Skutok sa stal RECENZIA – V politickom spektre súčasného Slovenska je samozrejmé, že dokumentárny film ako tento na seba upúta množstvo pozornosti. Dielo režisérky Barbory Berezňákovej sľubuje, že nám odhalí, ako to celé bolo. Ukáže nám, že všetko je inak. A povie, kto stojí za kauzou únosu prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho. Dokázal splniť vysoké očakávania?
Skutok sa stal RECENZIA
Píše sa rok 1995. Syn vtedajšieho prezidentovho syna Michala Kováča bol násilne vytiahnutý z auta a zavlečený do rakúskeho Hainburgu. Z organizácie boli odvtedy podozrievaní členovia Slovenskej informačnej služby, teda tzv. „SISky„, ktorá bola vtedy vedená Ivanom Lexom – blízkym spolupracovníkom vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara.
Súdny proces ohľadom kauzy, ktorý bol pozastavený v roku 1998 Mečiarovými amnestiami, bol obnovený v roku 2017 ich zrušením. Medzičasom sa toho na Slovensku veľa udialo a taktiež veľa deje. Do všetkého boli od začiatku takým či onakým spôsobom zapletené rôzne mená, ktoré sú aj dnes známe či neznáme, potrestané aj nepotrestané.
Konkrétne film Skutok sa stal rozpráva o troch konkrétnych menách – Oskar Fegyveres, Róbert Remiáš a Peter Tóth. Takto nás s nimi zoznamuje oficiálna webstránka filmu Skutok sa stal:
Oskar bol ako pracovník Slovenskej informačnej služby nepriamo pri únose prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho. Po tomto únose sa rozhodol prehovoriť do médií, kto za týmto činom stál v skutočnosti. Za svoju výpoveď sa v obave o svoj život ukrýval v zahraničí.
Róbert bol blízky kamarát Oskara už od študentských čias. Počas úteku Oskara Fegyveresa bol Róbert jeho jedinou spojkou. Aj to bolo dôvodom, prečo mu 29. 4. 1996 vybuchlo jeho auto. Jeho vražda nebola dodnes vyšetrená.
Peter je bývalý novinár denníka SME, ktorý sa v 90. rokoch venoval témam o nezákonných konaniach tajnej služby. Spracovával informácie od Róberta Remiáša a následne o nich písal. Bol pravidelne sledovaný a odpočúvaný. Neskôr po výmene vlády vstúpil sám do tajnej služby.
Príbeh nášho štátu ako film
Za samotnou snímkou stojí režisérka Barbora Berezňáková. Okrem toho sa postarala aj o scenár a z časti aj o kameru. Jej dielo v rozsiahlom marketingu Slovákom sľubovalo, že odhalí nové informácie, ukáže pravdu a rozfúka hmlu, ktorá zahaľuje súčasný svet aj minulý svet politiky, korupcie a organizovaného zločinu. Žiaľ, veľkú časť zo sľubov počin nenaplnil.
Skutok sa stal by som neopísal ako faktografický a objektívny dokumentárny film, ale umelecké vyjadrenie úzkeho okruhu ľudí a hlavne ich pohľadu na svet. 82-minútová snímka nezachádza príliš do detailov, nerýpe tak hlboko, ako by si niektorí diváci určite priali a chýba jej aj oná „skutočná pravda„, ktorú mala poskytnúť. Stále však dokáže niečo celkom podstatnejšie.
Film vyvoláva skutočné emócie, čo je, poviete si, pri rozprávaní o skutočných smutných udalostiach ľahké, no opak je pravdou. Realita je niekedy veľmi komplexná a príliš monštruózna na to, aby sa dala zhrnúť v krátkom dokumente. Skutok sa stal to však dokáže. No nie tým, ako to robia bežné filmy podobného formátu – zobrazovaním čistých informácií, ale svojským štýlom – podávaním osobitného pohľadu na pravdu ako koncept, nie pravdu ako vyjadrenie vzťahov medzi slovenskými politikmi a osobnosťami záujmu.
Teda nie, novinka Barbory Berezňákovej nedostane nikoho za mreže. Taktiež nespôsobí protesty pred trvalým bydliskom novo odhaleného mafiána či zhromaždenia na námestiach. V skratke – keby som to chcel povedať „hnusne“ – režisérka nespravila nič viac ako to, že zrekapitulovala celú kauzu únosu Michala Kováča mladšieho. A mierne ju okorenila.
Obzvlášť ja, mladý človek, dokážem jednoducho rozpoznať, pre koho bol tento film primárne určený – pre mňa a mne podobným. Mladým ľuďom, ktorí napríklad časy mečiarizmu nezažili, resp. si ich nepamätajú, môže Skutok sa stal ponúknuť rýchly pohľad na jednu z najväčších káuz Slovenska. Avšak, samozrejme, tým, ktorí už spomínané mená troch osôb, o ktorých film pojednáva niečo hovoria, novinka nič prevratné neodhalí.
Demonštruj, chlapče
Skutok sa stal je tvorený z pohľadu mladého človeka. Barbora Berezňáková mala v čase únosu prezidentovho syna 8 rokov, samotný rozsah tejto udalosti a komplikované politické úzadie teda v tom čase nechápala. A v histórii sme už viackrát videli, ako to dopadne, keď si mladí ľudia nepamätajú minulosť, resp. je im ľahostajná. Režisérka to však tentokrát nedopustí.
Keby som mal povedať, čo robí nový dokumentárny film najlepšie, bola by to inšpirácia mladých ľudí, aby rozmýšľali nad tým, ako ich kauzy ako únos prezidentovho syna ovplyvňujú do dnešného dňa. Nechcem veľa rozprávať o vzťahoch troch mien (Fegyveres, Remiáš a Tóth), ktoré snímka okrajovo skúma, pretože, paradoxne, o ne až tak veľmi nejde. Ide o to, či sa pravdu, ktorú máme celý čas pred očami, rozhodneme uvidieť, no hlavne to, čo sme s ňou ochotní spraviť.
ZHRNUTIE – Skutok sa stal RECENZIA
Najväčším negatívom dokumentárneho filmu Skutok sa stal je to, ako sa prezentoval verejnosti. Teda slogany typu „Všetko je to úplne inak.“ a propagačné materiály, ktoré sľubovali, že snímka raz a navždy odhalí aktérov jedne z najväčších káuz Slovenskej Republiky. Miesto toho ide o jednoduchšiu rekapituláciu udalostí, doplnenú o hŕstku výpovedí a skvelých ľudských momentov s Oskarom Fegyveresom.
Talentovaná Barbora Berezňáková filmu priniesla umelecký nádych, ktorý sa niektorým divákom nebude hodiť k dokumentu. Vidieť však, že mala jasný cieľ: povzbudiť ľudí, aby hľadeli na pravdu, a to nielen v prípade tejto kauzy, ale aj všeobecnejšie, vlastne v každom aspekte ich života. Má pozitívny odkaz pre mladých ľudí a núti ich viac rozmýšľať nad dianím a tým, ako ich to ovyplvňuje. Za to si určite zaslúži hodnotenie 8,5/10.
