The Platform RECENZIA – Španielska kinematografia nás už roky presviedča o tom, že Hollywood nie je jediným miestom s kvalitnou tvorbou. Najnovším dôkazom tohto faktu je minuloročná snímka The Platform, ktorá si po novom svoje miesto našla aj na Netflixe. Filmár Galder Gaztelu-Urrutia si odbil svoj režisérsky debut naozaj znepokojivým filmom, z ktorého sa vám bude dvíhať žalúdok.
Dáviaci reflex vám však nebude prebúdzať kvalita tohto filmu. Znechutenie je totiž jeho hlavnou ingredienciou a zároveň najväčším komplimentom pre jeho šéfkuchára. Na popcorn, nachos či iné občerstvenie pri tomto diele radšej zabudnite, dosýta vás určite naplní samotná kvalita filmu.
Goreng (Ivan Massagué) sa chce zbaviť zlozvyku fajčenia a získať akreditovaný diplom polročným dobrovoľným pobytom vo väzení s názvom „The Hole„. Jedná sa o vertikálne stavané zariadenie s mnohými poschodiami, pričom každé z nich hostí dvoch spoluväzňov. Spolubývajúci trestanci spolu trávia na každom poschodí presne 30 dní, po ktorých sa presunú na ďalšie náhodné poschodie.
Dôležitosť konceptu poschodí tkvie v spôsobe, akým väzni dostávajú denný prídel jedla. Raz za deň sa na každom poschodí na malú chvíľu zastaví platforma, ktorá cestuje zhora nadol. Na najvyššom poschodí číslo 0 naložia kuchári platformu najluxusnejšou hostinou a hodovanie tak môže začať.
Väzni na poschodí číslo 1 zažívajú chuťový orgazmus a po pár minútach sa ich zbytky presúvajú na poschodie číslo 2 a stále nižšie. Čím nižšie sa platforma posúva, tým menej jedla na nej väzni nechávajú. Zbytky sa často nachádzajú v katastrofálnom stave, pretože trestancom v tom najlepšom prípade nerobí problém ich pošliapať. Tie najhoršie možné alternatívy necháme na vašej fantázii.
K akým praktikám sa teda schyľujú väzni na nižších poschodiach, kde im prichádzajú len vylízané taniere a poháre? The Platform je napínavým príbehom o lakomstve, závisti, obžerstve, nenásytnosti a hlavne o ľudskej solidarite. Podarí sa Gorengovi prežiť v doslovnom pekle na Zemi?
The Platform RECENZIA
Základná premisa filmu je šialene prepracovaná. Slúži ako zrkadlo ľudskej spoločnosti a metafora na vrstvy, na ktoré sa naša spoločnosť rozdeľuje. Väzni na najvyšších poschodiach sú tým malým percentom ľudí, ktorým patrí svet. Iba oni môžu rozhodnúť o tom, či sa najedia dosýta, alebo či budú myslieť na tých pod nimi a zjedia len toľko, koľko reálne potrebujú.
Existuje v týchto najvyšších vrstvách spolupatričnosť a doprajú aj tým nižšie? Čoho všetkého sú schopní ľudia v nižších vrstvách, aby dokázali prežiť? Toto sú hlavné otázky, na ktoré film odpovedá spôsobom, ktorý si neberie servítok pred ústa. Ide o perfektné odzrkadlenie reality zaobalené do kvalitného filmového zážitku.
Aj napriek všetkým metaforám a hlbším významom sa stále jedná len o film. Je priam neuveriteľné, že prvým celovečerným počinom novopečeného režiséra je hneď takto chválená snímka. The Platform je zdravou kombináciou thrilleru, hororu a dokonca aj sci-fi. Napínavý príbeh vás počas jeden a pol hodinového trvania filmu udrží celý čas na kraji sedadla (v tomto prípade sedačky).
Často sa v myšlienkach objavíte v prevtelení samotného väzňa a budete rozmýšľať nad tým, čo by ste urobili na jeho mieste. Akú taktiku by ste zvolili, keby ste sa zobudili na nízkom poschodí číslo 100? Mysleli by ste na ostatných pod vami, keby sa vám pošťastilo a zobudili ste sa na vysokom poschodí?
V tejto situácii sa nachádza aj naša hlavná postava Goreng, ktorého stvárnil Španiel Ivan Massagué. Jeho meno ani tvár poznať nemusíte, dôležitým je totiž jeho výborný herecký výkon. Vo filme sa nachádza iba minimum postáv a hercov, no aj napriek tomu sa z nich filmárom podarilo vyšťaviť maximum. Vďačiť za to môžeme scenáru, o ktorý sa postarali David Desola a Pedro Rivero.
Na mrazivej atmosfére pridáva aj perfektný dizajn väzenia, v ktorom sa odohráva praktický celý film. Vizuálne efekty prekvapivo nijakým spôsobom nezaostávali a vyšednutá farebná škála plná studených farieb taktiež dopĺňala stiesnenú atmosféru medzi štyrmi betónovými stenami každého poschodia.
Krv, vnútornosti a pošliapané zbytky jedla
Teplé farby na obrazovke reprezentovala krv. Film sa ani zďaleka nebál hodnotenia R a slabším povahám by naozaj mohlo prísť nevoľno. Vlastne celý film je natočený takým spôsobom, aby ste sa cítili zle, nesvoj a pri niektorých scénach sa vám môže dvíhať žalúdok. Malé betónové priestory väzenskej cely vo vás vyvolajú klaustrofóbiu a nepríjemný pocit stiesnenia.
Aj napriek týmto, na prvý pohľad negatívnym vlastnostiam, sa film teší veľkej obľube. Podobne znepokojivé snímky ako Joker alebo Parazit taktiež uspeli a The Platform sa medzi ne pridáva aj vďaka svojmu odkazu. Vyzerá to tak, že úspech feel-good filmov, po ktorých dopozeraní sa máte cítiť dobre, je na veľkom úpadku.
Je veľká škoda, že sme sa toho o fungovaní väzenia nedozvedeli viac. Pokiaľ by mal film dve hodiny, stihli by sme nazrieť aj do zákulisia za betónovými stenami. Koniec filmu sa zdal byť príliš uponáhľaný a skončil poeticky na úkor toho, že sme nedostali žiadne odpovede na naše otázky. Posledná tretina sa toho snažila povedať až príliš veľa, no nič z toho nestihla.
Tieto odpovede by sme síce mohli dostať v pokračovaní, no to je pri taktom type filmu veľmi nepravdepodobné. Režisér nechal záver príbehu na interpretáciu divákov, čo nemusí byť v každom prípade tým správnym ťahom. Aspoň tým zaručil to, že divákom ostanú po skončení filmu v hlave otázky, nad ktorými budú rozmýšľať ďalšie hodiny.
Zhrnutie
The Platform je výborným produktom filmárskeho remesla takmer po každej stránke. Má hlboký príbeh, prepracovaný scenár, úžasnú vizuálnu stránku na čele s dizajnom prostredia a vizuálnymi efektmi, uveriteľné herecké výkony a v neposlednom rade aj kvalitnú zvukovú stránku a hudbu, ktorá pridáva na silnej atmosfére. Film je všetkým, čím sa snažila byť Kocka z roku 1997 a nevyšlo jej to.
Jediným väčším problémom môže byť nedostatočne uspokojivý koniec a málo odpovedí na veľké množstvo otázok, ktoré už pravdepodobne nikdy nebudú zodpovedané. Aj napriek tomu je The Platform jedným z najlepších žánrových filmov tohto roka a od nás si odnáša hodnotenie 8,5/10.
