TIP na film: Na sever severozápadnou dráhou
Keďže v celej krajine a okolí vypukla hromadná karanténa, pravdepodobne máte čas na hranie hier, pozeranie seriálov alebo filmov. No a vzhľadom na to, že takmer všetky kiná sú už zatvorené, môžete sa vrátiť k obľúbeným klasikám, prípadne si naštudovať kľúčové míľniky v kinematografii. A jedným z náramne dôležitých filmov je aj Na sever severozápadnou dráhou (v origináli North by Northwest).
Vtedajšia novinka sa po prvýkrát dostala na plátna amerických kín v roku 1959. Predstavovala vrchol filmárskeho umu, ktorý vzišiel od jedného z najrevolučnejších režisérov minulosti aj súčasnosti, Alfreda Hitchcocka.
Svetoznámy filmový tvorca prezývaný aj ako „majster napätia“ dodnes patrí k jedným z najvplyvnejších režisérov súčasnej kinematografie. Svojho času pracoval so žánrami a postupmi, ktoré pred ním nikto nevyužíval. Vďaka tomu mnohé jeho snímky pôsobia nadčasovo a aktuálne aj z dnešného pohľadu.
Na sever severozápadnou dráhou, prvý James Bond film bez agenta 007
Stačí si spomenúť na podmanivé Psycho, ktorého ústredný motív (nie hudobný) inšpiroval brakové slasher horory a všetky tie brutálne príbehy o zabijakoch s nožom, sekerou alebo motorovou pílou. Vertigo bol poctivým zástupcom klasickej noir detektívky a Okno do dvora (Rear Window) sa dokonca dočkalo modernej adaptácie s názvom Disturbia.
A nemenej dôležité je i Na sever severozápadnou dráhou, ktoré spustilo žáner tradičných špionážnych thrillerov s veľkolepou výpravou, majestátnymi akčnými scénami a cynickým hlavným hrdinom s charizmou a šarmom.
Film Dr. No vyšiel v roku 1962, pričom sa jedná o úplne prvý sfilmovaný príbeh britského agenta, ktorému to ide rovnako dobre so zbraňami, ako aj so ženami. Nakoľko už ale poznáme dátum uvedenia do kín Na sever severozápadnou dráhou, môžeme bezproblémovo skonštatovať a podtrhnúť dôležitosť Hitchcockovej snímky.
Tá nielenže ovplyvnila formu a príbehovú štruktúru prvej „bondovky“, ale celý žáner ako taký. Dokonca sa jej podarilo zapísať do Národného filmového registra, kam patria dôležité snímky, ktoré by sa mali uchovať.
Cary Grant a jeho muž na úteku
Alfred Hitchcock sa niekoľkokrát vo svojich filmoch vracal k tematike nesprávneho muža, ktorý sa ocitne pod hľadáčikom spravodlivosti. Len pre upresnenie môžeme spomenúť napríklad The Wrong Man z roku 1956. Pôvodne by sa v Na sever severozápadnou dráhou pravdepodobne objavil James Stewart, ktorý s Hitchcockom v tých dobách často spolupracoval.
Režisérovi sa ale nepozdával jeho vzhľad, ktorý sa do úlohy príliš nehodil. Preto do svojho najdobrodružnejšieho príbehu obsadil Caryho Granta, avšak čakal až do momentu, kedy bude James pracovne vyťažený. Taktiež by ste mali vedieť, že Hitchcock o sfilmovaní tohto príbehu premýšľal pomerne dlhú dobu. Inšpirovala ho krátka poviedka Otisa Guernseya, ktorá sa zaoberala špiónskou tematikou a tajnými agentami.
Každopádne predtým, než dal Hitchcockovým šialeným nápadom skutočnú filmovú formu scenárista Ernest Lehman, majster napätia mal v rukáve pár naozaj bizarných nápadov. Napríklad chcel, aby sa antagonisti pokúsili Caryho Granta zabiť umelo vytvoreným tornádom.
Ďalšia z bizarných ideí bola, že sa Cary dostane do nosa Abraham Lincolna na Mount Rushmore a začne v ňom kýchať. Dokonca sa mala snímka istý čas volať „The Man in Lincoln’s Nose“ alebo „Man who sneezed in Lincoln’s Nose„. Názvy by sa mohli voľne preložiť ako Muž, ktorý bol v Lincolnovom nose alebo Muž, ktorý si kýchol v Lincolnovom nose.
Nakoniec sa využili len koncepty týchto udalostí a tornádo bolo nahradené práškovacím lietadlom. Na Mount Rushmore sa pre zmenu odohráva finále celej snímky. Okrem týchto situácií však sledujeme poctivo vyskladanú špionážnu mozaiku so všetkým, čo k dovtedy neexistujúcemu žánru, patrí.
Roger Thornhill ako George Kaplan
Aby sme len v krátkosti načrtli prítomné dianie, samozrejme bez toho, aby sme prezradili dôležité zvraty, môžeme spomenúť, že Roger Thornhill (Cary Grant) je obchodným predajcom. Na jednom z jeho početných stretnutí si ho neznámi muži pomýlia s istým Georgeom Kaplanom.
Ten má údajne so svojimi únoscami a ich hlavou v podaní herca menom James Mason hrať akúsi hru na mačku a myš. Nebezpeční únoscovia so zbraňou v ruke sa ho dokonca pokúsia zabiť. Roger sa preto vydáva naprieč Amerikou po stopách neznámeho Georgea. Pátranie ho dovedie až do budovy OSN, kde je však neprávom obvinený z vraždy a stáva sa lovnou zverou.
Jeho jedinou nádejou na záchranu je nájsť pána Kaplana, s ktorého menom sa stretáva čoraz častejšie. Čoskoro navyše natrafí na pôvabnú Eve Kendall (Eva Marie Saint), ktorá mu pomáha uniknúť polícii a rozlúsknuť záhadu kuriózneho sledu vrážd a tajuplných konšpirácii.
Dej je na svoju dobu až netradične komplexný, plný bočných motivácií a skrytých úmyslov. Z nič netušiacim divákom (ktorý nevidel dostupný trailer od Warner Bros, pretože ten prezrádza mnohé zvraty) hrá Alfred a scenárista Ernest Lehman dômyselnú hru.
Dokáže ho prekvapiť, ale súčasne všetko jednoduchou cestou vysvetliť, aby dianie nepôsobilo prekombinovane. Neočakávane, táto špionážna hra funguje veľmi dobre aj z dnešného pohľadu, kedy sa stihol žáner poriadne rozrásť. Zápletka pôsobí funkčne, sviežo a aktuálne. Svoju priamočiarosť pritom zakrýva za šikovné pracovanie s informáciami, ktorými divák disponuje.
Širokouhlá, farebná a strhujúca cesta Na sever severozápadnou dráhou
Terajší diváci si dobrodružnú špionážnu tematiku nevedia predstaviť bez husárskych kúskov alebo akčných scén. James Bond strieľa po nepriateľoch a svojimi technologicky pokrokovými hračkami vie uniknúť z každej situácii. Ethan Hunt pre zmenu bezproblémovo vyskočí z lietadla, prípadne vyšplhá na najvyššiu budovu v okolí.
Cary Grant je v tomto ohľade predsa len o niečo opatrnejší. Už z princípu a jeho filmového povolania nemôže byť najlepším strelcom, bitkárom alebo neohrozeným hrdinom. To ale filmovému štábu nezabránilo, aby do deja zakomponovali niekoľko akčných a poriadne napínavých pasáží. Tie vďaka využitiu širokouhlých objektívov mimoriadne vyniknú.
Navyše aj klasické interiérové alebo exteriérové scény pôsobia atraktívne vďaka prítomným kulisám a farebnej sýtosti. Tá umožňuje zabudnúť na deprimujúcu atmosféru predchádzajúcich a nadchádzajúci diel Alfreda Hitchcocka. Scenérie sú následkom týchto rozhodnutí živšie. Len ťažko si vieme predstaviť takéto dobrodružstvo v inom štylistickom prevedení.
Za zmienku rozhodne stoja hudobné tóny Bernarda Herrmanna, ktoré dotvárajú dobrodružný dojem. Podieľajú sa na tvorbe napätia a sú neodlúčiteľnou časťou výsledku na plátne. Hudobný podklad je tu nemenej dôležitý ako ten v Psychu, na ktorom pracoval identický skladateľ z New Yorku.
Majestátny začiatok špionážnych thrillerov
Na sever severozápadnou dráhou nepochybne zostarol. Niektoré ručne kreslené kulisy a zadné projekcie takmer žiadneho diváka stopercentne nepresvedčia o svojej pravosti. Je však pochopiteľné, že po technickej stránke väčšina filmov veľmi rýchlo zostarne.
Na druhej strane by bolo na mieste upozorniť, že prítomnosť niekoľkých archaizmov (šplhanie po Mount Rushmore dnes už príliš nefunguje) nekazí výsledný zážitok. Len taký strhujúci únik pred lietadlom je famóznou scénou. Môže byť učebnicou postupne staveného napätia a kreatívnej vynaliezavosti v dobách, kedy Hollywood nemal ani zďaleka také možnosti ako dnes.
A práve kvôli uvoľnenosti, pozoruhodnej výprave a niekoľkým revolučným filmovým postupom si Rogerov útek a celú špionážnu zápletku bezproblémovo užijete i dnes. Navyše, ako ste sa mohli dočítať vyššie, jedná sa o dôležitý míľnik kinematografie a žánrových postupov. Tie sa práve vďaka tomuto filmu stali zaužívanými a dodnes fungujúcimi pravidlami.
Preto má stále zmysel vidieť viac ako šesťdesiatročný thriller. Nielenže je mimoriadne zábavný, dobre sa naň pozerá a zápletka diváka niekoľkokrát šikovne dobehne. Ak navyše javíte záujem o históriu kinematografie, ukážka žánrovej kvality ako Na sever severozápadnou dráhou je až povinnou položkou.
