TIP na film: Tranz
Populárny britský režisér Danny Boyle už mnohými svojimi filmami dokázal, že patrí do výkladnej skrine kvalitnej svetovej kinematografie. Má na konte napríklad Trainspotting, 28 dní po tom, Sunshine, Milionár z chatrče alebo aj nový Yesterday o pocte Beattles. Film Tranz je z jeho tvorby menej známy, ale pritom stále kvalitný.
Dá sa veriť vlastným spomienkam?
Pracovník galérie Simon (James McAvoy) sa spolčí so zlodejmi, aby spolu ukradli vzácny a drahý obraz. Lúpež na začiatku prebieha podľa plánov. Celá zápletka sa začne ale komplikovať, keď Simon schytá silný úder do hlavy, ktorý mu spôsobí otras mozgu a zabudne, kde ukradnutý obraz schoval.
Kriminálna skupina na čele s nespokojným Franckom (Vincent Casell), sa snaží od zmäteného chlapíka psychicky aj fyzicky vypáčiť, kde majú stratené umelecké dielo hľadať. Simon nie len zabudol, kam tento hodnotný obraz schoval, on ešte aj stratil spomienky o tom, že sa vôbec s niekým na niečom dohodol.
Zúfalý Franck sa rozhodne použiť netradičnú metódu. Pošle Simona za hypnotičkou, aby z jeho podvedomia dostala žiadané odpovede. U skeptického Simona prebudí hypnóza ale myšlienky, ktoré netušil, že vôbec má. Takto sa začína pavučinová sieť plná zakázaných emócií, klamstiev a spomienkových skladačiek.
Niektoré veci sme zabudli, pretože sme ich chceli zabudnúť
Tranz sa stáva mozaikou, v ktorej vy sami tvoríte dej tým, ako si ho v hlave jednotlivo poskladáte. Všetko, čo viete, môže byť klamstvo alebo iba falošná stopa. Dostávate sa do slepých uličiek, kedy ste si už istý, že vytúžený McGuffin v podobe slávneho obrazu už máte pred nosom, len aby sa vám znova mohol stratiť do neznáma.
Je pravda, že divákovi dej nevyzradí dosť dôležité veci hneď v úvode. Za všetkým je len snaha vcítiť sa do hlavnej postavy a pochopiť jej poprehadzované spomienky, ktoré vznikli z úderu do hlavy. Film sa dosť venuje podvedomiu a jeho citlivým častiam.
Spracovanie
Celý dej je svižný a prekvapivý. Kamera s hudbou z vás vytvárajú vlastného účastníka skupinovej hypnózy. Scenáru nechýba dávka napätia a zvratov. Tie budú vo vašej hlavu vŕtať ešte veľmi dlho aj po dopozeraní filmu.
Keď som Tranz videl prvýkrát, chcel som si ho pustiť ihneď znova. A po skončení ešte raz. Toľko veľa zaujímavých otázok vo mne prebudil, že som na ne chcel poznať čoraz viac odpovedí. Ukazuje nám, aký veľmi citlivý nástroj je ľudská hlava.
Mysli stačí len veľmi málo, aby si vytvorila svoju vlastnú realitu, ktorej bude veriť. Nevýhoda nastáva u tých divákov, ktorí si chcú pri filme skôr odpočinúť, ako rozmýšľať. V tomto prípade vo vašej hlave potrebujete zapojiť viacero ozubených koliesok.
Nudiť sa rozhodne nebudete
Ak máte radi skladanie puzzle, pri ktorom si do pozadia púšťate rytmické tóny melódií, tak Tranz bude pre vás ako stvorený. Chcete sa dozvedieť viac o tom, ako funguje omráčený ľudský mozog v samo vytvorenej paranoji? Tento film z vás spraví detektívov na ceste k nepoznanému.
Tranz je ešte stále veľmi podceneným film, ktorému by ste ale mali dať šancu. Čo naň hovoríte vy?
