TIP na knihu: H.P. Lovecraft – Farba z vesmíru
Autor poviedky Farba z vesmíru Howard Phillips Lovecraft je spisovateľ, ktorý je najviac známy medzi fanúšikmi sci-fi a fantasy mysterióznych hororov. Jeho meno je od začiatku 19. storočia, kedy začal publikovať, spojené s mnohými legendami.
Tento autor využíval vo svojej tvorbe reálny svet, ktorý často paralelne prepojil s atmosférou vymyslených fantazijných prvkov. Rozprávame sa tu hlavne o abstraktnom, neuchopiteľnom horore. Jeho spôsob je čitateľa vydesiť a zaujať strachom z neznáma.
Spisovateľ žil chudobný a pomerne depresívny život, čo je na jeho tvorbe aj celkom viditeľné. Všetky jeho diela sa snažia vstúpiť do našej podvedomej mysle a zasiať tam semienko paranoje skrytých tajomstiev. Tie nám po čase vytvoria pocit, že žijeme v realite, kde keď sa lepšie pozrieme, uvidíme niečo, čo nechutne dýcha medzi našimi stenami, alebo nás vyhladnuto čaká v snoch pokým zaspíme.
Farba z vesmíru nie je dlhou poviedkou. Lovecraft nás v nej znova presviedča, že čomu nevieme určiť presnú definíciu, tak to sa v našej hlave stane jednou z najhrôzostrašnejších myšlienok.
Dej
Dej začína vstupom rozprávača do územia, kde je podivne nakazená pôda, na ktorej rastú nezvyčajne veľké stromy a nikto živý tu nechce bývať. Od posledného starého obyvateľa, ktorý tu zostal, chce zistiť, čo sa so všetkým vlastne stalo. V tomto bode sa dostávame do príbehu v príbehu.
Vykresľuje sa tu spisovateľov um na zrod tajuplných legiend, ktoré sa predávali z generácií slovo na slovo a nikdy s presnosťou nebudeme vedieť, či sú reálne. Starček spomína na to, ako toto miesto kedysi prekypovalo životom a vegetáciou. Až v jednom momente sa všetko zmenilo na nepoznanie, a takým to zostane už naveky. Neďaleko neho kedysi žila päťčlenná rodina, ktorá sa starala o svoje sady a dobytok.
V jeden zvláštny večer začuli obrovskú ranu, dopad. Na ďalší deň si našli na svojom dvore podivnú dieru, v ktorej páchol a žiaril, skôr farebne preblikával, malý meteorit z neba. Rodina tomuto úkazu príliš veľkú pozornosť nevenovala. Až po čase sa ale začali diať naozaj abnormálne situácie, ktoré zmenili ich osudy naveky.
Obsah meteoritu sa vsiakol do zeme a rozšíril nákazu z vesmíru do koreňov stromov, ako aj pitnej vody. Rodina spozorovala zvláštne príznaky mutácie svojich rastlín aj zvierat. V záhrade im taktiež začala rásť neobyčajne veľká a netypicky sfarbená zelenina. Aj napriek všetkému to pripisovali skôr náhode, ako niečomu, o čom nemali ani najmenšie tušenie, čo to môže byť.
Kontaminované jedlo a voda z kohútikov u nich najprv vytvárala iba migrény, hlasy v hlave, neskôr ale aj mutáciu ich vlastných buniek a následne končatín. Tento proces začal u najslabšieho člena rodiny a postupne sa rozšíril ku každému ďalšiemu. Teraz už je na zistenie, čo skutočne tieto podivné veci vytvára, príliš neskoro.
Všetkých ovládne strach a nepredstaviteľná hrôza. Otec rodiny sa stále snaží zachrániť divné útvary, z ktorých znejú hlasy jeho manželky a detí, na ktoré sa už ale len veľmi ťažko podobajú. Čím viac chce, tým sa aj on sám dostáva do rozkladajúceho kolobehu neznámej, farebnej hmoty z vesmíru.
Film vs text
Najväčší rozdiel medzi 30-stranovou poviedkou a novým filmom z roku 2019 je zasadenie doby príbehu do dnešnej prítomnosti. Namiesto toho sa Lovecraftovský dej pohybuje v 19. storočí, kde bolo oveľa ťažšie zistiť a informovať sa, o aký záhadný úkaz sa môže jednať. Vo filme sa tak stráca prostredie opustenejšej civilizácie, kde ste na prežitie iba vy sami.
Taktiež je v ňom aj potlačené rozprávanie príbehu cez ďalšiu postavu, ktorá nám mala slúžiť ako spojenie faktov, výmyslov a našej fantázie. Vo filme sa presúvame rovno ku každému členovi rodiny a prežívame ich utrpenie k nim najbližšie, ako sa len dá.
Farba z vesmíru od Richarda Stanleyho je dosť verná adaptácia Lovecraftovského textu. Bohužiaľ mu chýba tá jedinečná atmosféra spísaného textu, ktorú v tomto prípade nie je možné žiadnym obrazom nijako nahradiť. Otca rodiny si tu zahral známy Nicolas Cage a psychadelického zážitku si užijete viac, než dosť.
Zhrnutie
Poviedka Farba z vesmíru bude dráždiť vašu fantáziu najlepšie, ako len dokáže. Vyniká v nej napätie, strach a jeho neznáma podoba, ako dlho ešte dokáže s takou razantnosťou postupovať do nášho vnímania. Ak sa chcete do tejto strašidelnej látky pustiť, odporúčam si najprv prečítať knihu (alebo vypočuť audioknihu) a až potom pozrieť film.
Pretože práve text a slová, ktoré nevidíme, ale musíme si ich z vlastnej vôle predstavovať, vytvárajú v našej hlave obrazy, ktoré nás tak vzrušujúco priťahujú, ako aj naopak, nepríjemne odpudzujú. Tým pádom sa cítite s dejom ešte viac spätý, keďže si všetko musíte domýšľať a prakticky sa strašíte len vy sami. Presne to chcel aj sám Lovecraft dosiahnuť.
H.P. Lovecraft a jeho poviedka Farba z Vesmíru dokáže vystrašiť mnohých? Čo na ňu hovoríte vy?
