The Way Back RECENZIA
The Way Back RECENZIA – Športová dráma je žáner, ktorý vidíme v súčasnej kinematografii stále menej. Dôvodom je šablonovitá výstavba deju, na ktorú sú už diváci zvyknutí. Nepomáha tomu ani fakt, že každý šport už má svoj fantastický film, ktorý je ťažké prekonať. Aby takéto filmy vynikli, musia túto tému spracovať sviežim spôsobom.
Dôležité je, aby sa šport použil ako vstupná brána do vnútra postáv. A toto je niečo, čomu režisér Gavin O’Connor rozumie. Dôkazom sú jeho výborné športové drámy Miracle a Warrior, v slovenskom preklade Bojovník: Brat proti bratovi. Ako teda dopadol jeho návrat k športu s filmom The Way Back?
Basketbal a alkoholizmus
Jack Cunningham (Ben Affleck) bol kedysi fenomenálnym basketbalovým hráčom. Najlepšie vysoké školy mu s radosťou otvárali brány, mal jednoducho nasmerované k svetlej budúcnosti. Avšak namiesto toho sa rozhodol od tejto budúcnosti ustúpiť. Jack je teraz vo svojich stredných rokov a jeho dni slávy sú dávno preč.
S Jackom sa život nemaznal a priniesol mu veľa trápení. Po smrti milovaného syna sa mu rozpadla rodina. Jack svoj život už len prežíva a útechu hľadá pri fľaši vodky. Avšak jeho basketbalové schopnosti neboli zabudnuté. Na katolíckej vysokej škole je mu ponúknutá možnosť trénovať mladý a ambiciózny basketbalový tím.
Najosobnejší film Bena Afflecka
Nie je tajomstvom, že Hollywoodska hviezda Ben Affleck bojuje s alkoholizmom. A nie, nie je to tým, ako dopadol DCEU. Affleck v rozhovoroch otvorene priznal, že má rodinné problémy a prechádzal rozvodom. To bol pravdepodobne dôvod, ktorý začal jeho závislosť na alkohole.
Momentálne je zo svojej závislosti vyliečený, no stále musí bojovať. Film The Way Back zachytáva práve tento konflikt, pričom ukazuje pre ľudí s týmto problémom východisko. Affleck spolu s režisérom Gavinom O’Connorom dúfajú, že ľudí, ktorí bojujú so závislosťou, ich film inšpiruje.
Nie je to ich prvá spolupráca, tou bol výborný akčný triler Účtovník (2016). Connor sa v Hollywoode presadil ako jeden z najlepších hollywoodskych remeselníkov. Aj napriek jednému prešľapu – Jane Got a Gun, si jeho filmografia drží vysokú kvalitu. A s The Way Back v tom len pokračuje.
Film je režijne dobre zvládnutý. Nesnaží sa o žiadne bombastické, prehnané a emocionálne scény plné pátosu. Nijakým spôsobom na seba neupozorňuje. Príbeh je podaný jednoducho a realisticky, čo je pri takejto téme kľúčové. Connorovi sa podarilo dostať do viacerých scén špinavosť a smrad, previedol nás svetom Jacka Cunninghama, na ktorý sa pozeráme jeho očami.
Scenáristicky je film vystavaný podľa už divácky známej šablóny športových drám. Sledujeme v ňom vzostupy a pády hlavnej postavy, rastúci vzťah medzi mladým basketbalovým tímom a starnúcim trénerom. Na príbehu a jeho postupnosti vás nič neprekvapí. Avšak film stále funguje, pretože aj keď rozprávanie príbehu nie je zrovna originálne, scenár je sám o sebe dobre napísaný. Dialógy sú prirodzené, udalosti uveriteľné a na konci sa dostavia aj zaslúžené emócie.
Najväčším pozitívom je samotný Affleck. Ten je hlavným dôvodom, prečo film tak dobre funguje. Určite sa jedná o jeden z jeho najlepších hereckých výkonov. Smutné na tom je, že vo viacerých scénach nemusel ani hrať, keďže film vychádzal z jeho života. Vo filme sa odohrajú situácie, s ktorými prišiel sám Affleck, ako napríklad pitie piva v sprche. Práve tieto malé momenty dodávajú filmu na autenticite. Určite ma neprekvapí, ak bude nominovaný na Oscara.
Zhrnutie – The Way Back RECENZIA
Aj napriek tomu, že je The Way Back dobrým filmom, je škoda, že nebol niečim viac. Potenciál tu určite bol. Film sa potreboval viac vyhradiť voči žánrovej šablóne, skúsiť prísť s niečim novým. Chcelo to ešte viac pritlačiť na realistickosti, ktorú si táto téma vyžaduje. Z väčšiny scén vyhodiť veľmi konvenčný a gýčový klavírny soundtrack. Klasika to nebude, ale stále sa jedná o veľmi kvalitne spracovaný film, ktorý má čo povedať a vznikol s dobrým úmyslom. 7/10.