The Turning RECENZIA
The Turning RECENZIA – Režisérka Floria Sigismondi spojila sily so scenáristami populárnej hororovej série V zajatí démonov, aby adaptovala slávnu hororovú novelu Henryho Jamesa – „Turn of the screw“. Sigismondi sa takto pustila po svojom výbornom debute The Runaways do druhého celovečerného filmu.
Vo filme sa objavili mladé herecké hviezdy ako Mackenzie Davis, ktorú sme mohli vidieť v najnovšom Terminátorovi, hrdina populárneho seriálu Stranger Things – Finn Wolfhard, alebo 9-ročná Brooklynn Prince, ktorá nás mohla očariť vo výbornom filme The Florida Project.
Ďalšie staré sídlo ukrýva ďalšie desivé tajomstvá
Mladá učiteľka Kate Mandell (Mackenzie Davis) potrebuje vo svojom živote zmenu. Z jej rodiny jej ostala už iba psychicky chorá mama, ktorú chodí pravidelne navštevovať. Znenazdajky sa jej vyskytne príležitosť starať sa o malé dievčatko, ktoré prišlo o svojich rodičov. Prácu opatrovateľky neváhavo príjme.
Miesto výkonu práce je pre Kate spočiatku prekvapujúce. V starom sídle ju vrelo privíta dlhoročná rodinná služobníčka pani Grose a malá Flora (Brooklynn Prince). Neočakávaným prekvapením sa stáva aj jej starší brat Miles (Finn Wolfhard). Kate čoskoro zistí, že toto sídlo skrýva aj ďalšie, oveľa zlomyseľnejšie prekvapenia.
Opatrovanie detí môže byť horor
Film sa do našich končín dostal pomerne neskoro a aj to len prostredníctvom digitálnych kópií. The Turning totižto zožal v zahraničí pomerne negatívne recenzie, či už od kritikov, alebo divákov, ktoré distribúcii zrovna nepomohli. Sú tieto negatívne ohlasy oprávnené, alebo sa jedná o nedocenené dielo?
The Turning je hororom so známym konceptom. Starý dom ukrýva temné tajomstvá. Premisa, ktorú sme mohli vidieť v histórii tohoto žánru veľakrát. Avšak v správnych rukách môže priniesť stále niečo nové a divácky atraktívne. The Turning je bohužiaľ opačným prípadom.
Jedná sa o jeden z najhorších typov moderného hororu, v ktorom vám tvorcovia nastavia ilúziu toho, že sa vo filme niečo reálne deje. Celý film je vo svojej podstate kolážou snových sekvencií, ktoré koniec koncov nemajú žiadny význam. Navyše lacné „ľakačky“ sa striedajú jedna za druhou.
Film sa snaží navodiť mysterióznu atmosféru plnú záhad, pri ktorých by sme mali túžiť po odpovediach. Namiesto odpovedí sa väčšinu času dočkáme len spomínaných a bezvýznamných snových sekvencií, ktoré sú plné lacných ľakačiek. A keď už konečne tie nezaujímavé odpovede prídu, sú zabité absolútne nezmyselným zvratom.
Zvratom, ktorému hádam nerozumejú ani samotní tvorcovia a ktorý nedáva dramaturgicky absolútne žiadny zmysel. A áno, nie všetky filmy musia dávať bezprostredne zmysel. Je kopa filmov, ktoré sú abstraktné a útočia skôr na naše zmysly a emócie, avšak The Turning takýmto filmom nie je.
Čo sa pozitív týka, film je pomerne dobre natočený a môžeme v ňom vidieť slušné herecké výkony. Pre fanúšikov seriálu Stranger Things môže byť zaujímavé vidieť Finna Wolfharda ako zlomyseľného podivína. Taktiež soundtrack Nathana Barra ponúka pár zaujímavých motívov, najmä v záverečných titulkoch.
Zhrnutie
Aj napriek slušnému remeslu a prijateľným hereckým výkonom je The Turning generickým a zabudnuteľným hororom. Rozpráva príbeh (ak sa to tak dá nazvať), ktorý sme už niekoľkokrát videli v oveľa kvalitnejších filmoch a s konceptom „starý dom ukrýva desivé tajomstvá“ neprináša nič nové.
To by sa dalo filmu odpustiť, keby že má dobrú atmosféru, zmysluplný scenár a je skutočne strašidelný. Ale nie je. Jediný spôsob, ktorým sa snaží udržať diváka v napätí, je prísľub ľakačiek. Posledným klincom do rakvy je záverečný zvrat, s ktorým sa The Turning pridáva ku najhorším hororom roka 2020. 3,5/10.