Stanislav Hoferek ROZHOVOR
Rozmýšľali ste niekedy nad tým, že napíšete knihu? Chceli by ste počuť tipy a rady od niekoho, kto si tým prešiel? Máme pre vás rozhovor s autorom menom Stanislav Hoferek, ktorý vám možno pomôže zodpovedať na niektoré z vašich otázok. Porozprával nám aj o svojom projekte, ktorý založil na pomoc viacerým autorom.
Ahoj Stanislav, skús sa nám na začiatok predstaviť a opísať našim čitateľom, čo je náplň tvojej práce.
Ahojte. Môžem sa predstaviť ako úplne obyčajný človek, ktorý má asi 200 koníčkov. Čo v súčastnosti nie je tak celkom obyčajné. Mám rád veľa vecí, od mytológie cez vesmír, veľmi zlú poéziu, politiku, náboženstvá či lukostreľbu po snahu o minimalizmus. Nemám rád zmeny k horšiemu a myslím si, že nech sme akýkoľvek, všetci sme ľudia. Tak sa ako ľudia správajme. Pracujem ako odborný predajca a školiteľ v elektre a približne 10 rokov spravujem Greenie knižnicu. Taktiež pracujem na tvorbe jediného slovenského operačného systému, Greenie Linuxu.
Čo ťa doviedlo k láske ku knihám a písaniu, čo ťa motivuje?
Je to trochu irónia, ale k písaniu ma doviedlo pár myšlienok ohľadne softvéru. Preto úplne prvé rozsiahlejšie dielo, čo som kedy písal, bola príručka k Ubuntu Linuxu. Mal som pár nápadov, čo by bolo dobré urobiť, a neskôr som z toho urobil vlastný operačný systém. Tu však prišiel malý problém – jednoducho som nemal dostatočne silný počítač na to, aby som mohol upravovať systém podľa želania (nefungovala 64bit virtualizácia).
Navyše sa občas pokazilo niečo, čo som nemohol ovplyvniť – a keď sa niečo také stane 10x denne a neustále sa musí obnovovať zo zálohy, tak to nie je veľmi príjemné. Na druhú stranu písanie nepožaduje nič špeciálne. Akýkoľvek textový editor, ktorý funguje v akomkoľvek systéme na akomkoľvek „železe“. S tým, že sa dá všetko spustiť a vypnúť za pár sekúnd.
Mal si knihy stále rád?
Po pravde som nikdy nebol veľmi na knihy, aspoň z úvodu nie. Mám prečítaných niekoľko perfektných kníh z úplne rôznych žánrov, ale akosi sa mi skoro vždy niečo nepáčilo. Oveľa viac ma bavili rôzne encyklopédie, atlasy či kniha, ktorú považujem za jednu z najlepších kníh na svete – Desať malých černoškov od Agathy Christie. Prvé dve knihy tak boli príručka o Linuxe a prvý diel Vodnej planéty. Kniha, ktorá je písaná ako fantasy, ale podľa niektorých pravidiel je to sci-fi. A tiež kniha, kde je viac dôležitých ženských postáv ako v Pánovi prsteňov.
Neskôr z toho vznikla trilógia a ešte neskôr celá séria, pričom na písmená ide o dielo, ktoré je kratšie ako Pán prsteňov hlavne pre iný štýl písania a nepoužívanie dlhých popisov. Motivuje a páči sa mi vymýšľať a rozprávať príbehy, kde sa niečo deje a nemusím popisovať vlasy, pleť či akékoľvek zbytočné popisy, ktoré nie sú pre dej dôležité. To, že sa knihy páčia a že ich občas niekto odporučí ďalej, je krásna motivácia.
Aké knihy si doteraz napísal? A akým sa chceš venovať v budúcnosti?
Neviem celý zoznam z hlavy, preto ich môžem pozrieť na stránke Greenie knižnice. Aktuálne čísla samozrejme rýchlo narastú, lebo mám minimálne 2 knihy pred vydaním, a to teraz spomínam len čisto moju tvorbu. Z tých hlavnejších by som mohol spomenúť Vodnú Planétu, ktorá má momentálne 5 kníh. Taktiež som napísal sériu „Malá kniha“, kde sa venujem slnečnej sústave, sexuálnej výchove, filozofii, hospodáreniu… je toho veľa. Napríklad filozofovanie som si veľmi užil. K tomu niekoľko zbierok básní, ktoré sú skôr básňoúvahy ako klasické básne.
Rád si robím srandu z rôznych oblastí života a zo sporných tém, ako je fašizmus a rôzne podobné ideológie, všetky možné záporné ľudské vlastnosti či náboženské presvedčenia, ktoré idú míľovými krokmi proti zdravému rozumu. Taktiež sa samozrejme dotýkam aj lásky, hlavne v prepojení s kreativitou, ľudskosťou a toleranciou. Ako som spomínal už vyššie, sme ľudia a ostaňme ľudia.
Chcel by si o sebe ešte niečo doplniť?
Nedávno bola napísaná knižná séria Prekliatie temných elfov, čo je zmesou fantasy a hororu. Má veľmi originálny príbeh a spracovanie a musím povedať, že sa to písalo veľmi dobre. Aj keď si človek pri písaní dosť poplače. Pohľad na úplne inú rasu a národ, ktorá sa musí vysporiadať s úplným zlom a pritom často zlyháva, no aj tak ide ďalej… myslím, že je to najsilnejší príbeh v Greenie knižnici.
Okrem toho sa venujem hrám a hernej literatúre, takže som autorom aj niekoľkých stolných hier. Nájdete ma aj v hudobných albumoch. Podotýkam, väčšinu práce na vlastných dielach robím sám, ale občas niekto pomôže, či už je priamo z knižnice, alebo nie. Veľkým projektom sú tiež spoločné knihy viacerých autorov, do ktorých sa zapájam a celé to režírujem a dávam dohromady. 10, 15 či 21 slov a osudov či úplne nové dielo Ešte včera to fungovalo. To je celkom trefne zaradené ako 150. kniha Greenie knižnice a je to dôkaz, že písať môže každý.
Tvrdíš, že písať môže každý, čo tým máš na mysli?
Človek je tvor kreatívny. Áno, možno nie úplne všetci, ale každý vie niečo povedať – a sme v krajine, kde je znalosť čítania a písania samozrejmosťou. Nedokážem písať tak, ako Fico, Evita či Zamarovský. Každý má svoj štýl a niečo sa dá napodobniť jednoducho, niečo nie. Stačí si pozrieť poéziu. Tá je zaujímavá aj preto, že ju niekedy nikto nechápe. Dokonca aj povedať, kto vie a nevie písať poéziu je často veľmi sporné. Jeden z autorov, Pavel Sekerák, inak úplne úžasný človek, dokáže napísať básne o akejkoľvek téme v priebehu pár minút a to aj v cudzom jazyku. Takže považujem za najlepšieho básnika človeka, ktorého skoro nikto nepozná. A som rád, že aj ja som jeden z ľudí, ktorí mu umožnili trochu reklamy na jeho diela.
Každý používa trochu iné slová, vetné konštrukcie, myšlienky… je to ako cesta z Bratislavy do Košíc. Každý očakáva jednu cestu, ale pritom sa dá ísť cez Žilinu, Banskú Bystricu, Rimavskú Sobotu či Budapešť. Potom sa nájde blázon, ktorý pôjde celú cestu lietadlom. Následne zistíme, že ten blázon nie je blázon, pretože následne sa niekto rozhodne, že tam pôjde pešo cez Južnú Ameriku s majákom na hlave a bude za sebou nechávať omrvinky. Ďalší sa rozhodne, že Košice nie sú pre neho a tak ide do Transylvánie hľadať šmolkov, aby im predal lacné nekvalitné hrnce.
Máš nejaké tipy pre bojazlivých spisovateľov, ktorí nevedia, ako začať?
Po pravde mám na to sekciu rozhovorov s profesionálnymi spisovateľmi, kde je toto jedna z otázok. Stačí si pozrieť odpovede. Každopádne je určite dobrým nápadom požiadať o súkromnú spätnú väzbu. Niektorí kritici vedia urobiť z mladého autora úplného idiota (čo sa stalo aj mne) a to nie každý dobre unesie (a ja som aj na základe toho založil projekt, kde si ľudia pomáhajú a neškodia). Taktiež pomôžu klasické veci, ktoré sa učia v školách – urobiť si poznámky, osnovu… nie preto, že by to bolo nutné – ale preto, že potom sa píše oveľa lepšie a je v tom väčší prehľad. Celý dej do seba lepšie zapadá.
Rovnaké tipy pre prózu a poéziu pravdepodobne nebudú fungovať, minimálne nie všetky. Určite sa treba neustále radiť na miestach, kde sa skutočne dá pomôcť. Nebáť sa. A hlavne, treba urobiť prvú dobrú stranu. Zbytočne napíše príbeh na 300 strán niekto, kto nedokáže napísať dobrú prvú stranu. Len si predstavte, že by kniha mala úžasné, jedinečné a vtipné momenty, o ktorých by vedelo presne 0 ľudí, lebo v prvých piatich vetách by bolo niečo veľmi… doplňte si niečo, čo by vás otrávilo od ďalšieho čítania. Za mňa napríklad nie je dobrý nápad pridávať priveľa opisov, priveľa nudných, nezaujímavých postáv či vyzradiť 500 rokov histórie fantasy kráľovstva v prvých vetách.
Vieš nám dať nejaký príklad?
Príklad: V kráľovstve Alduin zomrelo 125 kráľov za 5 rokov a teraz chce Čierny princ dobiť svet. Potrebuje na to zložiť 4 artefakty. Do cesty sa mu postaví biely princ a krásna bojovníčka s veľkým poprsím a oni s mágiou zmutovaného jednorožca zariadia mier. Ale potom…
Môžete rátať, koľko klišé, úplných hlúpostí či „preexponovaného“ deja sa nachádza v tomto príklade. Niekedy netreba zachraňovať svet (to vie napísať dobre len málokto), stačí mať reálnejší a jednoduchší cieľ. Taktiež je dobrý nápad písať o niečom, čo je vám blízke. Pokojne dať dokopy niekoľko koníčkov. Máte v láske históriu a lukostreľbu? Stačí to dať dohromady. Prečo by hlavná postava nemohol byť lukostrelec, ktorému sa stalo niečo netypické a musí utekať? Netreba menovať kráľov a všetky udalosti. K tomu sa dá dopracovať postupne.
Taktiež či čitateľ alebo knižný hrdina nemôže vedieť všetko hneď. Musí sa k tomu nejako dopracovať a určite je fajn, ak sa niekedy aj zmýli. Ak niečo prehliadne alebo si to vysvetlí inak. Taktiež môžem odporučiť nepísať čisto biele a čisto čierne postavy. Zlý čarodejník, dobrý rytier… by boli oveľa zaujímavejší, keby ten zlý urobil aj niečo dobré a naopak. A hlavne je potrebné, aby sa niečo dialo. Aby každá kapitola niečo nové priniesla. Ak sa niečo zaujímavé začne diať v siedmej kapitole, tak je to zle.
Akým žánrom by sa mali venovať viac, a akým naopak menej?
Vie niekto vymenovať, aké všetky žánre existujú na tejto planéte? Všetky nedá nikto. Ani Wikipédia. Nedávno bolo obdobie, keď boli v každom príbehu upíri a vlkodlaci. Zhodou okolností, takáto kniha v Greenie knižnici nie je. Dôvod je jednoduchý, málo originality. Nemôžem povedať, čomu by sa mali venovať noví autori. Ak sa na to ale dobre pripravia a sú ochotní pracovať na to, aby bol ich príbeh dobrý, tak budú mať úspech. Asi nenahradia Rowlingovú, ale môžu vytvárať niečo úžasné.
Aké sú najčastejšie chyby, ktoré robia noví autori?
Určite prvá chyba, na ktorú treba upozorniť, sú čiarky. Málo čiarok, veľa čiarok, zle urobené čiarky. Čiarka sa píše za slovom, nie pred slovom či medzi dvomi medzerami. Kto to nechápe, ten by nemal písať. Naučiť sa to je jednoduché. Navyše sa dá text ľahko hromadne upraviť, aby čiarky sedeli viac-menej dobre. Určite sa zvýši šanca na vydanie diela aj dvojnásobne, ak sa opravia čiarky. Časté chyby sú aj prezradenie diela v úvodných vetách, ako je to písané vyššie.
Mimoriadne častý problém je tiež s menami. Nejeden autor použije anglické mená, ktoré nevie správne skloňovať či napríklad napísať. Nesprávne napísané meno hlavnej postavy znamená veľký problém, a to nie len pri dielach z reálneho sveta. Fantasy meno, ktoré má 18 znakov a niekoľko z nich sa nenachádza na slovenskej klávesnici, by mal používať len niekto, kto má na to fakt dobrý dôvod. Odporúčam tiež používať kapitoly.
Práve kapitoly sú super pre ľudí, ktorí sa dokážu stratiť v texte. Text bez kapitol je dlhý, málo prehľadný a chýba taký ten „achievement efekt“, keď sa čitateľ teší, že dočítal kapitolu a vie nejakú časť príbehu. Nestane sa tak, že zabudne, čo čítal a čo nie. Rozpracovanie na kapitoly je tiež super na ukázanie nových postáv, lokalít a podobne. Piata kapitola môže byť napríklad v hrade, zatiaľ čo šiesta sa môže odohrávať po tom, čo skupina postáv odchádza z hradu. Pre čitateľa to tiež znamená, že už ide o nejaký pohyb, niekam sa ide a je to aj taká prirodzená rozlúčka s postavami, ktoré ten hrad neopustili.
Vieš im poradiť, ako sa stať publikovanými autormi?
Samozrejme. Stačí písať, veriť si, nemyslieť na seba a tak to ide. Je to podobné ako v hokeji. Kto by chcel mať hráča, ktorý nikomu nenahrá a bude sólovať aj vtedy, keď mu to veľmi nejde? Každú dobrú knihu píšu minimálne dvaja ľudia. Autor a niekto, kto pomôže. S obálkou, kontrolou chýb a čímkoľvek. Nenormálne veľa sa naučí nový autor pri tom, ako sa pozrie na dielo niekoho iného. Tak možno napraviť chyby aj vo vlastnom diele, pretože môžu byť v inom príbehu lepšie viditeľné.
Podotýkam, vždy je rozdiel medzi e-knihou a klasickou knihou. Väčšina ľudí chce byť v kníhkupectvách, čo väčšinou znamená, že sa tam ani nedostane. Ak áno, bude mať z toho minimálny zisk, ktorý väčšinou nepokryje náklady. Na druhú stranu e-kniha má obrovské množstvo výhod. Pre porovnanie: Mám vytlačené knihy, ktoré nikto nechce – pretože si zvykli čítať na čítačke, telefóne či PC. Alebo si radšej vytlačí knihu ako skriptá, pretože to v kabelke zaberie menej miesta. Určite je lepšie mať kvalitnú e-knihu ako mať tlačené knihy, ktoré nikto nechce a k tomu dlhy. Keď tlačenú, tak cez poriadne vydavateľstvo, ako je napríklad Elist – alebo samonáklad.
Povedz nám niečo o projekte Greenie knižnica, na čo slúži?
Greenie knižnica je… knižnica. Miesto, kde sa nachádza momentálne cez 150 kníh rôznych žánrov: Beletria, poézia, výroky, odborné knihy a kreatívne písanie, hry a herná literatúra. Knihy sú od rôznych autorov, ktorí sú členmi Greenie knižnice (členstvo je samozrejme bezplatné, stačí poslať prihlášku) a súhlasiť s pravidlami. Fašistov a spol neberieme, tak ako sme odmietli napríklad pani z časopisu Zem a Vek. Každá naša kniha je v množstve formátov, takže sa dá bežne čítať, vytlačiť (klasicky alebo na minimum strán, naša špecialita), nahodiť do akejkoľvek čítačky, ktorá podporuje Mobi/AZW, ePub či PDB, čítať online cez HTML alebo klasické TXT súbory, vrátane verzie bez diakritiky. K niektorým knihám sú aj ďalšie formáty, napríklad A5 PDF pre čítanie na tablete.
Greenie knižnica je zároveň úložisko na ďalší obsah. Vytvorili sme kvízy, hudobné albumy, pravidelne spovedáme nových i profesionálnych autorov a zbierame od nich rady. Všetko robíme zadarmo, bez registrácie a poplatkov.
Zároveň sme projekt, ktorý slúži žiakom, študentom, bežne pracujúcim či napríklad manažérom, ktorí si radi zoberú niektoré z našich kreatívnych nápadov. Web je rýchly, pretože namiesto CMS máme vlastné, jednoduché riešenie. Greenie knižnica tak aj na pomalom pripojení funguje bleskovo a nie je zaplnená reklamou. Podporujeme tiež ekológiu, keďže všetko riešime elektronicky – a kto potrebuje výtlačok, pomíňa oveľa menej papiera ako pri akomkoľvek inom riešení na svete.
My ďakujeme Stanislavovi za rozhovor a vy nezabudnite navštíviť stránku Greenie knižnice, ktorú nájdete na tomto odkaze.
