sebou, oblečte sa a ideme na policajnú stanicu. Ak to chcete odčiniť, potrebujem, aby ste vypovedali. Nebojte sa, pomôžem vám s tým, aby ste dostali čo najnižší trest.“
🎅🎅🎅
O pár hodín na to mala políciu Tuqanovu výpoveď, ako aj to, čo zostalo z ukradnutých peňazí. Na základe toho, čo im povedal, išli hneď do hotela zatknúť slečnu Beatrice Murakami, ktorá, ako sa následne zistilo, je v kriminálnom svete známa aj ako nájomná vrahyňa Lady Bullseye. Po prehľadaní jej izby dokonca našli aj bojové vidlice sai, trojhrotové japonské zbrane, na ktorých sa našla krv obete.
„Zdravím, slečna Murakami. Alebo preferujete skôr oslovenie Lady Bullseye?“ opýtala som sa jej, keď som vošla do vypočúvacej miestnosti.
„Ako ste na to prišli?“ opýtala sa ma tenkým, no silným hlasom a zabodla do mňa tmavé oči. Mala na sebe rifle, tričko a koženú bundu a už nepôsobila ako vystrašená a odmeraná právnička. Oči jej iskrili, no nie nahnevane… skôr pobavene.
„Nuž, musela som si pospájať pár vecí. Uvedomila som si, že pán Tuqan bol jediný, kto mal dôvod ukradnúť peniaze, pričom v tú noc bol neďaleko garáží. Nie je to však človek, ktorý by spáchal vraždu. Musel však toho človeka vidieť. Tým mi však len potvrdil to, čo mi predtým naznačil, aj keď nevedomky, vládca Namor. Boli ste jeho susedkou v hoteli, že? Nuž, ako poznamenal, zjavne máte problém s chrápaním. Budilo ho to každú noc. Okrem jednej, keď sa stala vražda. Spojila som si dve a dve a dostala som vás. Teraz mám však na vás ja jednu otázku – robili ste to sama, alebo v tom má naozaj prsty aj guvernér?“
Lady Bullseye sa zasmiala a rukami v putách si zotrela make-up, ktorý mala na čele. Ten odhalil tetovanie – bodku v kruhu, presne ako opisoval Tuqan (ktorému som, mimochodom, vybavila za ukradnutie peňazí len ich vrátenie a liečbu u psychiatra).
„Čo z toho budem mať ja?“
„Postarám sa o to, aby ste dostali za spoluprácu miernejší, aj keď spravodlivý trest. Ak nám potvrdíte, že ste boli iba vykonávateľka, bude sa na to prihliadať inak. Ako právnička právničke – viete, že sa to dá.“
„Môj mobil. Heslo je 6-2-7-8-3-5. Nájdete tam nahrávky našich hovorov, o ktorých ani nevedel, ako aj rôzne iné videa o jeho činnosti. Ako určite viete, ja sama som nemala dôvod na zabitie pána Keena. Guvernérovi však stál v ceste a tak si ma najal, aby som urobila špinavú prácu.“
„Ďakujem, slečna.“
„Nie som mu nijako zaviazaná, len som robila svoju prácu. Doložím teda pokojne aj transakcie. Dostala som už zaplatené, tak si s ním robte, čo chcete.“
„A ešte jedna otázočka. Tá bomba v aute…“
„Moja práca. Na jeho prosbu.“
„Ďakujem.“
🎅🎅🎅
Bolo 10 hodín ráno. Začala sa oficiálna debata ohľadom prijatia zákona o rozdelení rybárskych lovísk. Aj napriek tomu, že kľúčová osoba chýbala, Francisa Keena zastúpila jeho neter Titania, ktorej všetky príbehy o skvelom spolunažívaní s Lemuriou vyrozprával. Bola som na celom procese, narozdiel od kalifornského guvernéra, ktorého tesne pred začiatkom zatkla polícia (Mali ste vidieť ten škaredý pohľad, aký mi venoval, keď pochopil, čo sa stalo). Keď ho odvádzali, dovolila som si vylepiť mu jednu facku za Mikea. Odvážny, mladý muž, ktorý bol len kúsok od toho, aby konečne poriadne vyriešil nejaký prípad. Bude mi chýbať, no len vďaka nemu som mohla dôjsť v prípade tak ďaleko. Je to aj jeho práca a bude pre mňa navždy hrdinom. A postarám sa, aby to vedeli všetci.
Zákon sa nakoniec rozhodli prijať. Za Ameriku to podpísal zástupca kalifornského guvernéra, za Lemuriu Namor. Keď si ma všimol v dave, usmial sa a kývol hlavou na znak vďaky. Mne však zostávalo vyriešiť ešte jednu vec.
🎅🎅🎅
„Som voľný! Dokázala si to, Jen,“ povedal Ched a objal ma.
„Rado sa stalo, Ched. Najbližšie ale zostaň mimo problémov. Stálo ma to totiž veľa úsilia a… jedného priateľa,“ dodala som smutne, no Ched to nepočul, lebo už radostne vybehol z policajnej budovy.
„Pridaj, She-Hulk! Musíme sa ponáhľať domov, veď sú Vianoce. O pár hodín budeme mať štedrú večeru a nemôžeme nechať tvoju mamu, nech to všetko pripravuje sama!“ povedal a už pískal na najbližší taxík. Nemohla som si pomôcť, no musela som sa usmiať.
Áno, vyriešila som prípad. Nie, detektívka zo mňa nebude; na čo som potom študovala právo? (Túto úlohu prenechám Benoitovi Blancovi, aj tak musí teraz vyriešiť to Glass Onion) Áno, musíme ísť domov a pomôcť mame s večerou, lebo by nám to vyčítala aj napriek tomu, že jeden člen bol ešte pár hodín dozadu vo väzení. A nie, nezabudnem na dôstojníka Mikea Stonea, ktorý mi dopomohol k tomu, aby som vyriešila vraždu. Hrdina ako on vždy zostane žiť v našich srdciach. A našou úlohou je len to, aby sme si ho pripomínal a nikdy na neho nezabudli.
Nie všetky príbehy končia šťastne. Nie všetky príbehy končia smutne. Tento koniec je niekde medzi. Ale také sú ľudské životy, nie sú čierno-biele, ale farebné. Preto vám ja, She-Hulk, spolu s kamarátmi z REWIND.sk prajem, aby ste zabudli na všetky staré spory a zlé veci, odpustili si navzájom a prežili krásne a pokojné vianočné sviatky v kruhu svojich najbližších.
ŠŤASTNÉ A VESELÉ VIANOCE VÁM VŠETKÝM!
Pokiaľ si chcete prečítať celý vianočný She-Hulk príbeh, navštívte podstránku She-Hulk: Vianočná právnička a prečítajte si všetkých 8 častí nášho unikátneho príbehu.
Autor: Ondrej Kačkoš
