The Haunting of Bly Manor RECENZIA
The Haunting of Bly Manor RECENZIA – Vďaka Netflixu máme každý rok k dispozícii mnoho kvalitných hororov. Viaceré z nich sme si obľúbili a spoznali tak mená tvorcov, ktorých sa oplatí sledovať. K tým najvýraznejším patrí aj americký režisér a scenárista Mike Flanagan. Ten sa svojimi vysoko hodnotenými horormi už dávnejšie zaradil medzi popredných režisérov poslednej dekády. No spolu s minuloročným Doktorom Spánkom vyčnieva z jeho dielne hlavne antológia The Haunting. Prvá séria The Haunting of Hill House z roku 2018 je dobre známa aj u nás. Tá druhá vyšla len pred pár dňami a volá sa The Haunting of Bly Manor.
Flanaganove filmy takmer vždy ponúknu viac vrstiev, ktoré môžu diváka zaujať. V The Haunting of Bly Manor na nás čaká nie len komplikovaný vzťah niekoľkých postáv, ale aj tajomné zákutia rozľahlého gotického sídla, cestičky vyblednutou jesennou záhradou a samozrejme duchovia. Dočkáme sa tiež kvalitného filmárskeho remesla. No stačí to na uspokojivý filmový zážitok? Dozviete sa v recenzii.
Staré sídlo s novými obyvateľmi
Do panského sídla Bly Manor sa nasťahuje mladá opatrovateľka Danielle, prezývaná Dani. Tá si so sebou prináša nie len široký úsmev, ale aj nevyriešené konflikty z minulosti a dokonca aj traumu z nešťastia, ktoré ju postihlo. Dúfa, že dohliadanie na súrodencov Floru a Milesa jej pomôže zabudnúť.
Správanie oboch detí ju však čoskoro začne znepokojovať. Už tuší, že Florine bábiky môžu byť aj čímsi viac, ako len hračkami. Milesove nečakané zmeny nálad tiež nemusia byť spôsobené prichádzajúcou pubertou. Onedlho si prestáva byť istá aj ostatnými, navonok vyrovnanými obyvateľmi sídla. Čím dlhšie v sídle prebýva, tým má menšiu šancu uniknúť zlu, ktoré sa s príchodom noci prebúdza. Ba čo viac, na dne jazera v záhrade čosi zlovestné drieme, a to doslova.
Zaujímavé postavy zahrané kvalitnými hercami
Flanaganove filmy si môžeme obľúbiť predovšetkým pre sympatické postavy. Tie sú často rozporuplnými charaktermi, ktoré robia chyby a doplácajú na ne, no nakoniec konajú presne tak, ako očakávame. Rozhovory síce občas pripomínajú konverzácie z nedeľných rodinných drám na STV2, no nie natoľko, aby iritovali. Ak teda zrazu zistíte, že ste si niektorého z hrdinov obľúbili, nebuďte prekvapení.
Dobre napísané postavy aj teraz zahrali kvalitní herci. Victoria Pedretti je v hlavnej úlohe prirodzená, Daniellinu túžbu po novom živote rýchlo zacítite aj vy. Vyzdvihol by som tiež Ameliu Eve v úlohe záhradníčky Jamie, ktorá sa aj pri strihaní ruží dokáže tváriť znudene, alebo Olivera Jackson-Cohena v úlohe záporáka Quinta. Rahula Kohliho som v iných filmoch zatiaľ nevidel, no dúfam, že aj v nich má taký fancy plnofúz, ako tu. Dobre hrá tiež dvojica detských hercov.
Dej sa odohráva prevažne v roku 1987 v Londýne. Hlavná línia je síce rozprávaná chronologicky, no veľa sa dozvieme cez flashbacky, ktoré skáču z jedného časového úseku do druhého. Týka sa to hlavne osudov vedľajších postáv, ich minulosti a vzájomných vzťahov.
Nič sa zbytočne nevysvetľuje, chýbajúce medzery si musí divák doplniť sám. Dobrou pomôckou mu môže byť napríklad zmena oblečenia konkrétnej postavy. Fanúšikovia The Haunting of The Hill House už asi tušia, čo ich čaká. Tu však samotný príbeh nie je natoľko zaujímavý, aby sa aj bežný divák odhodlal k ďalšej projekcii. Počítam, že v takom prípade by prednosť dostal Dom na kopci.
Režisérov úhľadný vizuálny štýl vás do deja vtiahne už počas prvých minút. Jednotlivé obrazy sú pekne nasnímané a pospájané tak, aby ste boli zvedaví na každú ďalšiu scénu. Opäť dostáva prednosť pomalé budovanie atmosféry a napätia, no nudiť sa nebudete.
Horor? Ani náhodou
Temný Oculus ponúkol nie len znepokojivú atmosféru, ale aj príbeh a sympatické postavy. V minimalistickom Hush sme mohli vidieť, že (pod)žánrové mantinely vôbec nemusia obmedzovať, hlavne ak má tvorca naozaj talent. Oba filmy vyťažili z jednoduchého námetu maximum. Dokázali nás držať v napätí a občas aj vystrašiť. No Geraldova hra bola iná. Pred hororom dostal priestor teror. Film nás viac znepokojoval, ako desil.
Namiesto skutočného zla, pred ktorým treba upaľovať rýchlo preč, dostala priestor tieseň a tušený strach z niečoho, čo nepoznáme. Flanagan sa pokúšal o to, čo stopercentne vychádzalo v románoch Stephena Kinga (a to ešte predtým, ako ich začal priamo adaptovať). Na The Haunting of Hill House to dotiahol k dokonalosti, zručne skombinoval nadprirodzený horor s psychologickým terorom. Pri The Haunting of Bly Manor sa asi pokúšal o to isté, no teraz to vyšlo len z polovice.
Séria je adaptáciou duchárskeho románu The Turn of the Screw od Henryho Jamesa. Ten podľa wikipédie spadá pod gothic fiction, alebo gotický horor. To, že dej nakoniec nie je až tak hororový, že je v podstate skôr príbehom o láske, by nemuselo byť chybou. Dávne gotické príbehy predsa neboli len strašidelné, ale aj romantické. Tu je tá pohrebná atmosféra len načrtnutá, nevyužitá tak, ako by mohla byť (ako napríklad v …The Hill House).
Strašidelných scén je pomenej a mohli byť podané aj zaujímavejšie. Línia o láske bola fajn, no ku koncu už skĺzla k patetickosti. Tá síce tiež patrí k tomuto typu príbehov, ale moderného diváka už môže iritovať. Pripúšťam, že problém môže byť aj vo mne. Možno som celú sériu vnímal inak, ako som mal. V záverečnom hodnotení teda alibisticky prihadzujem jeden bod.
The Haunting of Bly Manor RECENZIA – Zhrnutie
The Haunting of Bly Manor nesklamal, no ani neprekvapil. Fanúšikov prvej série už nemohla prekvapiť prítomnosť démonov, ktorí sú omnoho reálnejší ako pomstychtiví duchovia strašiaci v tristoročných domoch. Deväťdielna miniséria opäť ponúka temnú minulosť svojich postáv, ktorá ich dobieha na každom kroku, ich traumy a nejednoznačnosť, s ktorou sa v bežnom živote stretávame.
Flanagan sa každým novým projektom vzďaľuje hororovému žánru, čo nemusí sadnúť každému. Vždy však dokázal ako náhradu ponúknuť buď zaujímavý príbeh, alebo aspoň sympatické postavy. The Haunting of Bly Manor v tomto trende pokračuje. Hoci mne tento odklon nakoniec prekážal menej, ako by som možno očakával, na výrazne nadpriemerné hodnotenie to bohužiaľ nie je. 8/10
