Tetris RECENZIA – Keď som sa po prvý raz dozvedel, že sa chystá film o jednej z najznámejších videohier sveta, Tetrise, bol som skeptický. Následne bolo oznámené, že v hlavnej úlohe bude Taron Egerton (Eggsy z Kingsmanov) a pôjde skôr o príbeh o pôvode hry a môj záujem začal stúpať. Potom ho režisér Jon S. Baird popísal ako „politický triler na steroidoch“ a nadšenie násobne narástlo. Stálo za to sa tešiť?
Tetris RECENZIA
Hru skutočne dnes už pozná každý (azda každý si ju v nejakej forme skúsil). Lenže tu sa dostávame naspäť do roku 1988, kde síce už pár rokov bola na svete, ale mimo Sovietskeho zväzu ju nepoznali. Programátor pre ruskú vládu, Alexej Pažitnov (Nikita Efremov), ju vytvoril na predpotopnom počítači, kde namiesto blokov použil hranaté zátvorky.
Názov jej vybral spojením slov tetra (latinsky pre štyri, také množstvo dielikov majú bloky) a jednoducho tenis. Týmto nás však prevedie hneď na začiatku americký obchodník holandského pôvodu žijúci v Japonsku, Henk Rogers (ktorého hrá práve Egerton). Hra ho uchváti na veľtrhu natoľko, že sa rozhodne, že ju musí dostať do celého sveta.
Kto má práva na čo?!
Dozvedáme sa, ako bola doteraz licencovaná cez obchodníka a počítačového priekopníka Roberta Steina (Toby Jones). Ten ju ďalej predal britskému magnátovi Robertovi Maxxvelovi (Roger Allam) a jeho rozmaznanému slizkému synčekovi Kevinovi (Anthony Boyle).
S tým, že sú licencie na konzoly ešte neexistujúce, rozhodne sa Rogers pre oslovenie Nintenda. Tak ako jeden z prvých ľudí vôbec dostáva náhľad na dnes už legendárny Game Boy a presvedčí ich divíziu, aby ku konzole pribalila Tetris (ešte skôr, ako to má povolené!). Tak sa začína hra o to, kto bude vlastniť aké práva a kto hru „kúpi“ pre seba.
Čo je Nintendo?
Lenže dohody nemusia byť tak jednoznačné, ako sa zdajú a tak sa rozhodne pre najriskantnejší krok vôbec – vydáva sa do samotného srdca ZSSR, Moskvy. Tvrdý a ostro kontrolovaný komunistický režim, kde nikto neverí ani vlastnému susedovi, kde vás sledujú na každom rohu a odpočúvajú pri každom kroku, nás zasiahne poriadne tvrdo.
Rýchlo sa spĺňa to, čo tvorca sľuboval – dostávame poriadny triler z obdobia studenej vojny. Členovia KGB sú vyobrazení tak tvrdo a nesympaticky ako dokážu byť a Henk nepochodí s tým, na čo je bežne zvyknutý. Jednať bude musieť naozaj rýchlo, pretože zostávajú ohrození aj ľudia okolo neho.
Komunizmus nepustí
Mimoriadne skvelým prvkom na filme je, že sa skutočný Henk Rogers podieľal na jeho produkcii. Uložil tak do neho vlastné zážitky a skúsenosti a podrobne opísal pocity, ktoré pri tom zažíval. Navyše, vďaka tomu funguje snímka aj ako akýsi príbeh o priateľstve, ktoré sa mu formuje s Pažitnovom (a aj keď ľudia znalí pozadia videoherného sveta vedia, že založili spolu firmu, napäto čakáme, ako to dopadne).
Faktom je, že aj so všetkým popísaným dokáže mať film tam, kde sa to hodí, aj odľahčenú atmosféru. Dokonca niekedy priamo skĺzne do komediálnej roviny, nerobí to však nútene, ale prirodzene to vyplýva zo situácií, ktoré sa tam dejú („Čo je Nintendo?“). A ak skutočne hrdina v hlavnej úlohe takto reagoval so sovietskymi vysoko postavenými predstaviteľmi (uvidíme aj samotného Gorbačova), musel mať gule z ocele.
Scény v najkrajšej 8-bitovej podobe
Graficky tiež snímka poteší nejedného hráča. Jednotlivé dôležité súčasti (či kapitoly) sú rozdelené akoby levely a scenérie dopĺňa 8-bitová grafika. Tej miestami postupne ubúda na úkor chladnosti zobrazeného prostredia, zase sa nám vráti v plnej a jedinečnej forme. Vidieť poškodenia auta s malými pixelmi a červenou farbou? Za mňa rozhodne áno! Navyše, ide o naháňačku na žigulákoch, takže ďalšie jednoznačné áno!
Hudobná stránka tak isto perfektne dopĺňa dobu. Syntetické elektronické tóny nám znejú už počas úvodných titulkov a príznačné skladby 80. rokov nás sprevádzajú počas celého filmu. Pri Final Countdown sa dokonca dokážete naozaj vžiť do situácie a na moment ju počúvate spolu s inými ľudmi, ktorí skladbu nelegálne vysielajú „zo západu“.
Tetris RECENZIA – Zhrnutie
Jednoducho, skutočne ide o poriadnu jazdu. Je „len“ o videohre, ale je poriadnym trilerom, kde sa situácia otočí viackrát, ako by ste to čakali. Do toho zahrnie aj drsný odkaz doby a prísnosť Sovietskeho zväzu, aby vytváral stiesňujúcu atmosféru. Na druhej strane poľaví tam, kde treba a keď nás aj nahlas nerozosmeje, vyčarí aspoň úsmev na tvári.
Miestami si dáva poriadne tempo a chrlí na nás informácie o licenciách (a tom ako by mal vlastne počítač vyzerať) rad za radom. Tu sa môžu menej pozorní diváci aj začať strácať (a uletel si zrejme trochu aj scenárista). Nič to však nemení na tom, že so skvelým príbehom, výbornými hereckými výkonmi a prepojením niekoľkých žánrov si odnáša od nás hodnotenie 8/10.
PS: Áno, medzi pozretím a napísaním recenzie som si zahral Tetris už niekoľkokrát. Budete chcieť tiež.
