Nie je horor, ako horor
Sme zvyknutí na ľakačky, bubákov v skriniach, postupné stupňovanie strašidelných vecí vo filme… Väčšinou sa všetko deje v noci, samozrejme. Potom cez deň vieme, že si naše nervy oddýchnu. Prvá noc: napríklad kývajúce sa kreslo. Druhá noc: počujeme už aj zvuky. Tretia noc: Vidíme bubáka, ktorý naháňa hlavnú postavu… Ak ste fanúšikmi strašidelných filmov, viac menej viete, čo čakať, už len z traileru. Často sa dá film predvídať až do úplného konca. Takéto horory slúžia na prvé rande, aby chlapcom dievčatá skočili do náruče a aby mohli byť hrdinami s diétnou kolou a strednými pukancami. Presne o takýchto hororoch tento článok nebude.
Knihy autora Stephena Kinga radíme do žánru hororová literatúra a bývajú často sfilmované. Autor a jeho diela však neútočia na naše nervy, neľakáme sa pri obracaní stránky alebo zmene scény. King viac útočí na psychiku človeka, pohráva sa s ňou a vie ju poriadne rozhodiť. Geraldova hra, ktorá vyšla na Netflixe minulý rok, nie je výnimkou.
Čo nám po pozeraní filmu nedovolí zaspať?
Príbeh začína cestou manželského páru na chatu/dom na samote. Chcú zmeniť prostredie a užiť si čas sami dvaja, aby obnovili manželskú vášeň. Všetko vyzerá zo začiatku dobre, dom je krásny, v chladničke sú drahé steaky a víno. Jessie (Carla Gugino) si kúpi vzrušujúcu nočnú košeľu a pripraví sa na noc, ktorú už dlho nezažila. Gerald (Bruce Greenwood) pre nich ale vymyslí hru a pripúta ju o posteľ. Je to experiment, ktorý má okoreniť ich intímnu noc.
No Gerald dostane ešte pred tým, ako sa niečo stane, infarkt a padne mŕtvy na Jessie, ktorá ho skopne na zem. Tu začína tá nepríjemná časť, kde je Jessie pripútaná k posteli, neschopná pohybu, jej manžel leží mŕtvy na zemi a nikde naokolo nikto nie je, okrem divokého psa. Jessie začína prichádzať o zdravý rozum, má vidiny, zažíva úplný teror a vynárajú sa jej potlačené traumatické zážitky z detstva. Dozvieme sa všetko nepríjemné o jej živote z obdobia ranej puberty.
Žiadne ľakačky, no aj tak zaspávanie nie je najľahšie
Film naženie zimomriavky, no nie z paranormálnych javov. Okrem niektorých nechutných krvavých záberov je práve jeho realistickosť to, čo nás straší. Nič, čo by sa naozaj nemohlo stať, v tom filme nie je a to vie divákov poriadne vydesiť. Nie sú práve tmavé zákutia ľudskej mysle tým najväčším strašiakom? Či už veríte na duchov a démonov, alebo nie, tento film vo vás vyvolá nepríjemné pocity. Koniec koncov, kto by chcel zažiť takýto pocit beznádeje? Vidieť smrť a vedieť takmer s istotou, že v najbližších dňoch plných teroru príde…
CSFD.cz – 62%
IMDb.com – 6,7/10
Rotten tomatoes – 91%
