TIP na film: Psycho
Neuveriteľné filmárske znalosti, zmysel pre umenie a vedomosti, ktorými vie v človeku vyvolať čistý teror sú vlastnosti, ktoré pripisujeme legendárnemu režisérovi menom Alfred Hitchcock. Na svete niet veľa filmárov, ba dokonca umelcov, ktorí by vyprodukovali tak veľké množstvo ikonických kúskov, ako práve on. Asi najzreteľnejšie ale jeho schopnosti vyvrcholili v roku 1960, kedy zažil premiéru klasický film Psycho.
Ikonicky zakotvený v našej kultúre
Garantujem vám, že Psycho je jeden z najznámejších a najviac ikonických filmov, ktoré kedy boli natočené. Aj keď nie každý pozná jeho názov, som si istý tým, že všetci už v nejakej forme videli hrôzostrašnú scénu vraždy v sprche, alebo počuli nezameniteľnú hudbu Bernarda Herrmanna. Rovnako ste ale kúsok filmu Psycho videli zakaždým, kedy ste si pozreli akýkoľvek kvalitný thriller. Hitchcock bol v tomto smere desaťročia pred ostatnými a s celkom veľkou istotou by sa dalo tvrdiť, že dodnes ho nikto neprekonal. Čo sa týka hororu a psychologického thrilleru, prvky zo snímky Psycho ovplyvnili prakticky každý ďalší počin v týchto žánroch.
Fundamentálne desivý realizmus
Hitchcock už v päťdesiatych rokov vedel niečo, čo ho posunulo pred všetkých ostatných. Tým bol fakt, že tá najstrašidelnejšia a najkrutejšia vec, s ktorou by sme sa niekedy mohli stretnúť, je ľudská myseľ. Tento kúsok informácie je stavebným kameňom filmu Psycho, ktorý Hitchcock postavil na odvážnom príbehu spisovateľa Roberta Blocha. V tej dobe nikto nerozumel tomu, prečo sa tento veľký filmár rozhodol adaptovať relatívne neznámu knihu. Po prvom zhliadnutí to ale diváci ihneď pochopili.
Hitchcock prišiel s niečím nezvyčajným, keď nám predstavil sympatický pár, ktorý svoj milostný vzťah udržiava v tajnosti. Spočiatku to vyzerá, že sa skrývajú preto, lebo vykonávajú niečo zlé. Režisér nás ale okamžite uvedie na pravú mieru a odhalí nám skutočný dôvod. To je hneď v prvej scéne, podľa ktorej môžeme očakávať, čo s nami ako divákom asi Hitchcock plánuje. V niekoľkých minútach nám predstavil vzťah dvoch postáv, jednu z nich ustanovil ako hlavnú, pohral sa s našimi očakávaniami a predpokladmi a dal nám dôvod sympatizovať s činmi, ktoré budú nasledovať.
Marion Crane (Janet Leigh) už toho má dosť a uvidí príležitosť, ako sebe a svojmu milencovi zlepšiť život. Nesympatickému klientovi svojho šéfa ako sekretárka dostane možnosť ukradnúť 40 tisíc dolárov. V tomto momente si podvedome uvedomíme dve veci. Po úvodnej scéne vidíme racionálny dôvod, prečo by to Marion mala spraviť a prečo by sme s ňou mali sympatizovať. Taktiež peniaze ukradne, a toto je dôležité, nesympatickému človekovi – máme teda opäť dôvod s ňou sympatizovať.
Hitchcock má diváka v hrsti
Hitchcock vedel, že ak s hlavnou postavou nebudeme sympatizovať, bude nám jedno, čo sa s ňou udeje. Práve preto nám dal niekoľko dôvodov na to, aby sme jej držali palce a odpustili krádež. Toto všetko sa udeje v niekoľkých minútach, no režisér nás už má v hrsti. V tomto momente hlavnej postave dôverujeme, vžili sme sa do nej a zašlo to už tak ďaleko, že dúfame, aby utiekla polícii – a to bez akýchkoľvek morálnych pochybností.
Teraz ale už narazíme na notoricky známy motel, ktorý má na starosti mladý Norman Bates (Anthony Perkins). V tejto chvíli nemá žiadny zmysel špecificky vám opisovať, čo sa udeje ďalej. Stačí len predstaviť si, že režisér opäť začne využívať tie isté techniky, ako na začiatku filmu a našu pozornosť prevedie na Batesa. Hitchcock je známy tým, že v každom momente si dáva pozor na kompozíciu a prakticky kedykoľvek môžete zastaviť film a bez dialógov analyzovať, ktorá postava má aké postavenie a význam.
Dôležité detaily v kompozícii a prikazovanie hercom ako majú byť predklonení na stoličke sú presne tie maličkosti, ktoré z filmu Psycho robia majstrovské dielo. Hitchcock si sebavedomo žongluje s pozornosťou a očakávaniami diváka, ktorého neustále zavádza, čím neuveriteľne umocní efekt napätia a konečného, mrazivého prekvapenia. Sú to okrem iného aj neuveriteľné herecké výkony, ktoré zaistili, že Psycho je nestarnúca klasika, ktorá bude mať naveky špeciálne miesto v sieni slávy.
