Je novinka o nesmrteľných vojakoch najnudnejším akčným filmom roka? | The Old Guard RECENZIA

The Old Guard RECENZIA

The Old Guard RECENZIA – Komiksové adaptácie sa za posledné desaťročie stali pomerne silnou súčasťou kinematografie. Nieže by tu predtým rôzne pokusy (úspešne, či nie) neboli, avšak až s príchodom Marvel Cinematic Universe sa podarilo naplno odhaliť obrovský potenciál, ktorý v sebe hrdinovia z papierových príbehov skrývajú.

Oproti tomu DC sa vždy snažilo o vážnejšiu nôtu, ktorej kvality tradične záviseli od zručností režiséra a scenáristu. Zatiaľ čo Christopher Nolan, Tim Burton, prípadne Todd Phillips prišli s temnými mozaikami hrdinov i antagonistov, Zack Snyder už roky dokazuje, že to vidí celkom inak. Servíruje preto pomerne hlúpu digitálnu smršť, ktorá môže fungovať výhradne v prípade, že k nej pristupuje s veľkou dávkou pochopenia.

Príkladom hlúpej záležitosti, ktorá ale výborne funguje vďaka superiorite filmového remesla, je Aquaman, kde James Wan opäť potvrdzuje svoje režijné kvality. Potom tu ale máme The Old Guard, ktoré dnešná recenzia rozoberie.

Komiksovú snímku, ktorá sa berie smrteľne vážne. Popritom stíha ignorovať vlastný žáner a divákov tak unudiť tonou kŕčovitých dialógov a scenáristickej neschopnosti akokoľvek zaujať. To som, pochopiteľne, pred pozeraním netušil, avšak už po prvých minútach prišlo nemilé prekvapenie.

Nezničiteľné komando

Kde začať? Asi bude najlepšie priblížiť simplicitnú zápletku, ktorá sa zaoberá komandom nesmrteľných vojakov. Tí sa snažia konať dobro a za každých okolností pomáhať, čo väčšinou zahŕňa zmasakrovanie nebezpečných zloduchov. Koniec koncov, v stávke nie je nič, nakoľko títo hrdinovia zomrieť nemôžu. Teda vlastne môžu, ale oni sami netušia kedy, keďže sa ich schopnosť regenerácie jedného dňa proste vytratí (áno, ide o scenáristickú lenivosť).

Po očakávanej zrade sa hrdinovia ocitajú pod hľadáčikom hlavného zloducha Merricka v podaní Harryho Mellinga (Dudley z Harry Potter série). Akoby to ale nestačilo, po dvoch storočiach sa na scéne objavuje nová nesmrteľná menom Nile (KiKi Layne), ktorú treba okamžite dostať do vražedného tímu. Inak hrozí, že ju Merrick vystopuje a využije na experimenty so získaním lieku na smrteľnosť .

Ako od Tarantina

Samotná zápletka je hlúpa. To však nemožno považovať za problém, keďže žánrové záležitosti (česť výnimkám) od nás vypnutie mozgu priam vyžadujú. Pri Johnovi Wickovi rozmýšľať nechcete. Ani pri automobilovej telenovele Rýchlo a zbesilo premýšľať nechcete, nakoľko v scenároch týchto a podobných sérií nájdete zrejmé a obrovské diery.

Tvorcovia akčných filmov to však väčšinou vedia. Sú si vedomí, že nenakrúcajú chytrý film, takže chcú cieľových divákov potešiť sériou nádherných scén, ktoré nezriedka obsahujú nespočetné množstvo prestrelených hláv, rýchlych áut alebo bojového umenia.

Tým chcem povedať, že keď idem pozerať snímku s nálepkou akčného filmu, ktorá je súčasne komiksovou adaptáciou a dočkala sa nekompromisného ratingu R, som nerád, keď postavy deväťdesiat minút filozofujú nad svojou nesmrteľnosťou a strašným údelom.

Pripravte si nesmrteľnú trpezlivosť

Pretože samotný nápad je skvelý. Máte hrdinov, ktorým sa nemôže nič stať. Aj v prípade, že zomrú, čoskoro sa znova postavia a kosia svojich oponentov. Šikovný režisér by sa s podobným konceptom vedel náramne dobre vyhrať. Nemal by problém priniesť svieže nápady a originálne akčné scény, ale prítomnému scenáru by, žiaľ, nepomohol ani Stahelski, ani Wan a ani Michael Mann na vrchole svojich síl.

Greg Rucka, autor scenára a komiksovej predlohy, vidí silu The Old Guard práve v patetickom a frustrujúco nudnom hĺbaní nad nemožnosťou zomrieť. Naprieč celým filmom sa neustále vyžíva v konverzáciách plných balastu, ktoré sa snažia o psychológiu, ale zlyhávajú na plnej čiare. Postavy sú absolútne zabudnuteľné, ani k jednej si nevytvoríte vzťah, nezaujíma vás ich história lemovaná nevýnimočnými zábermi z minulosti.

Všetko vám to je vlastne jedno. Dôvod? Nejedná sa o silné charaktery. Prítomné postavy nie sú ničím výnimočné, nijak unikátne a hlavne neuveriteľne ploché. Vadí im, že smrť neprichádza, dokonca i to, že nemali možnosť výberu a prehlasujú, že ich osud je poľutovaniahodný. Divák ale nič necíti.

Greg mal očividne pocit, že čím viac charaktery rozprávajú o svojich problémoch, tým narastá naše zžitie s nimi. To tak úplne nefunguje, čoho dôkazom je napríklad originálny art Ghost Story, ktorý bez jediného slova dáva divákovi pocítiť silu večnosti a nekonečného množstva času. Od neho by sa mohli strážnici učiť a pokojne zredukovať počet hovoreného slova na nutné minimum.

Problémový casting?

Charlize Theron nemá čo hrať. Jej hlavný charakter disponuje iba jedným rozmerom, pričom ona sama si vystačí s jediným kamenným výrazom tváre a občasným úškrnom. Pripomína tak Brucea Willisa v ľubovoľnom filme, v ktorom sa za posledných päť rokov objavil (s menšou sklenenou výnimkou).

Vzhľadom k tomu, že sme v akčnom filme, chcelo by to i kvalitného protivníka, no nie? Tým ale spomínaný Harry Melling rozhodne nie je. Pred osemnástimi rokmi mohol byť ideálnym súperom mladému pánovi Potterovi, ale v súčasnosti neobstojí. Minimálne nie v podobne ladenej záležitosti, kde sa očakáva, že bude z neho vyžarovať rešpekt, či nebodaj strach. A zvyšok hereckého osadenstva? Rutinný a zameniteľný.

Akčný film o nesmrteľných, no bez poriadnej akcie

Tak aspoň filmové remeslo poteší? Sčasti áno. Režisérka Gina Prince-Bythewood si zrejme niekoľkokrát pretočila už spomínaného Johna Wicka, keďže sa snaží o podobne štylizované prestrelky a kontaktné boje. Kamerové snímanie je prehľadné, nerušia ho príliš dynamické strihy, prípadne nutnosť každý zásah cenzurovať. Má to ale dva zásadné háčiky.

Zábavnej akcie je trestuhodne málo. Ak spočítate počet akčných scén v žánrovom filme na prstoch jednej ruky, niekde je problém. Vina padá na zmienený scenár, ktorý sa utápa v dialógoch a monológoch, takže vo finále nie je priestor na kaskadérske kúsky alebo poctivé Gun fu.

Súčasne zostáva koncept nemŕtvych hrdinov nevyužitý, takmer až nepodstatný. Okrem úplného záveru, kedy sa konečne dočkáte tímovej prestrelky, kde postavy pôsobia, že vedia, čo robia, si pre vás autori pripravili len krátke a značne neuspokojujúce komorné boje a bitky.

Vzhľadom na možnosti je The Old Guard okázalo sterilný a neinovatívny. Je to veľká škoda, pretože nie často sa skĺbi takto využiteľný nápad s vysokým ratingom a solídnym obsadením. O to viacej výsledok bolí.

Takto určite nie…

Nielenže je The Old Guard trpkým sklamaním zlyhávajúcim v každom aspekte žánrového filmu, súčasne ide o jeden z najviac frustrujúcich zážitkov, ktoré som za posledné roky podstúpil, aby mohla vzniknúť recenzia. Výsledok relatívne slušného nápadu je zmätený, plytký a nezáživný projekt bez štipky filmovej invencie.

Navyše sa réžia a scenár sústreďujú na nefunkčné vykresľovanie psychologického podhubia postáv tak vehementne, až sa zabúda na akciu, čo je vzhľadom na žáner kritickou chybou. Zapláva nijak výnimočných dialógov ubíja už v prvej tretine, avšak pokračuje sa s ňou do samotného finále, z ktorého taktiež sánka nepadá, i keď je zďaleka najoslnivejším momentom príbehu.

A fakt, že v zahraničných (najmä amerických) recenziách táto snímka dopadla na výbornú, len smutne podtrháva ako veľmi do hodnotení vstupujú politické postoje a ignorujú sa skutočné kvality, či nekvality daného filmu. Silná černošská hrdinka a párik gay protagonistov by nemali reprezentovať pomyselné plusy na ose kladov a záporov. Ich scenáristické vykreslenie a dôležitosť v deji sú podstatné, no a tie sú v tomto prípade žalostné.

Ďalší digitálny blockbuster Netflixu je zlyhaním, po ktorom odporcovia nedávneho Extraction nepochybne docenia militantný výplach s údernou akciou. Viac ako 2/10 to tentokrát nemôže byť a v prípade, že sa vám naskytne možnosť, oblúkom sa tomuto hlbokému a nadmieru „intelektuálnemu“ akčnému filmu vyhnite.