Svet by sa nehýbal vpred bez tých, ktorí riskujú a experimentujú. Samozrejme že filmové štúdiá budú radšej vydávať jednoduché a overené príbehy, ktoré zakaždým budú minimálne priemerné. Sú tu ale aj individuálni tvorcovia, ktorí zmýšľajú vcelku inak. Takíto ľudia sa neboja vyskúšať niečo nezvyčajné, niečo nové, čo by mohlo k istej skupine divákov prehovoriť. Určite môžeme byť pyšní, že takýchto tvorcov máme aj na Slovensku alebo v susednom Česku. Ich usilovná práca je teraz konečne prístupná verejnosti po oficiálnej premiére slovenskej komiksovky Parralel! Naozaj nás nadchla, alebo sme z nej sklamaní?

Parralel RECENZIA

V prvom rade by som rád podotkol, že o slovenskom filme Parralel sme už v minulosti písali nejaké články. Z časti to ale teraz ľutujem. Aký je dôvod? Nuž, v nich sme vám podľa oficiálnych zdrojov predstavili všetko, čo nám príbeh pred premiérou sľuboval. Inak povedané, zverejnili sme oficiálnu synopsu deja. Bez akéhokoľvek rozmýšľania môžem povedať, že radšej by som dopredu nevedel, o čo pôjde. Hneď vám vysvetlím prečo.

Parralel disponuje emocionálne komplexným príbehom a optimistickou myšlienkou, ktorá vám chce pomôcť „zdolať hory.“ Najviac ma ale sklamalo to, ako ho tvorcovia prezentovali. Pri pozeraní filmu v kine mi bolo jasné, o čo sa tvorcovia pokúšali. Ako divákov nás chceli dezorientovať, navaliť na nás spolu s hlavným hrdinom veľké psychologické bremeno a rozdrviť všetku nádej pred konečnou, zaslúženou katarziou.

Ja som už však videl veľmi veľa filmov a Parralel ma osobne ničím neprekvapil. Ani niekoľkými „vážnymi“ zvratmi v príbehu. A rovno poviem, že možno by príbeh nebol tak predvídateľný, keby tvorcovia mesiace pred premiérou nevyzradili takmer celú zápletku. Napríklad vám stačí prečítať si stručný obsah filmu Parralel na ČSFD.cz a do kina už vlastne ani nemusíte ísť. O to tu ale predsa vlastne nejde. Širokú verejnosť bude aj tak viac zaujímať vizuálne stránka. Slovenskú komiksovku predsa treba vidieť, či už je predvídateľná alebo nie, však?

Živý komiks

Aj keď tvorcovia film Parralel prezentovali príbehom a okato „skrytou“ myšlienkou, od začiatku im hádam muselo byť jasné, že hlavným dôvodom záujmu o tento projekt je jeho spracovanie. Inak povedané, ľudia sú zvedaví, ako jednočlenný animátorský tím (Matyas Brych) zvládol nakresliť celovečernú komiksovku. Pred tým, ako začnem zachádzať do detailov, chcem rovnako ako Brych pred premiérou podotknúť, že finančný rozpočet bol vcelku skromný. Financie pochádzali iba od fanúšikov alebo z vlastného vačku tvorcov, pričom dokopy sa rozpočet zastavil na sume 30 000 eur. Neočakávajte teda hollywoodsku produkciu.

Matyas Brych usilovne pracoval po dobu dvoch rokov, počas ktorých nakreslil 13 347 jednotlivých snímkov. Už len z týchto čísel by vám malo byť jasné, ako veľmi bol Brych pre projekt zapálený a odhodlaný odviesť čo najlepšiu prácu. Cítim sa preto trochu previnilo zhodnotiť, že animácia vôbec nebola na tak vysokej úrovni. Z vizuálneho hľadiska je aj vďaka kreatívnym podkladom, ale aj vďaka vlastnej fantázii Brycha film Parralel nádherný. Kde však najviac zaostáva je práve fáza produkcie, kedy sa obrázky dávajú do pohybu. Väčšina záberov sa tak opakuje aj niekoľkokrát za sebou, postavy negestikulujú a hýbu sa len obmedzeným štýlom, zvuk dabingu len málokedy efektívne sedí s obrazom.

Katarzia odohrávajúca sa v nekonečnom kruhu

Opäť sa vrátim k príbehovej stránke filmu, keďže nerád by som celú kritiku staval iba na produkcii. Tá bola pochopiteľne kvôli obmedzeným zdrojom výzvou a mnoho zreteľných problémov môžeme vystopovať naspäť ku skromným financiám. Myšlienky ale nemajú žiadne obmedzenia – okrem fantázie mysliteľa.

Parralel nám predstavuje hlavnú postavu v klasickom rozpoložení psychologického príbehu. Zreteľne zúfalý, dezorientovaný, žije monotónny život bez akéhokoľvek progresu. Opäť veľká rana v srdci mu ale konečne pomôže zahojiť tú pôvodnú. Podobných príbehov máme vo svete kinematografie naozaj veľké množstvo – tvorcovia sa ale od nich pokúsili odlíšiť. Spravili to myšlienkou paralelných príbehov, kedy sa svety fikcie a reality musia prekryť na to, aby hlavný hrdina fiktívny príbeh dokázal ukončiť a ďalej žiť ten reálny. Zaujímavý dej ale v konečnom dôsledku okresali do takej miery, že vôbec nebol prekvapivý a tým pádom ani tak uspokojivý.

Reklama

Parralel je očividne zameraný hlavne na dospelé divácke publikum, ktoré má vlastný rozum. Dej nás ale v neskutočne veľkej miere podceňuje a má za potrebu nám všetko stále dookola opakovať a vysvetľovať. Príbeh vrcholí v niekoľkých emocionálnych záveroch, ktoré sa na sebe kopia s tým, že každý nasledujúci podkopáva význam toho predchádzajúceho. V tomto prípade by pritom lepšie fungoval jeden vrcholový bod, ktorým by sa dostavil pocit kompletnosti – inak povedané, Parralel mohol skončiť o dosť skôr.

Bez znevažovania aj skvelý

Aby som však všetko nezakončil na negatívnej tónine, rád sa zameriam aj na tie najlepšie stránky filmu. Napríklad ma veľmi milo potešili skúsení herci Tomáš Maštalír, Zuzana Porubjaková a Daniel Heriban, ktorí Parralelu prepožičali svoje hlasy. Zvuková postprodukcia tiež nebola ničím výnimočná, no už len prítomnosť týchto známych mien je pre film len výhodná. Ďalej nás taktiež prekvapil skvelý hudobný podklad, ktorý mal na starosti slovenský skladateľ Dalibor „Stroon“ Kocián. Dokonca sa v ňom taktiež objavila príjemná pieseň skupiny Peter Bič Project.

Reklama

Zhrnutie

Jeden z mojich kolegov po premiére prišiel s naozaj skvelou otázkou. Prečo sa tvorcovia obťažovali s celovečerným projektom, keď mohli pokojne radšej spraviť krátkometrážny film? Ako sa tak zamýšľam, všetky problému Parralelu by sa vyriešili tým, že by bol kratší.

Kratší čas by napríklad dovolil animátorovi omnoho viac pracovať na detailoch, ktoré vo výsledku všeobecne chýbajú. Hluché miesta v strede príbehu, ktoré sú vyplnené len zvláštnymi poetickými úryvkami by sa taktiež mohli vytratiť. S kratším časom by sa tvorcovia ešte viac mohli zamerať na to, ako vyrozprávajú príbeh a ako sa postavia k finálnemu rozuzleniu. Tvorcovia sa ale z nejakého dôvodu rozhodli riskovať, možno sa trochu precenili a nedokázali svoju víziu plne pretvoriť do reality. Z toho dôvodu dostáva film Parralel hodnotenie 5/10.