Marketa Lazarová, neobyčajný film z roku 1967 a obdobia stredoveku
Jeden z najznámejších filmov československej, v tomto prípade najmä českej kinematografie, dnes nie je tradičnou súčasťou televízneho vysielania. Čiernobiely film Marketa Lazarová (s krátkym e) z roku 1967 je pre mnohých divákov nezabudnuteľný aj dnes. Mierou násilia, nahotou, zachytením pohanských zvykov, či rôznych podôb stredoveku. Pre Slovákov je však známym aj pre kľúčové úlohy a tvár samotnej Markety Lazarovej, ktorú stvárnila mladučká Magda Vášáryová.
Neraz si film získal nálepky a hodnotenia, ktoré ho stavajú medzi najlepšie české filmy. Má svoje výnimočné kvality, najmä predovšetkým z pohľadu doby, kedy bol uvedený. Podarilo sa mu zachytiť mnoho emócií a ďalšie emócie vyvoláva a zanecháva v divákovi. Vznikal niekoľko rokov, niekoľkými spôsobmi nakrúcania kamery a dokonca pracoval so zvieratami v scénach, aké boli dovtedy nemysliteľné.
Príbeh filmu Marketa Lazarová
Sfilmované baladické dielo Vladislava Vančuru, odohrávajúce sa v drsnom stredoveku plnom ľudskej krutosti v rôznych jej podobách, je ťažko zameniteľné s iným dobovým filmovým dielom. Zobrazuje nám náročné obdobie, v ktorom mala váhu cirkev a moc nad chudobou. Ten so zbraňou mal prevahu nad neozbrojeným alebo nepripraveným.
V diele cítiť dozvuky pohanských čias a ľudovej mágie. Príbeh filmu je rozdelený na niekoľko dejstiev. Dobové vnímanie hodnoty a významu ľudského života je zachytené už v úvode. Začína prepadom sprievodu z nemeckého Saska, ktorý majú na svedomí Mikoláš (František Velecký) a jednoruký Adam (Ján Palúch), synovia lúpežného rytiera Jana Kozlíka (Josef Kemr).
Nechceným svedkom spúšte po prepade je vážený starý Lazar. Aj jeho zláka lúpežná korisť, vďaka čomu ho má jeden z bratov v hrsti. Vydieranie Lazara a hrozba spoluviny z masakru vedie k vzdaniu sa dcéry Markety (Magda Vášáryová). Mladej cnostnej ženy, ktorá mala byť zasľúbená Bohu, ale namiesto toho sa stáva Mikolášovou milenkou.
Rýdzi filmový zážitok
Napriek čiernobielej farbe dielo ponúka aj dnes nevšedný filmový zážitok ukrytý v množstve detailov, filmovej scéne, kostýmoch aj sprievodnej hudbe. „Stane se, jak rozhodne Bůh.“ Vidíme v ňom pohanské rituály, vieru v mágiu, aj mnohé krutosti doby.
Vančura si obraz stredoveku vytvoril z vlastných poznatkov aj predpokladov. Nemožno v jeho výsledku a následne ani vo filmovom výsledku nájsť fatálne zlyhania, alebo body, ktoré by sme dnes dokázali poprieť, ako realitu doby. Pohanská mágia sa v rôznych podobách zachovala aj v našich končinách ešte do nedávnych dôb.
Napriek svojej baladickosti a poetizmu zostáva takmer trojhodinový film nezabudnuteľným svojím obsahom, rovnako ako obsadením významnými hereckými osobnosťami. Je zaujímavosťou, že Ivan Palúch, František Velecký a Magda Vášáryová sa opäť stretli ako trojica – kľúčoví herci aj neskôr v rozprávke Princ Bajaja (1971).
Nezabudnuteľný je nepochybne Josef Kemr, ktorý v úlohe starého rytiera Kozlíka s holou hlavou a problémom s agresivitou narúša všetky jeho úlohy, pre ktoré si ho bežný divák pamätá. Predstavuje celkom inú postavu, ktorú zvláda dokonale.
Nemeckých zajatcov a vojakov stvárňujú skutoční nemeckí herci a za zmienku stojí šokujúca miera výstrelov kuší a lukov, letiacich šípov, najmä tých, ktoré zasiahnu svoj cieľ, alebo končia v telách, v stromoch a v okolí hercov. Pre mnohé zo zásahov filmári zvolili triky, aké by im aj o niekoľko desaťročí závideli iné produkcie. Pri mnohých šípoch totiž divák spozornie a premýšľa, ako to v počiatkoch trikov dokázali nakrútiť. O to viac, ak je bojová scéna uveriteľná.
Filmové miesta Markety Lazarovej
Film vznikal na niekoľkých miestach v Českej republike. Na hrade Rabí, v okolí pevnosti Klokočín a v bazilike sv. Prokopa v Trebíči. Pomerne skoro sa vo filme objavuje aj jeden z najznámejších kostolov na Slovensku, románsky kostolík z Dražoviec pri Nitre. Podrobnostiam a ďalším lokáciám sa venuje knižná séria Filmové miesta 1 (2021) a Filmové miesta 2 (2022).
Vďaka filmovému strihu je vo filme vytvorený dojem, že sa kostolík nachádza v tesnej blízkosti veľkého kláštora. Kamery sa dokonca k Dražovskému kostolíku vracajú z rôznych uhlov. Kostol v nitrianskej časti Dražovce pritom nie je filmovo žiadnym bezvýznamným miestom. Bez ohľadu na historický a kultúrny význam, má popularitu aj medzi filmovými tvorcami. Objavil sa v Adamovi Šangalovi, v rozprávke Princezná na vlásku, vo filme Sviňa, ale v minulosti aj v českom filme pre menej náročného filmového fanúšika a nadšenca motošportu s názvom Tacho.
